Denník N

Baby blues vs. popôrodná depresia: 8 tipov od psychoterapeutky, ako to zvládnuť

Foto: freepik.com
Foto: freepik.com

Tento rok som sa stala matkou. Následne som pochopila varovania kamarátok, že to nie je také jednoduché, ako to vyzerá. A keďže som psychoterapeutka, rozhodla som sa napísať článok o začiatku materstva a jeho psychických nástrahách. Lebo keď sme na ne pripravené, dajú sa zvládnuť elegantnejšie.

Byť matkou je krásne. No okrem živého balíčka lásky a viditeľných fyzických povinností nám naše telo ako štartovné nadelí výkyvy nálad, rôzne emočné poryvy, myšlienky, aké by nás v minulosti ani vo sne nenapadli a strachy, ktoré môžu ústiť do psychického trápenia.

Emocionálne výkyvy matiek súvisia s hormonálnymi zmenami ovplyvňujúcimi psychiku. Telo ženy nimi výrazne prechádza počas tehotenstva a tesne po pôrode. Aj pôrod s priebehom „podľa knižky” je extrémny zásah do tela matky, pričom môže byť sprevádzaný traumatickými zážitkami. Podľa štatistík ich pri pôrode zažije medzi 20-48% nastávajúcich matiek (Ford & Aayers, 2011).

U malého percenta z nich sa môže následne rozvinúť posttraumatická stresová porucha, ktorá sa prejavuje flashbackmi na traumatickú udalosť, opakovanými neodbytnými myšlienkami či pocitmi úzkosti a znepokojenia (Greekin, 2014). Môže viesť k vyhýbavému správaniu, napr. nechuti počať ďalšie bábätko. (viac o tejto téme si prečítate v našom ďalšom blogu, pozn. red.)

Okrem pôrodu a popôrodných telesných zmien sú emočné výkyvy spojené s adaptovaním sa na najväčšiu zmenu v životnom štýle ženy – na bábätko. Ženy prirodzene očakávajú, že dieťa doplní ich život, no ono ho naopak, obráti hore nohami.

Foto: freepik.com
Foto: freepik.com

Sú to rozprávkové momenty, keď v náručí držíme voňavé bábätko a stoja za to. No za nimi je skrytá starostlivosť 24/7, prerušovaný spánok, popôrodné rany a úplne nový zástup emócií a myšlienok typu „chcem, aby moje dieťa prežilo!“.  Šestonedelie nemusí byť tým najkrajším obdobím v živote matky a rozhodne je tým najzraniteľnejším. Podľa štúdií okolo 50-80% matiek postihne popôrodné „baby blues“ – výkyvy nálady, problémy so spánkom, úzkosť, emočná nestabilita, prípadne znížená chuť do jedla (Bass, 2018). Zvyčajne trvajú približne 2 týždne po pôrode a samovoľne odznievajú. Ak matka zažíva baby blues, má vyššiu šancu, že sa u nej rozvinie depresia.

A tak na tomto mieste uberáme zo svetla a dostávame sa ku popôrodnej depresii. Tá sa vyskytne u cca 13 až 20% žien po pôrode (Bass, 2018). Prejavuje sa častými myšlienkami o zlyhaní v roli matky, obviňovaním sa, nechutenstvom, únavou, letargiou, poruchami spánku. Čo je najdôležitejšie  – pretrváva v nás dlhšie než dva týždne. Niektoré ženy ju prirovnávajú k „žitiu v čiernom oblaku toxického plynu“, v ktorom pohyb a aj dýchanie robí problém. Zároveň je veľmi ťažké, aby z neho matka vyšla sama. Môžu sa v ňom vyskytovať samovražedné myšlienky a nízke percento žien môže postihnúť popôrodná psychóza, ktorá sa prejavuje halucináciami a bludmi.

Pri popôrodnej depresii je najťažšia skutočnosť, že pri nej dôjde k vykoľajeniu bežne zvládnuteľných emócií – viny, hanby a s nimi spojených myšlienok v kontexte novej životnej role. Zároveň fyzické prejavy depresie (malátnosť, letargia, nedostatok vôle) môžu výrazne ovplyvňovať starostlivosť o bábätko a prejavovanie emócií smerom k nemu. Vnútorne matky spochybňujú svoju vlastnú identitu.

Nepomáha ani pohľad spoločnosti, v ktorej sa o popôrodnej depresii hovorí len veľmi málo. Matka trpiaca depresiou, ktorá prizná, že pri pohľade na bábätko necíti nehu, ba naopak môže cítiť aj odpor, sa často stretne s odsúdením a nepochopením okolia. Zostane radšej sama so svojimi trápeniami, úzkosťou a beznádejou, pričom nerozumie, skadiaľ sa to v nej berie, a len čaká, kedy toto obdobie pominie. Depresia sa bez liečby môže stále zhoršovať, čo negatívne ovplyvní matku, partnerský život, pohodu bábätka a vytváranie vzájomnej citovej väzby. Následky môžu ovplyvniť život dieťaťa na desiatky rokov dopredu.

Foto: freepik.com
Foto: freepik.com

Ak pri čítaní zažívate znepokojivé pocity, nezúfajte. Tento scenár sa  pri depresii vôbec nemusí odohrať. Prichádza čas na vynáranie hrdinky z príbehu – matky a jej superschopností. Pretože každá matka je superhrdinka a našťastie nežijeme na opustenom ostrove.

Základná vec, ktorú potrebuje každá jedna žena, ktorá sa stala matkou je POMOC. Je to úplne jednoduché. Väčšinou sme zvyknuté byť samostatné superhrdinky, zvládať starostlivosť o byt, partnera, domáceho miláčika, no šestonedelie nám obráti hore nohami všetko, vrátane vnímania času. Zrazu pre nás nebude podstatné to, aký je dátum, či to, kto sa stane novým americkým prezidentom. Dôležité pre nás bude to, koľkokrát sa náš drobec pokakal a z ktorého prsníka pije menej.

Celou svojou bytosťou sme orientované na dieťa a naše potreby idú do úzadia. A preto je ten správny čas, kedy potrebujeme oporu. Úlohou partnera v tomto období (ideálne aj potom) je poskytnúť emočnú podporu, venovať svoj čas a energiu. Partner čerpá zo stabilného emočného systému, nezmeneného pôrodom a hormonálnymi zmenami. Taktiež sú jeho zdroje v práci a slobode voľného času, ktoré matka nemá. A preto, mal by byť oporou.

No aj ak máme najlepšieho partnera pod slnkom a usmievavé bábätko, môžeme sa cítiť sa zle. Je to po pôrode úplne normálne. Po pôrode je normálne aj cítiť sa vyžmýkane, unavene, mať fantázie a chuť na chvíľku od všetkého ujsť do ďalekej krajiny. Ideálne bez bábätka. Je normálne zažívať napätie, strach, bezmocnosť a pocity neschopnosti, napríklad keď práve nevieme prísť na to, prečo bábätko plače.

Je to obrovská zmena, a preto nebuďme na seba náročné. Tieto negatívne pocity sa budú pozvoľna zlepšovať. Vytvorila som preto súhrn kopingových schopností/zručností, ktoré sa v tomto období veľmi hodia.

Tipy pre mamičky:

  • Spánok, spánok, spánok. Každá polhodinka je oveľa cennejšia, než umyté podlahy.
  • Nosenie bábätka v šatke, prípadne nosiči. Kontakt koža na kožu znižuje množstvo prežívaného stresu a pomáha vyplavovať hormón oxytocín (prirodzený opiát). Ten pomáha pri prekonávaní depresívnych nálad (Badr, 2017).
  • Kontaktovať sa s inými matkami a zdieľať svoje zážitky, problémy, otázky. V prípade izolácie využiť internetové siete, komunity, skype.
  • Osloviť s prosbou o pomoc rodinu a partnera. Rolou partnera je poskytnúť matke emočnú podporu a venovať rodine svoj čas a energiu. Taktiež mamy matiek môžu poskytnúť cenné skúsenosti, prípadne fyzicky pomôcť.
  • Každý deň si nájsť aspoň malú chvíľku pre seba, kedy nemyslím na dieťa, ale na to, ako zrelaxujem. Zo začiatku to môže byť len teplá sprcha, sýte jedlo navarené od maminy alebo partnera, po pár týždňoch sa portfólio možností rozširuje.
  • Počúvať materské podcasty, napr. mamagang. Matka sa tam dozvie veľa najnovších informácií a zároveň sa znižuje pocit osamelosti.
  • Chodiť na čerstvý vzduch – kočíkovanie prevetrá hlavu a zregeneruje telo.
  • Po šestonedelí: vymyslieť si či už projekt, alebo minisebarealizáciu v inom smere, ako je materstvo. Napríklad nájsť si pár minút denne na cvičenie, meditáciu, písanie, pečenie či fotografovanie. Každá, hoci na prvý pohľad malá „odbočka“ od úlohy matky pomôže odľahčiť deň a následne sa s chuťou venovať roli matky.
  • Prečítať si literatúru nielen o výchove dieťatka, ale aj o sebe. Výborná kniha je „Mateřství, setkáni ženy s vlastním stínem“, od vydavateľstva Maitrea.
  • Označiť sa za superhrdinku, pretože ňou ste! :)

Tip pre okolie:

To najlepšie, čo môžete pre matku s depresiou urobiť, je podpora, vypočutie a nasmerovanie na odbornú pomoc. Veľmi pomáha aj uistenie, že všetko bude dobré. Pretože bude. Naozaj bude. Stačí prejsť cestou, v ktorej nebude sama, ale bude o ňu postarané.

Infografika: Kristína Kotrčová
Infografika: Kristína Kotrčová

Ak však trápenie neprechádza, pomoc existuje. Tento stav nie je vaše zlyhanie, je to prejav depresie.  Je veľmi dôležité hovoriť o depresii a prijať jej symptómy ako možnosť, nie ako mátohu v opustenom kúte s hashtagom #mnesatonidkynestane.  Depresia sa môže krásne podchytiť a za pár týždňov môže byť matka zase sama sebou.

Netreba sa báť vyhľadať odbornú psychoterapeutickú pomoc. Ak matka predtým zažila depresívnu epizódu, je viac ako žiadúce chodiť v tomto období aj preventívne na psychoterapické sedenia. Zníži sa šanca na vypuknutie novej epizódy. Alebo pri závažnejších emočných poryvoch, samovražedných myšlienkach, bludoch a halucináciach treba kontaktovať psychiatra nezávisle na psychiatrickej minulosti.

Kvalifikovaní odborníci vedia, ako sprevádzať. Psychoterapia pohladí dušu, ktorá to zúfalo v tomto období potrebuje. Čím viac lásky v sebe máme sprístupnenej, tým viac jej dáme. A to malé bábo ju potrebuje. Dá sa to zvládnuť. A dokonca superhrdinsky, pretože ňou každá matka je. :)

Mgr. Kristína Kotrčová

Autorka je klinická psychologička a psychoterapeutka, aktuálne na materskej dovolenke. Teší sa z bábätka a aj z minisebarealizácie formou písania blogu, učenia sa grafického dizajnu a založenia účtu na Instagrame: psychoterapeut_ka .

Zdroje:

Badr H.A., Zauszniewski, J. A. (2017). Kangaroo care and postpartum depression: The role of oxytocin. International Journal of Nursing Sciences 4, 179-183.

Bass, Pat F, III, MD,M.S., M.P.H., & Bauer, Nerissa S,M.D., M.P.H. (2018). Parental postpartum depression: More than „baby blues“. Contemporary Pediatrics, 35(9), 35-38.

Ford, S. Ayers. (2011). Support during birth interacts with prior trauma and birth intervention to predict postnatal post-traumatic stress symptoms Psychol Health, 26 (12), pp. 1553-1570

Grekin R, O’Hara MW. (2014). Prevalence and risk factors of postpartum post-traumatic stress disorder: a meta-analysis. Clin. Psychol.Rev., 34:389–401

Lawson A, Murphy KE, Sloan E, Uleryk E, Dalfen A. (2015). The relationship between sleep and postpartum mental disorders: A systematic review. Journal of Affective Disorders. 176: 65-77.

Text a infografika: Kristína Kotrčová

Korektúra: Ivana Čellárová

Tento blog je súčasťou činnosti O.Z. Psychiatria nie je na hlavu. Ak aj vy máte príbeh, s ktorým by ste sa radi podelili, napíšte nám. Ak ste fanúšikmi či fanúšičkami osvety v oblasti duševného zdravia, nezabudnite nás sledovať na FacebookuInstagrame. Páči sa vám naša činnosť a radi by ste nás finančne podporili? Môžete tak spraviť na našom transparentnom účte.

Teraz najčítanejšie

Psychiatria nie je na hlavu - logo

Psychiatria nie je na hlavu

Cieľom iniciatívy Psychiatria nie je na hlavu je búranie negatívnych mýtov ohľadom psychických ťažkostí. Zároveň snažíme dosiahnuť rovnocenné práva ľudí s psychickými problémami.