Denník N

Útek v obrnenom transportéri

Bol to jeden z mála úspešných prípadov úteku cez Železnú oponu, pri ktorom bolo použité sériové bojové vozidlo. Košičan Ján Bodnár, 22-ročný vojak základnej služby, sa v lete roku 1969 pred polnocou vlámal do autoparku svojho českokrumlovského útvaru a naštartoval obrnený transportér OT-65. Nikým a ničím nezastavený prešiel 45 kilometrov dlhú trasu až do rakúskeho Bad Leonfelden, kde sa prihlásil rakúskym žandárom a odovzdal im obrnené vozidlo.

Ján Bodnár (* 3. 4. 1947) slúžil v Českom Krumlove u motostrelcov ako prieskumník. Údajne mal vo veku dospievania osobné problémy a nevyhol sa im ani na vojne. Čakal ho trest za disciplinárny priestupok (nie je známe aký), možno až vojenské väzenie v Sabinove. Situáciu sa rozhodol vyriešiť útekom za hranice.

So svojím plánom sa zveril inému záklaďákovi Janovi Koškovi, pretože o ňom vedel, že nejakú dobu žil v emigrácii v Rakúsku. Pokúšal sa ho prehovoriť, aby odišiel s ním. Košek odmietol, ale dal mu cennú radu. Nesmie sa pokúšať o násilný prechod v Dolnom Dvořišti, kde by mu ani obrnenec nezaručoval hladký prechod. Oceľové závory by ho tam zastavili. Poradil mu nepoužívaný priechod Studánky-Mlýnce. Viedla tade cesta, ale hraničný priechod s colnicou na tom mieste v tej dobe otvorený nebol. Cesta bola pred hranicou zatarasená protitankovými ježkami, za ktorými sa ešte nachádzal plot s bránou. Dvesto metrov od cesty bolo strážne stanovisko, na ktorom mali tú noc službu dvaja pohraničníci základnej vojenskej služby so psom.

Trasa

Okrem veľmi vhodne zvolenej trasy mal Bodnár ešte ďalšiu výhodu: v posádke práve prebiehalo tankové cvičenie a po komunikáciách sa bežne pohybovali aj iné bojové vozidlá. A tak keď sa v noci 31. mája 1969 vlámal do autoparku, násilím si otvoril obrnený transportér a o trištvrte na dvanásť ho naštartoval a vyrazil na cestu, nikomu nebolo obrnené vozidlo na ceste podozrivé. Osamelý OT-65 (FÚG) si nikto na jeho trase nevšímal.

Asi po 40 kilometroch sa priblížil k zátarasám pred hranicou. Pohraničníci už z diaľky videli svetlá prichádzajúceho vozidla a vyšli na cestu, aby ho zastavili. Najprv sa domnievali, že sem smeruje Praga V3S, a chceli auto zastaviť a zistiť, prečo sa tam objavilo. O chvíľu už ale videli, čo sa k nim v skutočnosti blíži, a ako transportér obratne obchádza mohutných protitankových ježkov. Napravo od cesty bol prudký svah, ale naľavo stáli Bodnárovi v ceste len mladé 10 centimetrov hrubé kmene stromov. A tie nepredstavovali pre jeho obrnenca žiadnu prekážku. Polámal ich ako zápalky a ďalej smeroval k plotu a hliadke.

ZátarasyBodnár obišiel ježkov z ľavej strany (zdroj: ABS)

Vojaci mu dávali baterkami pokyn na zastavenie. Bodnár zareagoval opačne – rozsvietil na transportéri diaľkové svetlá a smeroval priamo na nich. Keď už bol úmysel vozidla jasný, natiahli pohraničníci samopaly a kým stačili uskočiť, vystrieľali do otéčka pár desiatok striel. Pochopiteľne bez akéhokoľvek účinku. V poslednej chvíli uskočili z cesty, Bodnárove vozidlo prerazilo plot a už mu nič nestálo v ceste na hranicu.

BránaPrevalcovaný plot (zdroj: ABS)

Pokračoval v jazde a po 300 metroch prešiel na rakúske územie, keď ho nezastavila ani rakúska drevená závora.

WeigetschlagPohľad na závoru z rakúskej strany. Cesta bola potom z československej strany prekopaná, aby už k podobnému prejazdu nedošlo.

O trištvrte na dve v noci ho na hlavnom námestí v mestečku Bad Leonfelden zastavila rakúska žandárska hliadka. Bodnár poslušne odstavil transportér a požiadal o politický azyl. Po výsluchu, na ktorý ho previezli na policajné riaditeľstvo Linz, bol umiestnený do utečeneckého tábora Traiskirchen. Neskôr emigroval do USA.

OTObrnený transportér na ulici v mestečku Bad Leonfelden

Bojové vozidlo si bola v Rakúsku prevziať československá vojenská komisia ešte ten istý deň. Na útvare bola z toho samozrejme veľká aféra. Dôstojníci boli disciplinárne potrestaní za nedostatky v strážnej činnosti na ich útvare. Vojenská kontrarozviedka prišla aj na to, kto Bodnárovi poradil s útekom. Cesta, na ktorej Bodnár prerazil do Rakúska, bola potom strážená aj za pomoci tarasnice, neskôr modernejším RPG. V roku 1978 bol na tejto ceste otvorený hraničný priechod Studánky-Weigetschlag. Zaujímavosťou je, že tento československý hraničný priechod sa nachádzal až 2 kilometre pred samotnou hranicou s Rakúskom.

Strihanie pásky

Titulný obrázok: Wikimedia Commons

Zdroje:

Ivo Pejčoch: Hrdinové železné opony (str. 47–50)

Luděk Kozlovský: Proryvy – útěky na státní hranici ČSSR s Rakouskem (str.29-31)

Wenn Bilder Geschichte Sind (PDF)

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie