Denník N

J. Červenák: Diabol v zrkadle & Vlk a dýka (Čitateľský denník 55 — 56/2020)

„‚Na jeseň roku Pána 1599 si Uhorské kráľovstvo vypilo mučenícky kalich horkosti až do dna. Ba čo kalich, celý sud, ak nie rovno jazero či more.‘

Tieto slová som zapísal do štiavnickej mestskej kroniky. Po rozume mi však chodilo, o koľko výstižnejšie by to vyjadril Stein. Zrejme by popod fúzy zašomral, že táto jeseň nestojí ani za suché lajno. Stručne, jasne pravdivo.

Nešlo o počasie, hoci ani to nestálo za veľa — už na sklonku septembra naplno udreli jesenné pľušte a dalo sa očakávať, že zima príde ešte skôr ako po minulé roky. Skuje krajinu ľadom na päť mesiacov, možno aj dlhšie (…) Ale na jeseň deväťdesiateho deviateho na nás padla omnoho horšia pohroma ako sychravé dni a boľavé kĺby. Zdalo sa, že súdny deň nastane ešte skôr, ako sa z nás stanú cencúle.
Zaútočili Turci.

Na sklonku šestnásteho storočia putuje do Viedne trojica poverená špeciálnou úlohou. Kapitán Stein, notár Barbarič a kaprál Jaroš majú za úlohu vypátrať, kto stojí za plánovanými útokmi na vysokých katolíckych hodnostárov ríše. Arcivojvoda Matej Habsburský je ranený, napätie medzi katolíkmi a protestantmi vzrastá a podozrivých pribúda. Kto je tajomný Diabol v zrkadle, ktorý striehne v úzkych uličkách pri Stephansdome?

Krátko po viedeňských udalostiach sa notár Barbarič vracia do rodnej Štiavnice. Dlho však doma neobsedí — je povolaný na hrad Sitno, kde miestnemu kastelánovi zmizne z uzamknutého hradu najmladšia dcéra. Bol to únos? Alebo vražda? Ale kam zmizlo telo? Má s tým všetkým niečo spoločné starý reliéf, na ktorom je horko ťažko rozoznať symbol Vlka a dýky? Pán notár je postavný pred záhadu, ktorú musí tentokrát vylúštiť sám.

Mám veľmi rád Meno ruže. Detektívka, historický román, teologická dišputa, postmoderné mudrovačky — to všetko v jednej knihe. Potešilo by ma, ak by po rokoch usilovnej sústredenej práce podobný opus — mnohovrstevnatý román s uzatvoreným príbehom a nejakým tým presahom— napísal na staré kolená aj Juraj Červenák. Dobrodužstvá Barbariča & spol. mu môžu zatiaľ slúžiť ako taká malá rozcvička.

Štvrtý a piaty príbeh našich troch pátračov som si dal na jedno posedenie — predsa len, potrebujem pomaly dohnať Zuzku, ktorá má už väčšinu týchto útlych historických detektívok dávno za sebou. Čerevenák pokračuje v svojom šikovnom koncepte jedno mesto — jedna záhada, a myslím, že mu to ide čoraz lepšie. Diabla v zrkadle by som dokonca označil za to najlepšie, čo som od neho zatiaľ čítal.

Výborne naštudované historické reálie som si dokázal ihneď predstaviť ako samostatné filmové scény. Zbrane, oblečenie, jedlo, mená, dobové detaily. A archaizmy! Jazyk je jeden z hlavných dôvodov, prečo mám tieto dobrodružstvá tak rád — už dlho som nepočul o paripácha a hintovoch. O pľuštiach ani nehovoriac.

Dej odsýpa rýchlo, krátke kapitoly končia ako napínavé epizódy seriálu. Vlk a dýka má síce trocha nešťastne naťahovaný koniec, ale klasický detektívny problém „zamknutej izby“ s postupne odhaľovanými detailami mi to v tomto prípade bohato vynahradil.

Ani po piatej knihe nemám pocit stereotypu. Nekonajú sa tu síce žiadne veľké experimenty, ktoré by vybočovali z pravidiel žánru, ale meniace sa kulisy a rozprávač, katolícko-protestantské prekáračky a detaily dobových zbraní mi spôsobujú tichú radosť občas prechádzajúcu v hlasitý úškrn.

Teraz už len čakám na to vaše Meno ruže, maestro.

J. Červenák: Diabol v zrkadle
Slovart, 2016
280 strán
*
80 %

J. Červenák: Vlk a dýka
Slovart, 2017
216 strán
*
75 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete sledovať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, komiksoch a kultúre.