Denník N

Od Rímskej ríše po ázijské vírusy: epidémie v dejinách

Súčasná pandémia nového koronavírusu vyvolala zvýšený záujem o epidémie, ktorým ľudstvo čelilo v minulosti

Keď sa v lete a na jeseň 1918 začala na našom území šíriť španielska chrípka, zaviedli sa prísne opatrenia, o ktorých obyvateľstvo informovali v tlači a vylepovanými oznámeniami. Opatrenia zahŕňali izoláciu nakazených, obmedzenia hromadného zhromažďovania, či pokusy o zatváranie škôl. Pripomína vám to niečo? Uprostred jesene postupne zakázali predstavenia, športové zápasy, aj zábavy; v Bratislave mohli električky vziať len toľko cestujúcich, koľko mali sedadiel. Tí, ktorí nariadenia nerešpektovali, dostali pokutu a trest dvojmesačného väzenia.

To je len malá ukážka, ako to tu u nás vyzeralo počas jednej z najznámejších epidémií minulosti. Opatrenia zavádzané v čase epidémie cholery v Uhorsku v roku 1831 tiež rovnako nápadne pripomínajú tie dnešné, vrátane zavretých hraníc, karantény nakazených a zrušených podujatí. Ako to u nás vyzeralo počas epidémie španielskej chrípky aj cholery, je len jednou z mnohých vecí, o ktorých sa dočítate v knihe Epidémie v dejinách.

Súčasná pandémia nového koronavírusu vyvolala zvýšený záujem o epidémie, ktorým ľudstvo čelilo v minulosti, a aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa autori počas prvej vlny rozhodli pripraviť túto knihu. Hoci nie jediným: ako píšu v úvode, bol to až významný medicínsky a farmaceutický pokrok dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia, ktorý po stovkách rokov boja s neviditeľným nepriateľom postavil človeka do lepšej pozície. Lenže práve preto západná spoločnosť akoby zabúdala na to, aké ďalekosiahle dôsledky mali epidémie infekčných chorôb, a to nielen ekonomické či politické, ale aj sociálne, náboženské a psychologické. Ja by som len dodala, že keby len tie ďalekosiahle, mnohí zabúdajú už aj na tie bezprostredné zdravotné, stačí sa pozrieť na stále mohutnejúce antivaxerské hnutia.

V knihe nájdete 35 článkov od dvadsiatich štyroch archeológov a historikov, z ktorých niektoré už boli publikované na stránke venovanej histórii HistoryWeb.sk, ale mnohé sú úplne nové. Je to teda zbierka článkov rôznych autorov a nie ucelená práca, ktorá by sa hlbšie venovala jednej téme, čo je konštatovanie, nie výčitka. Nevýhodou je, že niekedy sa informácie opakujú, výhodou zas to, že si môžete vybrať čo vás zaujíma, a začítať sa trebárs uprostred knihy.

Rozdelená je chronologicky od tých najstarších epidémií (ktoré zabíjali už v praveku, pustošili Rímsku ríšu, a možno napomohli šíreniu kresťanstva) cez čiernu smrť (odkiaľ prišla a kam všade sa dostala), epidémie v novoveku (Napoleon, cholera, viktoriánske Anglicko a legendárny John Snow, aj veľký írsky hladomor), až po tie v  dvadsiatom storočí, a dovolím si tvrdiť, že aj ak sa o tému zaujímate hlbšie, niečo nové sa určite dozviete.

To „niečo nové“ je pre každého asi to najzaujímavejšie, a pre každého to bude pochopiteľne niečo iné. Pre mňa to bol napríklad článok o žltej zimnici, ktorá okrem iného ovplyvnila aj výstavbu Panamského prieplavu, veľmi zaujímavý text o tzv. dženínskom syndróme, teda o epidémii masovej hystérie, ktorá veľmi názorne ukazuje, aké nebezpečné môže byť šírenie neoverených poplašných správ; zaujímavý bol aj článok o ázijských pandémiách či o tom, ako „zabudnutá“ 14. armáda bojovala v Indii proti malárii aj Japoncom.

Autori sa pochopiteľne najviac venujú tým známejším epidémiám, ale nájdete tu aj tie o čosi menej známe, ako boli lepra, týfus, syfilis, či pandémia chrípky z roku 1957. Rôzni autori sa zameriavajú sa na rôzne aspekty, dôsledky či dejinné udalosti, ktoré s danou epidémiu súviseli, a zároveň sa v článkoch zahrnutých v knihe objavia aj zaujímavé odbočky.

V článku od Eviny Steinovej sa tak dozviete, ako sa vďaka comedia dell’arte stala maska morového lekára súčasťou benátskeho karnevalu; v článku od Denisy Hilbertovej sa dočítate o dnes už nie veľmi známom hrdinovi, virológovi Mauricovi Hillemanovi, ktorý za svojho života vyvinul neuveriteľných 40 vakcín (z ktorých mnohé aj dnes tvoria súčasť bežného očkovania, napr. vakcína proti osýpkam, mumpsu, rubeole, hepatitíde A a B), v článku od Branislava Kovára o syfilise zas o tom, že tak ako neskôr v prípade španielskej chrípky, aj túto chorobu pomenovávali národy zásadne podľa niekoho iného a nie podľa seba (pre Rusov to bola poľská choroba, pre Poliakov nemecká, pre Francúzov neapolská, pre Dánov španielska…) a ako nakoniec samotný názov syfilis vznikol.

Epidémie v dejinách sú poučným populárno-náučným čítaním najmä v dnešných dňoch, hoci to môže znieť trochu paradoxne. Mnohí sú už z počúvania o víruse z každej strany unavení, mnohým robia vrásky na čele povinné opatrenia, mnohí ťažko znášajú samotu v karanténe. Napriek tomu, alebo možno práve preto je poznanie minulých epidémií a ich dôsledkov, vývoja očkovania a lekárskeho pokroku dôležitejšie než inokedy, lebo hoci to už znie ako donekonečna opakovaná floskula, až tak veľmi sme sa zatiaľ nepoučili, a na mnohé už bohužiaľ zabudli. Epidémie v minulosti ovplyvnili mnoho historických udalostí, menili mapy, a to sa môže poľahky zopakovať. A navyše (ja viem, že sa opakujem) je to naozaj zaujímavé čítanie.

– – –

Branislav Kovár, Oliver Zajac, Lucia Benediková (ed.) – Epidémie v dejinách (Premedia 2020)

Teraz najčítanejšie