Denník N

Nemocnica zobrala Daniele dieťa protizákonne. Takýchto prípadov je na Slovensku stále viac

Daniela je jedna zo žien, ktoré sa na naše združenie od marca obracajú a ktoré majú spoločné to, že zažili alebo zažívajú nedobrovoľné oddelenie od svojho dieťaťa. Viaceré majú choré alebo predčasne narodené deti, ktoré si vyžadujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť. Popri strese z neprítomnosti dieťaťa tak zažívajú tiež strach o ich zdravie či život.

Väčšina sa na Ženské kruhy obracia s otázkou, čo môžu robiť, ako sa majú voči takémuto hrubému zásahu do svojich práv brániť. Mnohé sú takouto skúsenosťou traumatizované a neželajú si o nej hovoriť verejne. Daniela patrí medzi tie ženy, ktoré chcú o svojej skúsenosti podať svedectvo. Je si dobre vedomá, že na jej situácii to už nič nezmení, no záleží jej na tom, aby sa takéto veci viac nediali iným ženám a deťom. Súhlasila s uverejnením svojho príbehu na blogu Ženských kruhov. Nesmierne obdivujem jej odvahu aj citlivosť, s akou dokáže rozprávať o svojom zážitku. V mene lásky ku svojej dcérke a s pocitom spolupatričnosti s inými ženami. Ďakujem jej za to.

Pôrod s pozitívnym testom na ochorenie COVID-19

Daniele na konci tehotenstva zistili ochorenie COVID-19. Veľmi sa obávala, aký vplyv to bude mať na pôrod, takže každý deň tehotenstva po vypočítanom termíne vítala s úľavou: „Dcérka sa vypýtala na svet na jedenásty deň po vypočítanom dátume. Desaťdňová karanténa sa mi skončila deň predtým. Bola som celá vytešená. Myslela som si, že ma budú považovať už za vyliečenú a malú mi po pôrode nevezmú. Keď som išla do pôrodnice, netušila som, čo ma čaká. Volala som na pôrodnícke oddelenie, že prídem, že už rodím a že už mám ukončenú karanténu a žiadne príznaky. Po príchode mi spravili antigénový test, ktorý bol negatívny. Vtedy mi definitívne odľahlo, že teda som po korone, môžem spokojne odrodiť a byť so svojím bábätkom. To im však nestačilo a spravili mi ešte PCR test.“

Po niekoľkých hodinách sa Daniela dozvedela výsledky PCR testu. Žiaľ, vyšiel pozitívny. To, čo sa začalo diať potom, označila za najhorší zážitok v živote: „Znova zo mňa spravili covid pozitívnu a uväznili ma na ďaších 10 dní. Opakovane som upozorňovala, že som už po karanténe, že nemám žiadne príznaky a už isto nie som infekčná, že opakovaný PCR test sa nerobí presne pre to, že môže ukazovať pozitivitu kľudne ešte aj ďalšie tri týždne.“

Nebolo to nič platné. Zdravotnícky personál sa odvolával na nariadenia, ktorými sa musia riadiť a k Daniele pristupovali ako k rodičke s akútnou infekciou.

„Pôrod bol hrozný. Nič horšie som nezažila. Obliekli si skafandre, izolovali ma. Rodila som sama dvadsať hodín. Kontrakcie boli nekonečné, no bol to prirodzený pôrod, bez vyvolávačiek, zásahov či liekov. Porodila som bez nástrihu, bez jediného poranenia krásne, úplne zdravé dievčatko.“

Nemocnice konajú nad rámec svojich kompetencií. Ministerstvo sa iba prizerá

Správanie zdravotníckeho personálu na pôrodníckom oddelení Daniela hodnotí pozitívne. Vyzdvihla ich empatický prístup a aktívnu snahu dopredu komunikovať s novorodeneckým oddelením a zariadiť, aby mohla byť s dcérkou po pôrode v nepretržitom kontakte. Primárka novorodeneckého oddelenia však rozhodla inak a na želanie Daniely nebyť oddelená od dcérky nebrala žiaden ohľad: „Po pôrode mi dcérku dali iba na chvíľu na brucho a potom ju zo mňa doslova zobrali a odniesli o poschodie vyššie na novorodenecké. Myslela som, že mi pukne srdce. Zbytočne oddeliť mamu od dieťaťa. Malá bola po narodení úplne v poriadku, ja som bola v poriadku. Obrali ma o tú najvzácnejšiu chvíľu byť po pôrode so svojím bábätkom, vziať si ho k sebe koža na kožu, obrali ma o možnosť dojčiť. Malú som potom videla iba na fotke, čo mi poslali. Ostala som sama izolovaná od svojho dieťaťa. Ležala som tam ako prázdna schránka. Nedá sa to ani opísať slovami.“

Ministerstvo zdravotníctva v mediálnych vyjadreniach k takejto praxi viackrát zaujalo alibistický postoj. Podľa stanoviska ministerstva sú postupy v takýchto situáciách vždy na dohode matky s personálom. Napriek tomu, že Daniela ešte počas pôrodu aktívne vyjadrila želanie nebyť od dcéry oddelená, napriek naliehavým a opakovaným protestom sa v jej prípade zdravotnícky personál na novorodeneckom oddelení správal tak, ako keby nemala žiadne právo rozhodovať o tom, či a kedy bude so svojím dieťaťom.

„Opakovala som im, že chcem svoje dieťa, že dieťa patrí k matke, že to, čo spravili, je v rozpore s mojimi právami. Nepočúvali ma. Vôbec ma nerešpektovali ako matku. Nemal sa ma kto zastať. Cítila som sa tak bezmocne. Vravela som si, že som zlyhala a nedokázala som zabojovať o svoje dieťa. Jednoducho mi ho zobrali. Celú noc som oka nezažmúrila. Z novorodeneckého som celú noc počúvala plač detí a myslela som na svoju malú. Ako sa asi má? Čo je s ňou? Či neplače ona.“

Prax oddeľovania detí od matiek sa nezakladá na vedeckých poznatkoch

Nemocnica v tomto prípade hrubým spôsobom zasiahla do práv rodičov a dieťaťa. Postup, ktorý svojvoľne zvolili v Danielinom prípade, je v rozpore s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, ako aj viacerých odborných organizácií a neonatologických spoločnosti vo vyspelých krajinách.

Rutinné oddeľovanie detí od matiek, u ktorých je podozrenie na ochorenie COVID-19 alebo ktoré mali pozitívny výsledok testu, je vedecky nepodložené. Úplne ignoruje zdravotné a psychické riziká, ktoré vyplývajú zo separácie a nedojčenia. Ochorenie COVID-19 má u detí a novorodencov zväčša mierny priebeh.

Dieťa, ktoré je od matky oddelené, nie je navyše nijako chránené pred nákazou personálom alebo inými ľuďmi či deťmi. Naopak, nemá príležitosť získať ochranné faktory a protilátky, ktoré sa nachádzajú v materskom mlieku žien, ktoré prekonávajú či prekonali ochorenie COVID-19. Existuje tiež množstvo iných infekcií a zdravotných komplikácií, ktoré môžu pre dieťa znamenať zdravotné riziká a pred ktorými je chránené práve dojčením. Už samotné oddelenie matky od dieťaťa znižuje jeho imunitu a zhoršuje adaptáciu v popôrodnom období. Oddelenie matky od dieťaťa po pôrode výrazne negatívne ovplyvňuje tvorbu mlieka ako aj schopnosť dieťaťa naučiť sa prisávať na prsník. S každým dňom separácie rastie pre danú matku a dieťa reálne riziko, že sa dojčenie v živote tohto dieťaťa nikdy neuskutoční. Žiadne z týchto rizík nebral zdravotnícky personál v prípade Daniely do úvahy.

Nemocnica postupovala neštandardne nielen v prípade oddelenia dieťaťa od matky, ale ani Daniele nebola poskytnutá štandardná popôrodná starostlivosť. Navyše nebrala do úvahy anamnézu ani informované rozhodnutie matky. Nemala právny podklad pre odňatie dieťaťa matke. Uskutočnilo sa bez jej súhlasu, dokonca napriek jej vyslovenému nesúhlasu.

Na Slovensku majú ženy aj po bezproblémovom pôrode nárok na troj- až štvordňový pobyt v nemocnici a túto starostlivosť nemožno ženám uprieť. Počas tejto doby by im mala byť poskytovaná zdravotná starostlivosť s cieľom včasne zachytiť možné popôrodné komplikácie. Takúto starostlivosť je možné poskytnúť ženám aj v domácom prostredí, čo však nebol prípad Daniely: „Ráno prišiel lekár a keďže som bola fit hneď po pôrode, povedal, že z ich strany je to všetko, že pre mňa nevedia urobiť už nič a že ma prepúťajú domov. Porodila som o siedmej večer a ráno o deviatej som už mala prichystanú prepúšťaciu správu.“

Nemocnice sa správajú, ako keby právny poriadok SR nebol pre ne smerodajný, riadia sa vlastnými predpismi

Daniela pri ukončení hospitalizácie znova dôrazne žiadala, aby jej vydali dcéru. Zdravotnícky personál jej naliehanie odmietol: „Doktorovi som opakovala, že bez malej odtiaľ neodídem a že chcem byť s ňou, nech nás izolujú spolu do samostatnej izby. Vravel, že nemajú na to kapacitu, nemajú miesto, že malá je medzi ostatnými novorodencami a nazvyš izbu nemajú. Bola som zúfalá. Malú mi dať nechceli. Povedali, že mi ju dajú po desiatich dňoch, keď sa mi skončí karanténa. Skôr ju vydajú iba niekomu z rodiny, kto sa preukáže negatívnym PCR testom. Na tomto primárka trvala. Všetci z rodiny sme prekonali ochorenie COVID-19, čiže tak isto by aj manželovi, aj svokre, aj mojim rodičom mohol PCR test ukazovať stále pozitivitu. Primárka novorodeneckého oddelenia trvala na svojom. Nevedela som, čo robiť, nevidela som žiadnu cestu. Bez podpory mojej rodiny by som sa asi zrútila.“

Rodičovských práv môže matku a otca zbaviť jedine súd, a aj to iba v prípade striktne určených dôvodov, medzi ktoré ochorenie COVID-19 nepatrí. Takéto rozhodnutie nemôžu urobiť namiesto súdu zdravotníci ani iné inštitúcie. Ak je dieťa rodičom odobraté bez súdneho rozhodnutia, je to možné považovať za únos. Inštitúcia, ktorá má predovšetkým poskytovať zdravotnú starostlivosť, si tak prisvojila kompetencie, ktoré jej nie sú určené a na ktoré nemá právny podklad. Daniela, ktorá proti svojej vôli odchádzala z nemocnice bez dieťaťa, sa snažila svojich práv domôcť všetkými spôsobmi, ktoré v jej prípade, keďže mala nariadenú karanténu, boli veľmi obmedzené.

„Písali sme všade, kde nás napadlo – ombudsmanke, do televízie, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Písali sme maily primárke, riaditeľovi nemocnice, denne sme pôrodnicu bombardovali telefonátmi. Videli, že to riešime, nedáme sa odbiť a píšeme všade, asi niečo z toho zabralo.“

Vďaka neoblomnosti Daniely a podpore, ktorú pociťovala zo strany manžela a rodiny, na štvrtý deň primárka novorodeneckého doddelenia ustúpila a povedala, že dieťa vydajú Danielinej svokre: „Keď prišla malá domov, plakala som od šťastia. Teraz sme už obe doma, zdravé. Dieťatko už mám pri sebe a užívam si každý okamih. S dojčením to bol boj. Keďže ma poslali hneď na druhý deň po pôrode domov, nikto mi neukázal, ako mám správne prikladať dieťatko k prsníku, ako ho napolohovať alebo ako s ním manipulovať, ako ho obliekať, kúpať či prebaľovať. Personál nemocnice by mal matke pomôcť s tým, ako má s bábätkom zaobchádzať, no nám to bolo odopreté. Bolo to teda náročné.“

Dopady separácie na psychické zdravie

Citlivé popôrodné obdobie, v ktorom potrebuje každá žena podporu svojho okolia, pomoc a láskavý, rešpektujúci prístup, aby mohla všetku svoju energiu venovať dieťaťu, strávila Daniela v neustálom strese, strachu a s pocitom, že musí bojovať o takú základnú vec, akou je blízkosť a možnosť starať sa o vlastné dieťa. Hrubý zásah do práv dieťaťa, Daniely a jej muža, nepodpora dojčenia a stres, ktorý po pôrode zažívala, sa odrazili na jej psychickom rozpoložení.

„Ten pocit, keď som prišla domov bez malej a dívala sa na prázdnu postieľku, bol strašný. Myslela som, že sa zbláznim. Moja psychika je poznačená. Komunikujem so psychologičkou. Drží ma popôrodná depresia, nepohoda, úzkosť a nekľuď. Neviem sa z ničoho tešiť. Stres, ktorý som zažila, sa odzrkadlil na mojej psychickej nepohode. Stále myslím na to, ako mi zobrali malú, stále sa musím k tomu v myšlienkach vracať. To, čo sa deje v pôrodniciach v tejto covid dobe – separácia matky od dieťaťa, odopieranie dojčenia bez jediného opýtania a matkinho súhlasu – je nezákonné a protiprávne. Dieťa patrí k matke. Viem, že nie som jediná s takouto skúsenosťou.“   

„Mám tú potrebu ozvať sa, nebyť ticho. Nenechať to len tak kvôli iným mamičkám. Aby sa to nejako pohlo, aby už žiadna žena nemusela zažívať počas pandémie to, čo ja. Všetkým ženám, aj tým, ktoré majú pozitívny výsledok testu, by malo byť umožnené byť so svojím dieťatkom a dojčiť ho.“

Spracovala: Miroslava Rašmanová
Jazyková korektúra: Tatiana Jančáriková


Kampaň Spolu sme v bezpečí o právach žien a odporúčanej praxi počas pandémie COVID-19 podľa WHO
Online prieskum o skúsenostiach žien so zdravotnou starostlivosťou v tehotenstve a pri pôrode počas pandémie

Teraz najčítanejšie

Ženské kruhy

Ženské kruhy sú mimovládna organizácia prinášajúca komplexný pohľad na tehotenstvo, pôrod a materstvo. Kladie si za cieľ zmeniť súčasný stav starostlivosti poskytovanej ženám v tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí tak, aby rešpekt, dôstojnosť a slobodná voľba žien boli samozrejmosťou. Šíri informácie o ľudských právach žien a dobrej praxi pri pôrode. Vykonáva komunitné, advokačné a výskumné aktivity. Web: www.zenskekruhy.sk