Skutočná história v seriáli Lovecraft Country

Seriál Lovecraft Country vyvolal dosť vášnivé rozporuplné reakcie. Tí, čo čakali plnohodnotný horor, v ktorom sa budú preháňať lovecraftovské monštrá, ostali sklamaní, pretože tie tam síce sú, ale len občas; tí, čo čakali príbeh ukotvený v jednom konkrétnom žánri, ostali sklamaní ešte viac, pretože konkrétnych žánrov je tam toľko, že ťažko povedať, pod akú nálepku seriál zaradiť; tí, čo vedeli, že seriál je podľa rovnomennej knihy Matta Ruffa, sklamaní poväčšine neostali, hoci dostali niečo trochu iné.

Ja ho tu nebudem hodnotiť veľmi široko, to nechám na povolanejších, poviem len toľko, že ja som na tej spokojnej strane spektra. O Lovecraft Country som pred pozeraním nevedela vôbec nič, o to viac som si vychutnala odkazy na Lovecrafta, ktorý bol sám poriadnym rasistom, čo si budeme hovoriť, až po poriadne prekombinovanie žánrov, ktoré zo seriálu robia vlastne taký meta zážitok (jeden diel je celý kórejská vojna, iný zas čistý Indiana Jones, ďalší cestovanie v čase a afrofuturizmus, ale aj ducharina a horor sa nájde). Nečudujem sa tým, na ktorých to nefunguje (a nazývajú to v tom lepšom prípade zlátaninou), ale na mňa to funguje.

Monštrá všade naokolo

Seriál na povrchu vyzerá ako dosť béčkovo prvoplánový, čo nie je zle, niekedy aj také treba, lenže celé to získava ešte ďalšiu a o dosť mrazivejšiu rovinu, keď si divák uvedomí, na aké udalosti odkazuje, niekedy explicitne a niekedy len náznakoch. Základnou pointou je totiž to, že realita spolužitia bielych a čiernych komunít v brutálne rasistickej Amerike 50. rokov (a nielen vtedy) bola horšia než akýkoľvek horor (scéna na konci prvej časti, v ktorej sa traja predstavitelia snažia dostať za hranicu sundown county pred západom slnka, pričom za nimi ide policajné auto a oni nemôžu zrýchliť, pretože by prekročili povolenú rýchlosť a ak ich zastaví… no, sú v sundown county – tak tá bola oveľa hrôzostrašnejšia než slizké chápadlá v nočnom lese), ale pritom na to poukazuje pomedzi podvratné pulpové žmurknutia na diváka.

Keď jedna z postáv v ôsmej časti hovorí, že všade naokolo sú monštrá, tak je to pravda doslova (v seriáli) aj prenesene (v historickej realite). Scén, ktoré pripomínajú rasizmus a segregáciu aj významné černošské postavy dejín, je v seriáli naozaj množstvo (snažím sa písať bez spojlerov, ak mi niečo ujde, odpusťte): Ticov strýko vydáva Zelenú knihu, sprievodcu bezpečným cestovaním pre čiernych; objaví sa  narážka na černošského športovca Jesseho Owensa, mihne sa tu aj Josephine Baker.

Keď Hippolyta v siedmej časti šoféruje, na ceste ju obehne černoška na motorke – to je Bessie Stringfield, prvá černoška, ktorá prešla Spojené štáty na motorke sólo. Dom, ktorý Leti kúpi v bielej časti mesta v tretej časti sa volá Winthrop House – odkazuje na obytnú budovu na Winthrop Avenue v Chicagu, ktorá poskytovala bezpečné útočisko černošským rodinám z pracujúcej triedy v obkolesení „bieleho“ bývania, a zároveň tu započujeme odkaz na rasové nepokoje v chicagskom Trumbull Parku. Horiace sídlo Braithwaite House mnohým pripomína požiar sídla Madame LaLaurie v New Orleanse, ktorá sa do dejín zapísala sadistickým zaobchádzaním so svojimi otrokmi.

Druhá časť sa volá podľa prednášanej protest-básne Gila Scotta-Herona Whitey’s on the Moon z roku 1970, ktorú v nej aj počuť. Odkazov na básne či prejavy sa nájde viacero: v piatej časti počuť báseň Ntozake Shange For Colored Girls Who Have Considered Suicide / When The Rainbow Is Enuf, ktorá pôvodne vznikla pre divadelné predstavenie, v ôsmej zas časť prejavu 11-ročnej Naomi Wadler z protestu March For Our Lives, ktorý sa konal vo Washingtone v roku 2018.

Poďme sa však pozrieť na tie najdôležitejšie historické udalosti, alebo lepšie povedané skutočné historické hrôzy, ktoré sa v seriáli objavia.

Vražda Emmetta Tilla

V tretej aj siedmej časti sa objaví odkaz na černošského chlapca Emmetta Tilla, ktorého prezývali Bobo, ôsma začína jeho pohrebom. Emmett Till mal len štrnásť, keď ho 28. augusta 1955 brutálne zavraždili. Hoci v Chicagu, kde vyrastal, navštevoval segregovanú školu, vôbec nebol pripravený na takú vysokú úroveň segregácie, ktorú zažil v Mississippi, kde bol na návšteve rodiny.

24. augusta stál s bratrancami a niekoľkými priateľmi pred obchodom a chválil sa im, že doma v Chicagu má biele dievča. Tí mu neverili a tak ho vyzvali, nech pozve ženu za pultom v obchode na rande. Emmett vošiel do obchodu, kúpil si nejaké sladkosti, a na ceste von ho počuli povedať žene za pultom „Bye, baby“. V obchode okrem nej nik nebol, a žena za pultom, Carolyn Bryantová, neskôr tvrdila, že sa ju snažil obchytkávať, mal oplzlé poznámky, a po ceste von na ňu popiskoval.

Keď sa o pár dní vrátil domov zo obchodnej cesty Roy Bryant, jej manžel a majiteľ obchodu, a dopočul sa o údajnom správaní černocha k jeho žene, rozzúril sa. Nadránom prišiel k domu Emmettovho strýka spolu s nevlastným bratom J. W. Milamom a požadovali, aby Emmett vyšiel von. Strýko im nedokázal zabrániť, aby nenapchali Emmetta do auta.

Vozili ho po meste, mlátili, a nakoniec ho odviezli k rieke Tallahatchie. Tam ho vyzliekli, dobili takmer k smrti, vylúpli mu jedno oko, potom mu strelili do hlavy. Mŕtvemu Emmettovi obviazali okolo krku ostatný drôt, pripevnili ho k závažiu (ktoré ho predtým k rieke donútili doniesť) a hodili ho do vody. Mal len štrnásť, a nestalo sa to počas tých temných čias hlbokého otroctva, kedy boli černosi menej než veci, ale v roku 1955.

K vražde Emmetta Tilla sa seriál vracia aj v záverečnej desiatej časti: keď malá Dee číta v novinách správu o tom, že súd oslobodil Emmettových vrahov spod obžaloby. To je aj pravda, Roya Bryanta a J. W. Milama vyhlásila porota zložená výhradne z bielych mužov za nevinných. Nič sa im nestalo ani neskôr, keď sa sami k vražde priznali v rozhovore pre časopis Look; Carolyn Bryantová neskôr tiež priznala, že to, že by ju Emmett Till obťažoval alebo ohrozoval, si vymyslela.

Masaker v Tulse

Počas masakru v Tulse sa odohráva celá jedna časť seriálu. Vraciame sa do roku 1921, kedy na prelome mája a júna zatkli v Tulse 19-ročného Dicka Rowlanda z dôvodu údajného napadnutia 17-ročnej belošky Sarah Page vo výťahu. Atmosféra v celej Oklahome bola rasovo napätá, mnoho obyvateľov bolo členmi Ku Klux Klanu. Po Dickovom zatknutí sa začali mestom šíriť chýry, že ho chcú zlynčovať.

Keď sa černošská komunita dozvedela, že pred väzením, v ktorom ho zadržiavali, sa okolo pol ôsmej nazbieral dav už stoviek belochov, niekoľko desiatok čiernych mužov, z ktorých niektorí boli aj ozbrojení, sa vydalo k väzeniu, aby k lynčovaniu nedošlo. Šerif ich presvedčil, aby odišli, s tým, že má situáciu pod kontrolou, lenže vonku sa to všetko zvrhlo. Keď bieli, ktorých už bola tisícka, videli ozbrojených černochov, rýchlo sa začali vyzbrojovať tiež. Jeden z belochov sa vraj pokúsil černochovi vziať zbraň, ozval sa výstrel, a davovému násiliu už nič nedokázalo zabrániť. All hell broke loose, ako sa hovorí.

Dav vtrhol do černošskej štvrte Greenwood, kde žila jedna z najbohatších černošských komunít vtedajších Spojených štátov (prezývali ju aj Black Wall Street). Celú noc a nasledujúce ráno rozbíjali obchody, podpaľovali domy, nielen zo zeme, ale dokonca aj zo súkromných lietadiel, z ktorých strieľali a zhadzovali podomácky vyrobené výbušniny (to vidieť na zábere horiacej ulice v Tulse aj v seriáli), zabíjali utekajúcich černochov, naháňali ich na autách, koho chytili, popravili. Polícia tomu nebránila, oficiálni predstavitelia mesta dokonca davu zabezpečili ďalšie zbrane.

Výbuch rasového násilia, ktorý ukončil až príchod Národnej gardy a vyhlásenie stanného práva, trval len dvadsaťštyri hodín, ale za ten čas ostalo bez domova 10 000 ľudí, so zemou zrovnali celé ulice. V nemocniciach skončilo 800 ľudí, zhorelo vyše 1200 domov, 191 obchodov, škola, kostoly. Dobové oficiálne štatistiky uvádzajú 36 obetí, dnešné odhady sa pohybujú do tristo. Nikto nebol za činy spáchané v Tulse stíhaný ani odsúdený.

Pokusy na černochoch      

V tretej časti sa Leti presťahuje do domu v čisto bielej štvrti, čo sa miestnym obyvateľom vôbec nepozdáva a snažia sa ju vyhnať – to odkazuje na mnohé podobné príbehy černošských rodín, ktoré museli za snahu žiť kde chcú niesť následky. Ale to dôležitejšie je to, čo v dome Leti nájde. Straší v ňom, a pod pivnicou sa pred časom našli telá znetvorených černochov a predovšetkým černošiek, na ktorých v seriáli experimentoval fiktívny biely doktor.

Traja z duchov v Letinom dome sa volajú Lucy, Anarcha, a Betsey, tri jediné známe černošky, na ktorých robil v devätnástom storočí v Alabame pokusy J. Marion Sims. Jeho ďalšie obete neidentifikovali: bolo ich mnoho, ale mená nepoznáme. Simsa prezývajú otec gynekológie, v Štátoch mu postavili sochy, jeho meno nájdete v učebniciach… Lenže pre medicínsky pokrok využíval čierne otrokyne (a aj deti). Lucy, Anarchu aj Betsey (a mnohé ďalšie) podrobil mnohonásobným operáciám (v jednom prípade dokonca viac než tridsiatim) bez anestézy, keďže prevládal názor, že černosi sú zvieratá a bolesť necítia.

Sims nebol jediný, v amerických dejinách sa nájdu viaceré prípady, kedy černochov zneužívali pre lekárske pokusy. Asi najznámejší z nich je štúdia Tuskegee, kedy štátne zdravotné orgány monitorovali stovky černochov, ktorým diagnostikovali syfilis. Akurát im to nepovedali, a neposkytli im ani liečbu antibiotikami, keď už bola dostupná, aby videli, ako sa choroba bude vyvíjať. Trvalo to až do roku 1972 (!).