Prečo Briti nestavajú svoju univerzitnú nemocnicu cez PPP?

Univerzitná nemocnica Brighton and Sussex má podobnú veľkosť ako aj funkciu. Bude zabezpečovať výučbu pre budúcich lekárov, akútnu starostlivosť a navyše bude obsahovať aj 2 špecializované pracoviská. Ako najefektívnejšia forma financovania vyšli verejné zdroje. Prečo?

Ako som už viackrát písal, ekonomická výhodnosť plánovanej PPP nemocnice v Bratislave stojí na vysokom ohodnotení rizík pre variant verejnej zákazky. Tá dostala hendikep vyše 280 miliónov eur oproti alternatíve PPP.  Ohodnotenie sa opiera o svojskú interpretáciu staršej britskej štúdie, ktorá mala namerať vysoké predraženie u verejných zákaziek.

Keďže sa slovenské ocenenie rizík opieralo o britské údaje, logicky by sme očakávali, že britské ocenenie rizík bude podobné. Lenže ono nie je, ani náhodou. Navyše, oba projekty majú rovnakú značku globálneho poradcu!

Zatiaľ čo v slovenskej štúdii dostala verejná zákazka hendikep takmer +38 % investičných výdavkov oproti PPP, v britskej (kapitola 11.8.4) sú aj po ohodnotení rizík investičné výdavky v prípade varianta PPP vyššie. Ako je to možné?

Samotné riziko navýšenia investičných výdavkov zjednodušene povedané spočíva v chybe plánovania a samotnej neefektívnosti obstarávania. Pod chybou plánovania mám na mysli najmä definovanie rozsahu projektu jeho zadávateľom (v projektovej terminológii project scope), čo napríklad znamená, že zadávateľ projektu si až dodatočne uvedomí, že nemocnica potrebuje heliport, alebo o 50 lôžok navyše. Riziko nedostatočne definovaného rozsahu projektu nie je možné na PPP partnera preniesť, samotnú neefektívnosť obstarávania však áno. Presne tak to predpokladá aj britská metodológia. Nie však slovenská štúdia uskutočniteľnosti.

Britská štúdia taktiež predpokladá účinný manažment rizika na strane verejnej zákazky, napríklad v podobe zmlúv garantujúcich maximálnu cenu diela  (kapitola 11.6.3).  Investičné náklady súkromného partnera vo variante PPP sú povýšené o 4%, čím sa odôvodňuje jeho vyššia prevádzková efektívnosť. Aj slovenská štúdia predpokladá vyššiu prevádzkovú efektívnosť súkromného partnera, avšak úvaha, či to nie je náhodou spojené s vyššou počiatočnou investíciou úplne absentuje.

Rozdiely pribúdajú. Briti berú do úvahy v neprospech PPP aj vyššie transakčné náklady tohto varianta (napríklad vyššie náklady poradenstva), u nás sa s týmto aspektom vôbec nepočíta.

Čo však rozhodlo v projekte Brighton and Sussex v prospech verejných zdrojov bola ich okamžitá dostupnosť. Podľa britskej štúdie by trvalo súkromnému partnerovi najmenej rok kým by zabezpečil financovanie projektu a keďže obstarávanie prostredníctvom PPP je taktiež dlhšie, projekt by sa oneskoril najmenej o 2 roky (kapitola 11.6.6),  čím by prišli britskí pacienti o mnoho nefinančných benefitov vyplývajúcich zo skoršej prevádzky novej nemocnice. (kapitola 11.9.4).  Nemusím snáď pripomínať, že podobné úvahy v slovenskej štúdii nenájdete…

A tak hrozí, že môžeme dopadnúť podobne ako v prípade poľskej oveľa menšej PPP nemocnice Zywiec, kde bola zmluva so zahraničným investorom podpísaná v roku 2011, avšak nemocnica sa doteraz nezačala stavať.

Toto je zatiaľ iba časť zistení. V blízkej dobe bude zverejnená rozsiahlejšia analýza oboch PPP projektov, na ktorej príprave spolupracujem s INEKO. Slovenské PPP projekty si zaslúžia viac pozornosti od verejnosti, akademikov, novinárov a politikov. Ide o 10 miliárd eur z verejných zdrojov, najdôležitejšiu nemocnicu na Slovensku a obchvat hlavného mesta. Bolo by užitočné, ak by sa daňoví poplatníci o tieto projekty viac zaujímali, a to kým je ešte možné ich osud ovplyvniť.