Denník N

Michalovská nemocnica vs. Borisova nemocnica

Naštvalo ma to dvojité zaobchádzanie v našich zdravotníckych zariadeniach. Papalášom sa dostáva inej starostlivosti ako bežným smrteľníkom. Moja skúsenosť bola diametrálne odlišná od tej Kollárovej.

Strašne som sa rozhorčila. Prečítala som si pár článkov o Kollárovom pobyte v nemocnici a ide ma poraziť. Sťažoval sa na sestru, hneď bola predvolaná na koberček a bolo jej vyčítané neprofesionálne správanie. Vraj preto, lebo mu nechcela uvariť čaj. Ako k tomu prídeme my ostatní? Mne zomrel otec, ku ktorému sme ako rodina mali obmedzený prístup pre zhoršenú epidemiologickú situáciu. Nemohla som ho ani nakŕmiť, keď už odmietal jesť. Moje posledné stretnutie s ním bolo poznačené stresom a hroznou neprofesionalitou, až zákernosťou. Lekárka Alena G. z michalovskej nemocnice Svet zdravia na mňa pred ním, ďalším pacientom a personálom nakričala. Otec bol po malej nehode, slabý a dezorientovaný. Ako sa asi mohol cítiť, keď ma už nevládal ochraňovať. Mohol sa len prizerať, ako sa ku mne správajú. Chcela som ho chrániť ja, no neviete si predstaviť ten stres, tú bezmocnosť, ktorá vo vás je v takom momente. Neviete, či skôr riešiť lekárku alebo pomáhať otcovi, navyše vám to ani nedovolia. Musela som ho tam nechať a už som ho viac nevidela.

 

Po napísaní sťažnosti vedenie nemocnice ani len nevyjadrilo ľútosť, neospravedlnilo sa, dokonca obvinilo moju rodinu z nedodržiavania pravidiel. Podľa nemocnice sa nič také nestalo, personál nič nevidel, pacienti tak isto. Koľko ľudí na Slovensku si týmto prechádza? Koľkí musia strpieť toto dvojité zaobchádzanie. Prečo má politik iné práva ako obyčajný človek? Prečo sa na Slovensku správa mnoho lekárov tak idiotsky, ako keby boli polobohmi a rešpektujú jedine vyšší spoločenský status? Prečo sa toto nedeje v iných krajinách? Teda aspoň ja osobne som sa s týmto na cestách nestretla. Na Slovensku sa proste politik a lekár občas správajú ako nejaké relikty dôb minulých, keď bolo študovaných ľudí málo a preto boli miestnymi autoritami.

 

Chcela som od nemocnice a od dotyčnej lekárky iba ospravedlnenie a tiež, aby vedenie poučilo svojich zamestnancov o tom, ako sa majú správať k pacientom a ich príbuzným. Chcem, aby sme na Slovensku mohli žiť slušne, aby sme sa nebáli posielať svojich blízkych do nemocnice. Chcem, aby sa ľudia k sebe správali pekne. Je také ťažké pochopiť, že to, čo sa v jeden deň deje inému sa môže na ďalší stať vám? V občianskej spoločnosti nie je politik ani lekár nad smetiarom alebo robotníkom. Všetci majú právo na rovnaké zaobchádzanie a slušný prístup, aj povinnosť rovnako dodržiavať pravidlá. Napísala som tento článok a stále som rozhorčená. Dokedy toto ešte potrvá? Dokedy sa budeme správať ako v klanovej spoločnosti spred x rokov, kde papaláši majú väčšie práva než ostatní?

 

Teraz najčítanejšie