Žije, aj keď už nemala…
Pred pár dňami sme sa od našej kamarátky Janky Ferienčíkovej dozvedeli, dovolím si tvrdiť, šialený príbeh. Má rakovinu hrubého čreva a konečníka s metastázami do brušnej dutiny a žije len preto, lebo odmietla liečbu na Slovensku.
S našim Riškom sme už preskákali kadečo. Od slovenského lekára sme počuli vetu, aby sme si užili Vianoce, lebo sú pre Riška posledné. Vieme o ďalších rodinách, ktoré tiež bojujú na tomto fronte. V komentároch pod našimi statusmi na facebooku si prečítate skúsenosti ľudí naprieč celým Slovenskom. No to, čo nám prerozprávala Janka, je len pre silné žalúdky. Jej príbeh sme sa rozhodli zverejniť, pretože stav v slovenskom zdravotníctve sa musí zmeniť. Na Slovensku zomierajú tisíce ľudí ročne len preto, lebo dostupnosť liekov je u nás ako v rozvojovej krajine a nie v členskom štáte EÚ.
V roku 2016 absolvovala Janka 3 cykly chemoterapie v Národnom onkologickom ústave. Po treťom cykle jej telo skoro skolabovalo a liečbu musela ukončiť. Lekár jej nedokázal viac pomôcť.
V roku 2017 začala hľadať liečbu v zahraničí. V pražskom Motole jej vyoperovali nádor, expresne poslali na analýzu do Frankfurtu nad Mohanom a zistili, že jej typ rakoviny na chemoterapiu nereaguje, ale reaguje na imunoterapiu. Prečo to nezistili na Slovensku a prečo dostala chemoterapiu, ktorá ju skoro zabila, netuší nikto.
Začala sa teda liečiť imunoterapiou, ale keďže na ňu minula všetky svoje a synove úspory, musela ju prerušiť. Po pár mesiacoch bez imunoterapie sa jej stav zhoršil. Našťastie našla darcu, ktorý jej v roku 2019 zaplatil operáciu vo Frankfurte nad Mohanom. Takúto operáciu, ktorá sa na Slovensku nerealizuje, prepláca nemecká poisťovňa úplne normálne. Po nej Janka pokračuje ďalej v imunoterapii vo Viedni. Žije. S jej diagnózou a v stave, v akom ukončila “liečbu” v Národnom onkologickom ústave, už žiť nemala. Podobne ako náš Riško, ktorého lekári odpísali.
Janka v týchto dňoch čaká na ďalší zákrok v nemeckom Frankfurte, na ktorý potrebuje 30.000€. Chcela by sa dožiť prvých krokov svojej čerstvo narodenej vnučky Hanky a trošku ju babkovsky rozmaznať…
Pred pár hodinami musela Janka v akútnom stave do nemocnice. Aj napriek tomu, že je súčasťou slovenského zdravotného systému celý život, v Národnom onkologickom ústave ju najprv odbavili infúziou a poslali domov. Lebo majú plno. Keďže sa jej stav doma nezlepšil, ráno išla do nemocnice zas a už ju prijali. S tým, že takto sa to nedá. Nemôže sa liečiť vo Viedni, ale tu na Slovensku. A potom by ju prijali aj v noci. Podľa slovenských postupov by jej dali zase len chemoterapiu, ktorá ju v roku 2016 skoro zabila. Nuž… nech pokračuje tento príbeh akokoľvek, chcem vás ako otec malého bojovníka Riška poprosiť, aby ste sa nikdy nevzdávali.
Aby ste sa svojich doktorov pýtali na všetky možnosti liečby. Aby ste nehumánne správanie v zdravotníctve netolerovali. S tímom odborníkov, ktorí budú pracovať pri našom OZ Bojovník urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme tento začarovaný kruh rozsekli. Nie je možné, aby ľudia na Slovensku nemali rovnakú dostupnosť liekov ako v iných krajinách Európskej únie.
Všetci chceme mať zdravé deti a všetky deti chcú mať zdravé babky a dedkov, aby ich rozmaznávali. Janka teraz potrebuje pomoc. Viem, že sa nám všetkým odvďačí tým, že poodkryje to, čo všetci v zdravotníctve vidíme a že bude žiť aj napriek tomu, že jej na Slovensku nevedia pomôcť. Jej príbeh je dôkazom toho, že na Slovensku zomierajú tisíce ľudí zbytočne a niekomu to vyhovuje…
