Denník N

So zmenou počasia prišla depresia

Zmenilo sa počasie. Po horúčavách prišli dažde a aj moje nálady sa prudko zmenili. Z aktívnej ženy sa stala apatická.

Som večne unavená. Stále by som len spala a nemám energiu na žiadnu činnosť. Musím sa stále prekonávať a nútiť sa do aktivít. Horko – ťažko niečo spravím a znova ma to ťahá do postele. Depresia. Chvíľami s ňou bojujem, chvíľami sa jej poddávam.

Pomáha mi zrána si pustiť hudbu, chvíľu si chatovať s dcérou či mužom. Oni ma vždy povzbudia. Nenútia ma do činností. Vedia, že to nemá význam. Skôr mi pripomenú, aby som si pustila obľúbené pesničky a pomaly sa naštartovala alebo jednoducho oddychovala, keď nevládzem. Už ma chápu, poznajú moje stavy. Vedia, že je to dočasné, i keď nik nevie dokedy to bude trvať. Ani sama neviem, kedy sa mi stav znormalizuje alebo ma to hodí zas do mánie. Pokým som v realite, je to ešte v poriadku. Som to ja. Avšak, keď sa objavia bludy, je to už horšie. Pocity a silné presvedčenia, že všetko so všetkým súvisí, že všetko do seba zapadá a ja všetkému rozumiem sú pre mňa výkričníkom. Vtedy mi začína blikať kontrolka. Viem, že sa rútim niekam, kde to už nedokážem ovládať. Potom je to už mimo mojej kontroly. Avšak to mi momentálne nehrozí. V depresii bludmi trpím zriedkavejšie, prichádzajú skôr v mánii a tá mi je teraz na hony vzdialená.

Svoje aktivity prispôsobujem svojím stavom. Lieky zatiaľ nezvyšujem. Snažím sa zostať na nižších dávkach, avšak už mi napadajú myšlienky: „Ak by som mala byť dlhšie takto unavená, tak to radšej lieky nevysadím…“ Radšej byť na liekoch ako sa trápiť v depresii. Výkyvy do mánie sú znesiteľnejšie ako výkyvy do depresie. Depresia človeka ubíja. Ubíja a ubíja… ubíja už aj ubitého človeka . Zbavuje ho posledných zvyškov energie. V mojom prípade je však menej nebezpečná ako mánia. Len jej prežívanie je podstatne nepríjemnejšie.

Teraz najčítanejšie