O tolerancii, porozumení, láske a iných nadštandardných statkoch I.

Blíži sa temné referendum. Temné je preto, lebo v mnohých ohľadoch jeho prostredníctvom istá iniciatíva zatieňuje pohľad na ľudí ako ozajstných ľudí hodných práv a možností. Chcel by som sa v tomto texte špeciálne venovať otázkam manželstva a registrovaných partnerstiev ako takých, nakoľko viac ako 420 000 tisíc podpisov ma „našlapalo“ dosť na to, aby som kričal doma od zlosti a sklamania.

Pozrime sa na stránky vzťahu, ktoré uvedené zväzky, špeciálne manželstvo napĺňa. Samotný vzťah dvoch ľudí previazaných láskou a ochotou zdieľať svoj čas, myšlienky, pocity a vôbec seba samého predpovedá, že jedna zo zložiek pevného partnerstva, a teda emocionálne puto, je beztak napĺňaná. Ak sa dvaja ľudia, dnes menovite – a to je moje „najobľúbenejšie“ slovné spojenie v poslednom čase – jeden muž a jedna žena rozhodnú, že chcú svojmu partnerstvu dať cveng manželstva, znamená to v podstate deklarovanie záujmu o garancie právne a osobné. Čo to znamená?

Garancie osobné znamenajú to, čo manželstvo v rôznych kultúrach a rôznych vierach interpretuje rôzne, ale základ je rovnaký – partneri s už aj pred istou formou autority sľubujú vernosť a neochvejnú podporu vo všetkých životných situáciách. S tým ťažko nesúhlasiť. A tak je to podľa všetkého v poriadku. Rozdielne by to podľa všetkého nemalo byť ani v rozdielnych sexuálnych orientáciách. Ja osobne nevidím dôvod, prečo by sa partneri napríklad rovnakého pohlavia nemali rozhodovať o takomto type zväzku (ak by im bol umožnený) len v prípade, že si tieto osobné garancie uvedomujú a jeden od druhého sú si nimi istí. Veď predsa tým prejavuje každý svoju partnerskú lásku bez ohľadu na pseudoargumenty typu „ale oni sú pomýlení, to nie je ozajstná láska“.

Garancie právne sú pre mňa skutočným kameňom úrazu. To asi hlavne preto, že vždy, keď nad ich odopretím rozmýšľam, mám pocit, akoby mi niekto rozbil hlavu. Niečo mi uniká. Manželstvo nielen u nás garantuje niekoľko právnych výsad, ktoré sú prispôsobené na zlepšenie a zjednodušenie života v partnerskom vzťahu v príjemných, ale aj (a najmä) v nepríjemných chvíľach. Či už ide o možnosť informovať sa o zdravotnom stave partnera, v prípade nešťastia ho dostať do opatery bez právnych probémov, dediť po ňom, mať bydlisko v nehnuteľnosti pod vlastníctvom partnera, atď. Tu sa mi zastavuje dych, keď si uvedomujem, že následkom (neviem, či cieľom, Boh nás chráň aby nie) úspešnej iniciatívy Aliancie za rodinu je potenciálne zablokovanie týchto výsad pre partnerov rovnakého pohlavia. Ja sa pýtam – prečo? Tieto práva vychádzajú z dlhočizných úvah o dôstojnom živote v spoločnosti a dosiahnutia komfortného života na základe vlastných rozhodnutí a na základe princípu nezasahovania do slobody iných. Vyplýva z toho teda, že ak nezasahujem do slobody a práva iných (čo nepredpokladám pri žiadnom z práv súvisiacich so životom v manželstve, prosím, opravte ma), znamená to, že im de facto nespôsobujem ujmu. Ak teda mám možnosť využiť túto časť práva bez ujmy na iných, dosť sa to blíži k akceptovateľným podmienkam v prípade práv ľudských.

Tu sa dostávam ku kľúčovému bodu. Manželstvo a vstup doňho považujem bezpodmienečne za právo ľudské. Netvrdím, že by nemalo mať svoje limity (na margo vyjadrenia na stránke AZR: „Ak by sme pripustili vznik homosexuálnych zväzkov a ich postavenie na roveň manželstva (čo sa môže stať vďaka európskym súdom), nebude existovať žiaden racionálny dôvod neumožniť rovnaké „práva“ alebo „služby“ akejkoľvek inej forme spolužitia ľudí (zväzky vnútri širších rodín, medzi troma osobami, štyrmi osobami…)„). Ja tvrdím, že práve na zamedzenie akéhokoľvek prístupu k právnym garanciám musíte mať racionálny dôvod podložený nielen obavou na základe nejakého čiastkového svetonázoru (áno, povedal som čiastkového, keďže AZR „nie je kresťanská či cirkevná, ale občianska iniciatíva„), nielen pocitom, že niečo nie je prirodzené, ale fakticky, empiricky a argumentačne na úrovni.

Nech je diskusia zo strany AZR akokoľvek kultivovaná, ako napríklad (a možno aj jediný raz, čo som zaregistroval) zo strany Petra Kremského v jednej diskusnej relácii proti poslancovi Martinovi Poliačikovi, v istých chvíľach už vidieť nedostatočnosť argumentácie diskurzu tejto iniciatívy. Bez ohľadu na to, či chcú naozaj niekoho skôr chrániť alebo skôr diskriminovať, je v AZR snaha ukázať, že manželstvo je tak jedinečné, že nemôžeme žiaden iný zväzok postaviť na jeho úroveň. Aj David Cameron (predseda konzervatívnej strany ultrakonzervatívnej Británie), aj Poliačik jeho slovami zdôrazňujú, že to je bez pochyby pravda. Manželstvo je svojím emočným aj právnym základom výnimočný zväzok. To je však rozhodne dôvod, prečo prístup k nemu má mať každý bez ohľadu na sexuálnu orientáciu! Ak existuje ustanovizeň, ktorá garantuje právne a emocionálne puto dvom ľuďom, ktorí sa milujú, nie je podľa mňa racionálnym dôvodom na odopretie prístupu k tejto ustanovizni to, že osoba, ktorú milujem, je rovnakého pohlavia ako ja.

A to bez ohľadu na polemiky, či to je genetické, či to je následok sklamania, či to je trendy, či to je dobrodružstvo…. Ak sa rozhodnem aj pred istou inštitúciou venovať svoj život nejakému človeku, argumenty s hĺbkou analýzy typu „je to predsa neprirodzené“ (Anton Chromík, hovorca AZR), alebo „nič horšie si neviem ani predstaviť“ (Igor Matovič, OĽaNO – na otázku o adopciách homosexuálnych párov), alebo „homosexualita ide mimo zdravie človeka“ (Matej Mihalík – študent VŠ v blogu na webe Projektu N), alebo „to štát nechce, lebo z takého vzťahu nie ú deti“ (voľná interpretácia myšlienky na webe AZR). Argumenty vyžadujú jasnú kauzalitu medzi láskou dvoch ľudí rovnakého pohlavia, ich záujmom o garancie manželstva, a ohrozením spoločnosti poškodením tak vážnym (ak vôbec nejakým), že vyvíjame snahu uskutočniť referendum z peňazí daňových poplatníkov o zabetónovaní akýchkoľvek záujmov ľudí, ktorí chcú bez zásahu do životov iných užívať práva, ktoré ja v tomto prípade volám ľudskými.

Báj d uéj, keď sme pri zasahovaní do životov. Viete, čo píše AZR v odôvodnení prvého bodu referenda? Píše sa na ich webe: „Štát, ktorý sa má ľuďom čo najmenej miešať do života a súkromia, si uvedomuje výnimočný prínos takéhoto zväzku a záväzku,….„. Ak sme radi, že sa štát nechce miešať do života, o čom je Vaše referendum, milá Aliancia?Ako vraví plátok The Economist: „Slovensko v referende ukáže, či patrí do 21. storočia„