Púšťanie šarkanov, sobotné popoludnia a knihy pod stromčekom
Nedávno som pri jednom rozhovore v rádiu prezradila, že mi rodičia nikdy nečítali knihy. Mama sa neskôr prudko ohradila, vraj, ako som to mohla povedať, že všetky knihy, ktoré sme mali doma, kupovala ona. Má pravdu, no ja v kupovaní kníh a ich čítaní vidím veľmi veľký rozdiel.
Keď som sa pred pár dňami prechádzala po našom parku a videla som, ako si deti s rodičmi púšťajú šarkany, spomienky ma preniesli do obdobia, keď sme aj my so sestrou boli vo veku „šarkanistov.“ Nikto si ich s nami nepúšťal a nebolo to len preto, že sme bývali uprostred mesta, kde neboli veľké trávnaté plochy. S tými šarkanmi to bolo presne také isté, ako s knihami, naši na ne nemali čas. A možno nemali chuť. Neviem. Pamätám sa, že bývali strašne unavení a ich rozhovory sa točili väčšinou okolo práce, my sme okolo nich pobehovali, dospelé slová nám lietali ponad hlavy ako šarkany vo vetre, a my sme si mnohokrát pripadali ako neviditeľní.
Výnimkou boli sobotné popoludnia.
Mama si urobila kávu so šľahačkou, usadila sa v obývačke, v rukách povinné štrikovanie a pomedzi štrngot ihlíc naše slová a vzácny pocit dôležitosti.
A potom si pamätám ešte jedny Vianoce.
Dostala som pod stromček Bieleho tesáka od Jacka Londona, mama ho po rozbalení zobrala do rúk a začala nám z neho čítať. Bolo to také nezvyčajné, že ten obraz doteraz vidím pred sebou. Červeno-čierny kovralový koberec s kruhovým vzorom, stromček ozdobený socialistickými ozdobami, ktoré boli všetko, len nie vkusné, mama sediaca na koberci, v jej rukách kniha a my okolo nej. Počúvala som bez dychu a neskôr som si knihu potajomky dočítala sama. A potom prišli ďalšie a ďalšie knihy a čítanie pod perinou dlho do noci.
Áno, je to tak, všetky knihy, ktoré sme mali doma, kúpila mama. Po detských knihách som začala čítať aj tie jej – dospelácke, no tá Londonova má pre mňa dodnes úplne inú príchuť. Príchuť rodičovsko-detského súznenia.
Možno preto som neskôr čítala mojim deťom.
Možno preto som nakoniec začala písať rozprávkové knihy, aby ich iní rodičia mohli čítať tým svojim.
Takže je asi všetko, ako má byť.
Viac o mne a mojich knihách si prečítate tu
