Denník N

Boj s veternými mlynmi? O zmysle factchecku v postfaktuálnej dobe

Hoci sa niekedy zdá, že fakty strácajú na príťažlivosti, nie je to celkom tak. Príklad: podľa jednej štúdie dávajú voliči svoj hlas viac politikom, u ktorých factcheckeri potvrdia pravdovravnosť.

To, čo sme považovali za nespochybniteľné, je zrazu predmetom diskusie. Zavádzanie, či rovno nepravdy v priamom prenose sa rečníkovi málokedy vypomstia. Príkladom môže byť americký prezident. Vo februári sa v súkromnom rozhovore pre novinára vyjadril, že koronavírus je smrtelnejší ako bežná chrípka. Verejnosti však v danom čase tvrdil, že medzi týmito chorobami nevidí rozdiel. Keď sa rozhovor neskôr dostal na verejnosť, Trump všetko poprel, hoci existuje usvedčujúca nahrávka.

Nejde pritom o výnimočnú situáciu. Podľa Washington Post Trump hovorí v priemere 22 neprávd denne. Jeho najskalnejší podporovatelia to neriešia, čím sa stali dokonca predmetom záujmu výskumníkov.

Nemusíme ísť až tak ďaleko, podobnou témou sa zaoberala aj kniha „Médiá, lži a príliš rýchly mozog” v susednej Českej republike. Podľa jej autora voličom prezidenta Miloša Zemana nevadí, že im klame. Opakovane bol z klamstiev a zavádzaní usvedčený aj český premiér.

Jeden príklad za všetky – Babiš nie tak dávno na jednej zo svojich tlačových konferencií tvrdil, že sa za 4 roky jeho ministra Ťoka vybudovalo 203 kilometrov diaľnic, pričom v skutočnosti išlo o 38 kilometrov.

To je však aspoň jednoduché číslo, ktoré si môže každý pozrieť v oficiálnej štatistike. Problém nastáva, keď sa pracovnou metódou politika stane spochybnenie celej štatistiky či zdroja, z ktorého pri kontrole údajov vychádzame. Dezinformácie sa tak prenášajú do vlastnej bubliny informácii, ktoré odkazujú samé na seba a relativizujú všetko „mejnstrímové.“

Ohýbanie reality alebo rovno vytváranie alternatívnych faktov pritom môže mať nedozierne následky. Už spomínaný americký prezident v apríli na tlačovej konferencii navrhol, či by ľudia nemohli používať na koronavírus dezinfekčný prostriedok typu sava, a to vpichovaním do žíl. Nasledoval 40% nárast požitia chemikálií v Kansase aj s vážnymi následkami. Firmy vyrábajúce dezinfekciu museli reagovať upozorneniami, že môžu byť nebezpečné.

Možno ešte závažnejšie sú prípady, ktoré sa nedajú tak ľahko odsledovať k jednému vyjadreniu politika: aj na Slovensku pôsobia stránky, ktoré dlhodobo spochybňujú vedu, výskum a medicínske autority, čo ľudí vedie k hazardu s vlastným zdravím. Medzi najviditeľnejšími je Bádateľ.net, ktorého facebooková stránka bola kedysi zablokovaná. Spochybňovanie oficiálnych dát politikmi vo verejnom priestore legitimizuje tieto „alternatívne” zdroje.

Fakty mládeži

Svetové ekonomické fórum označilo dezinformácie za jeden z najnaliehavejších problémov na svete, ktorému treba čeliť. Viaceré štúdie dokazujú, že práve nepravdivé informácie sa dostávajú k čoraz väčšiemu počtu ľudí a ovplyvňujú aj výsledky volieb. Dobre fungujúca demokracia pritom vyžaduje, aby boli voliči správne informovaní.

Pozornosť na Slovensku by sme mali venovať predovšetkým mladej generácií. Nejde len o to, že oni sú naša budúcnosť a ich najčastejším zdrojom informácií sú sociálne siete. Prieskumy opakovane poukazujú na to, že práve mládež má sklon k voľbe extrémistických strán stavajúcich svoju rétoriku na dezinformáciách.

Uvedomujú si to aj medzinárodné organizácie ako OECD, ktorá v roku 2018 rozšírila testovanie PISA o meranie úrovne tzv. globálnej schopnosti. Žiaci musia napríklad vedieť vyhodnotiť informácie, formulovať argumenty a vysvetliť komplexnú situáciu či problém (výber zdroja, posúdiť jeho dôveryhodnosť atď.). Obdobne, Ministerstvo školstva v Správe o mládeži 2018 radí výchovu k občianstvu a kritickému mysleniu medzi hlavné výzvy.

Hoci školské osnovy si zatiaľ s týmto problémom plnohodnotne neporadili, pozitívne je, že máme mnoho učiteľov so záujmom zlepšovať sa a zapájať sa do iniciatív, vďaka ktorým učia žiakov pracovať so zdrojmi a používať kritické myslenie.

Nepravdy, zavádzania a malé víťazstvá

Napriek tvrdeniam o tzv. postfaktuálnej dobe, v ktorej žijeme, sa celkovo zvyšuje dopyt po faktickej kontrole obsahu. V realite to odráža výrazný nárast factcheckerských iniciatív zameraných na výroky v politických debatách. Pôsobia najmä na sociálnych sieťach a často sa sústreďujú na prácu s mládežou.

Demagog.SK je prvou a doposiaľ jedinou platformou na overovanie faktov so spoľahlivou metodológiou na Slovensku, ktorá permanentne zverejňuje výstupy – viac ako 15-tisíc overených výrokov vyše 300 politikov za 10 rokov projektu. Na našu prácu odkazujú médiá, ale aj samotní politici, ktorí dokonca opravujú svoje tvrdenia.

Až 18 % výrokov politikov v overených reláciách bolo tento rok nepravdivých alebo zavádzajúcich. Aj v našich podmienkach teda voľné narábanie s faktami, či priam relativizovanie pravdy nie je výnimočné.

Podľa jednej štúdie sú diváci politických debát viac náchylní voliť politikov, u ktorých factcheckeri potvrdili pravdovravnosť. Rovnako sa v ďalšej štúdií ukázalo, že výsledok hodnotenia pravdivosti kampane ovplyvňuje rozhodnutie voličov. Boj o pravdu preto nie je márny.

Veronika Prachárová

Teraz najčítanejšie