Prečo potrebujeme Dlhodobú stratégiu obnovy budov
Európska Únia dlhodobo zdôrazňuje význam sektora budov pri napĺňaní svojich klimatických a energetických cieľov. Výzvou však nebudú nové budovy, ktoré už teraz musia spĺňať pri výstavbe určité energetické štandardy, ale budovy ktoré už stoja. Predpokladá sa, že 85 – 95 % už existujúcich budov, bude stáť aj v roku 2050. Drvivú väčšinu z nich však momentálne nemožno považovať za energeticky efektívne a preto je potrebná ich obnova. Členské štáty EÚ preto predkladajú každé tri roky tzv. Stratégie obnovy fondu budov. Tú najnovšiu mali členské štáty pripraviť do 10. marca 2020. Aj napriek tomu, že sme viac ako pól roka po deadline-e, polovica členských štátov stratégiu ešte nemá. Inak tomu nie je ani v prípade Slovenska, ktoré svoj návrh materiálu predstavilo iba minulý týždeň v rámci procesu medzirezortného pripomienkového konania.
Cieľom Európskej únie je do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Slovenská republika sa k tomuto dlhodobému klimatickému cieľu prihlásila minulý rok. Loptička je teraz na strane členských štátov a jednotlivých rezortov, aby si pripravili stratégie, ako by mali jednotlivé významné sektory k tomu cieľu prispieť. Aj z tohto dôvodu sa pri tvorbe novej stratégie obnovy budov zaviedli nové a rozsiahlejšie povinnosti a význam tohto strategického materiálu sa násobne posilnil. Výstupom stratégie má byť tento raz dlhodobý plán obnovy fondu budov s cieľom dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov v krajine. Stratégia má obsahovať jasný plán s návrhmi opatrení, pomocou ktorých by mal členský štát tento dekarbonizačný cieľ v sektore budov dosiahnuť. Európska komisia pritom upozorňuje, že keďže cieľom nových požiadaviek na Stratégiu je stanoviť dlhodobú víziu dekarbonizácie sektora, členské štáty by mali ísť nad rámec jednoduchého popisu existujúcich opatrení a mali by poskytnúť dlhodobý pohľad na vývoj budúcich politík.
INŠPIRUJME SA PRÍKLADMI Z INÝCH ČLENSKÝCH KRAJÍN
Polovica členských štátov EÚ svoju stratégiu schválenú už má a viaceré z nich pre nás môžu byť inšpiráciou. Ku príkladu belgická stratégia (pre región Bruselu) sa zamerala na detailný návrh opatrení, ktorými chcú dekarbonizačný cieľ splniť. Viac ako polovica materiálu popisuje 34 konkrétnych opatrení, ktorými budú chcieť stimulovať tempo a hĺbku obnovy budov v Bruseli. Ide o návrhy regulačných politík, administratívnych zjednodušení, nových finančných stimulov či iných foriem podpory.
Fínska stratégia sa zase popasovala výborne s vytvorením podrobného dlhodobého plánu na dekarbonizáciu budov. Ten obsahuje komplexný prehľad cieľov a investičnej potreby pre každé desaťročie do roku 2050, s rozdelením podľa jednotlivých kategórií budov, energetických tried či spôsobu vykurovania. Cieľ uhlíkovej neutrality však plánuje Fínsko dosiahnuť už v roku 2035.
V Českej republike sa na základe identifikovaných bariér rozhodli, že základným predpokladom potrebným pre plnenie navrhovanej stratégie je rýchla zmena povedomia o téme úspor energie v českej verejnosti. Jedno z ich opatrení je teda pomerne podrobný návrh dvojročnej komunikačnej kampane zvyšovania povedomia o energetickej efektívnosti s cieľom motivovať domácnosti, firmy a verejný sektor k znižovaniu spotreby energie a efektívnemu nakladanie s energiou.
ZLE NAPÍSANOU STRATÉGIU MOŽME PREMRHAŤ BEZPRECEDENTNÚ PRÍLEŽITOSŤ
Tento vládny dokument má plniť funkciu kľúčového strategického materiálu, ktorý bude podkladom pre investície do obnov budov z viacerých európskych zdrojov v nasledujúcich rokoch. Návrh investícií z budúcich eurofondov, ako aj z nového fondu obnovy, sa má opierať o identifikované potrebné opatrenia v Stratégií. Je samozrejmé, že dosiahnutie dekarbonizovaného fondu budov bez nových investícií a opatrení na Slovensku nebude možné. Na to aby sme na ne mohli využiť európske zdroje, musí Stratégia jasne zadefinovať o aké investície a opatrenia má ísť.
V nasledujúcich desiatich rokoch nás však čaká bezprecedentná príležitosť na zvýšenie tempa a kvality obnovy budov. Iniciatíva Európskej komisie „Vlna obnovy“, ktorá je jedným z pilierov Európskej zelenej dohody, ponúka významné možnosti na financovanie obnov budov v EÚ. Nikdy predtým nebolo na obnovu budov vyčlenených toľko potenciálnych finančných prostriedkov ako tomu bude v nasledujúcich rokoch. Na to, aby sme tento potenciál nepremárnili, potrebujeme stratégiu, ktorá ponúkne jasné odpovede na to, čo potrebujeme urobiť a akými politikami to dosiahneme. Nerobme stratégie iba pre odfajknutie v Bruseli. Robme ich tak, aby plnili účel.
Foto: Ingo Bartussek
