Zelené grantovanie

Environmentálna kríza sa dotýka každej jednej oblasti nášho života a pri hľadaní riešení týchto problémov musíme hodnotiť  správanie človeka v kontexte jeho vlastného teritória, spoločenstva a kultúry ako takej. Na zvládnutie tohto problému Európa vytvára nové stratégie týkajúce sa všetkých oblastí sociálneho, ekonomického ale aj kultúrneho života.

Dňa 11. decembra 2019 predstavila Európska komisia The European Green Deal – plán, ako dosiahnuť udržateľnejšie hospodárstvo EÚ.

Cieľom plánu a teda Európy je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 50% v porovnaní s rokom 1990 a stať sa tak do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete.

EU Green Deal má potenciál poskytnúť riešenia pre jednotlivé oblasti spoločenského života medzi ktoré patrí aj umenie, kultúra a vzdelávanie. V tomto bode si je však potrebné uvedomiť, že európsky kultúrny ekosystém je v súčasnosti veľmi krehký a to najmä v súvislosti  s neistou finančnou budúcnosťou (MFF) pre najbližšie 7 ročné obdobie. K tomu prispieva už aj tak komplikovaná finančná situácia týkajúca sa pokrytia širokej škály kultúrnych projektov, ktoré sa každoročne podávajú tisíckami menších alebo väčších organizácii.

Preto je veľmi dôležité aby opatrenia týkajúce sa udržateľnosti a ekologizácie kultúry ako aj samotných programov EÚ, akým je napríklad program Kreatívna Európa, nemali negatívny vplyv na už aj tak nadmerne zahltený a zároveň podfinancovaný sektor – o to viac v súčasnej situácii spôsobenej pandémiou.

Na úrovní Európskej komisie a parlamentu prebiehajú diskusie o tom ako sa Európa a zároveň generácia nových nielen komunitárnych grantových programov prispôsobí klimatickým zmenám a ako Európa a jej členské štáty prispejú k zmierneniu klimatickej krízy v horizonte najbližšieho desaťročia.

Napriek tomu, že programy ako Erasmus +, Európsky zbor solidarity a Kreatívna Európa s celkovým rozpočtom okolo 18,2 miliárd EUR v súčasnom programovom období, ktoré sa blíži ku koncu – predstavujú malú časť z celkového rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020, Európska komisia si uvedomuje potrebu nastaviť procesy, ktoré by viedli vytvoreniu efektívnych opatrení v oblasti klimatických zmien a životného prostredia. A to najmä v dôsledku silného mobilitného potenciálu projektov podporovaných zo zdrojov komunitárnych grantových programov EU.

Pre nové programové obdobie na roky 2021 – 2027 bol preto navrhnutý nový celkový cieľ, ktorý hovorí o tom, aby 25% výdavkov Európskej bolo použitých na tvorbu opatrení v oblasti klimatických zmien a životného prostredia. Za obdobie rokov 2014-2020 to bolo 20%.

V rokoch 2014-2020 bolo v rámci komunitárnych grantových programov podporených z celkového počtu 129 263 projektov 19 377 projektov, o ktorých by sa dalo povedať, že sa venovali klimatickým témam a životnému prostrediu, čiže približne 15% z celkového počtu projektov čo predstavuje približne 14,2% z celkového rozpočtu, čo stále nedosahuje cieľ 20%.

Aj v tejto súvislosti inicioval parlamentný výbor pre kultúru vytvorenie správy „Effective measures to green Erasmus+, Creative Europe and European Solidarity Corps programmes.“  /Výskum pre výbor CULT – účinné opatrenia pre „zelený“ program Erasmus +, Kreatívna Európa a Európsky zbor solidarity /Sprievodná expertíza pre správu INI (Own-Initiative Procedure)/, ktorá by poskytla informácie o účinných „zelených opatreniach“ pre programy Erasmus +, Kreatívna Európa a Európsky zbor solidarity.

Správa poukázala na to, že momentálne neexistujú formálne riadiace mechanizmy, ktoré by jednoznačne definovali to, ako budú programy  pristupovať k jednotlivým opatreniam v oblasti životného prostredia a klímy, čo v praxi znamená, že ani v jednom z vyššie spomínaných programov neboli doposiaľ jasne definované klimatické a environmentálne ciele a opatrenia, chýbajú metodické materiály, monitorovacie metódy a celkovo analýza dopadov súvisiacich s realizáciou projektov podporených z jednotlivých grantov.

Európsky parlament by preto rád privítal, aby jednotlivé komunitárne programy jednoznačne vyjadrili svoj postoj k téme klimatickej krízy a použili 25% zo svojich rozpočtových výdavkov na podporu cieľov v oblasti klimatickej krízy a životného prostredia a po roku 2027 tento cieľ ešte navýšili na 30% ročne.

Zelené opatrenia by sa mali prejaviť napr. už pri nastavení cieľov programu ako takého; ročných prioritách; zrozumiteľne vypracovaných príručkách pre žiadateľov, kde budú presne definované výberové procesy; podporované formy cestovania, ako aj monitorovacie procesy na úrovni realizácie samotných projektov. Komisia taktiež vytvára priestor na to, aby aj samotní žiadatelia prichádzali s projektovými nápadmi, ktoré by prispeli k environmentálnym a klimatickým cieľom a zároveň integrovali princípy znižovania ich ekologickej stopy v rámci ich projektov.

Napokon, niektoré európske organizácie, ktoré sú zároveň pravidelnými príjemcami EÚ grantov už majú svoje vlastné politiky v oblasti opatrení týkajúcich sa klímy a životného prostredia. Ako príklad by mohla slúžiť sieť IETM (International Network for Contemporary Performing Arts), ktorá meria svoju uhlíkovú stopu už niekoľko rokov. V súčasnosti sa IETM snaží vypracovať komplexný mechanizmus a konkrétne opatrenia pre všetky organizácie a zamestnancov v rámci svojej siete.

Jednou z najväčších výziev pri uplatňovaní zelených opatrení je práve oblasť mobilít. Preto jednou z podmienok udelenia grantu má byť napríklad požiadavka na jednoznačné zadefinovanie spôsobu dopravy v rámci podmienok udelenia grantu a to napr., aby bola zahrnutá povinná cesta vlakom (pod určitú hranicu cestovnej vzdialenosti v kilometroch), ako aj  zvyšovanie povedomia o dopadoch na životné prostredie, prispôsobovanie aktivít programu tak, aby účastníci mohli cestovať verejnou dopravou a podobne.

EU programy podporujú rôzne druhy mobilít – študentské stáže, pracovné, EVS, umelecké rezidenčné pobyty, ktoré majú rôznu dĺžku trvania a odlišný počet účastníkov.

Momentálne pre rok 2020 môže účastník mobility získať vyšší rozpočet na cestovné ako použije dopravný prostriedok, ktorý zanecháva nižšiu uhlíkovú stopu, prípadne zredukuje cestovanie. Keďže však množstvo projektov je orientovaných práve na mobility a účastníci týchto projektov nemôžu získať potrebnú skúsenosť bez cestovania opýtané strany definovali 5 možností ako znížiť CO2 emisie:

1. Poskytovanie stimulov pre alternatívne, ekologickejšie formy dopravy.

2. Podpora online foriem výučby, spolupráce a mobility.

3. Podpora organizovania stretnutí na miestach, ktoré sú ľahko dostupné mestskou hromadnou dopravou, prípadne tie ktoré sú lokalizované v centrálnej Európe, ak je to možné a dostupné.

4. Vyžadovanie kompenzácie za mobilitu (výsadba stromov, vyvinutie iniciatívy, ktorá by podporila zakladanie veterných alebo solárnych fariem).

5. Vytvorenie dobrej a prístupnej infraštruktúry a teda verejnej dopravy v Európe: (cesta vlakom, zladenie MHD napr. s programom festivalov konajúcich sa v meste, aby návštevníci nemuseli po skončení podujatia používať taxíky…).

Medzi aktivitami v oblasti kultúry a snahou o ekologizáciu našej spoločnosti existuje zásadná spojitosť. Kultúrny a kreatívny sektor môže výrazne prispieť  k pozitívnej zmene postojov a postupov, ktoré by prispeli k ekonomicky, sociálne a environmentálne udržateľnejšej budúcnosti  našej planéty a to na úrovni jednotlivca ako aj spoločnosti. Vzdelávanie, výskum, inovácie, kultúra a nové technológie sú považované za zásadné piliere pre dosiahnutie cieľov v oblasti ochrany klímy. Dôležité si je však uvedomiť, že záchrana životného prostredia nie je len otázkou ohľaduplnejších technológií, ale je predovšetkým o ohľaduplnejších ľudských postojoch a prístupoch k prírode a tak povediac dobrovoľnej skromnosti čo by nám mohlo pomôcť priblížiť sa k existenciálne optimistickejšiemu východisku zo situácie v ktorej sa momentálne nachádzame.

Zostavila: Natália Derner Urblíková

Témam udržateľnosti a ekológie v umení sa venuje festival Nasuti. Prvý festival súčasného umenia s enviromentálnym zameraním spája kreativitu, umenie, dizajn, inovácie a ekologické myslenie. Program tvoria prednášky, diskusie, workshopy a kreatívna produkcia vo forme prezentácií, originálnych performance, objektov, dizajnov a inštalácií. Zámerom festivalu je zvyšovať povedomie o aktuálnych ekologických problémoch a riešeniach. Pozrite si tohtoročnú debatu o zelených grantových opatreniach:

Ako budeme grantovať ekologicky? Musí byť umenie zelené? Predstavenie stratégií troch umeleckých fondov poskytujúcich verejné zdroje na financovanie projektov v SR. Róbert Špoták (Fond na podporu umenia), Dániel Péter (International Visegrad Fund), Michal Sládek (Pohoda Festival), moderovala Natália Derner Urblíková (Kreatívna Európa) Nová Cvernovka, 24.10.2020