Denník N

Keď Pinocchio vyhral

Áno, tak to je, keď sa niečo vymyslí, hoc v rozprávke, hoc ako nejaký archetyp, keď funguje všeobecne, tak sa to i reálne uskutoční. Skôr či neskôr. Tak to platí od scholastiky, učenie realistov a sveta pojmov. Tak teda poďakujme autorovi prvých dvoch dielov tejto rozprávky, ktorá je podľa mňa nedocenená a priam prorocká, že to napísal.

Samozrejme v kontexte vyššie uvedeného, to myslím ironicky. To nie je pekné, viem.

Vieme, čo sa stalo hneď potom, čo si Pinocchio neznalý poznania, drevený a umelý, ako tá umelá inteligencia, ktorá sa na nás chystá, a o ktorej – ako o možnej hrozbe – sa nejak nehovorí, sa teda pustil na cestu do školy a tu ho zlákal podnet, zábava, divadlo.

Svet bábok, symbolov, štruktúra znakov, ktorá v povrchovej rovine znásobuje svet a márne sa snaží dať mu hlbší, či aspoň nejaký zmysel. Stretne podvodníkov. Stretne i kamarátov, ktorí sa ľahkovážne pustia na ostrov zábavy. Tu v hororovej časti sa úplne prirodzene menia na somárov, ktorí trpia, kým neskapú. Keď tak ťahajú vozíky nákladu bezohľadných pánov, ktorí majú svoje práva, svoju slobodu, a uskutočňujú svoj život, právo konať, podnikať, za účelom zisku.

Jasné, nie všetko sedí, my tiež nevieme, kto dnes je ten Pinocchio, veď sme vychovaní našim školstvom, ktoré nás naučilo poslušnosti, plniť povely, usilovnosť a horlivosť. Občas udávanie a občas kúsanie, keď to vyhodnotíme tak, že sa dá i niekoho „rafnúť“, niekoho slabšieho (nie pána, ktorému slúžim – hoc nerád), hoc mi to spôsobuje všetky tie civilizačné ochorenia, psychosomatické a pod..

Teda my nevieme možno pre túto tradíciu, pre školstvo, ktoré neučí spôsobilosti normálne žiť. Len normatívne dáva príklady ,ako koná občan, ako úrad, a nepovie, že my sme ten úrad a my sme ten občan, že to je o reálnom, nie fiktívnom, teoretickom.

Že máme práva a nie sme bábky.

Fico vraví ministerke informatizácie SR, že je vyštudovaná bábkoherečka a ona sa asi urazila, povedala mu, že to je osobný útok, že sa znížil, či také niečo. Tak keď to nevyštudovala, tak áno. Keď to vyštudovala a má z toho nejaký problém, možno to niečo vysvetľuje.

Otázne je, ako vyzerá tá rozprávka, keď drevený hrdina vyhrá nad svojim vodičom, nad bábkohercom? Keď nevie čo činí, keď sa v škole nenaučil spôsobilosť a školy zavrie?
No jednoducho to vyzerá, veď to žijeme.
Mne sedia deti doma, nie ako v iných štátoch, kde majú podobné problémy a vedia ich riešiť. Mne nik nenavrhne, žiadna inštitúcia, že môj počítač, ktorý mám na podnikanie, ktoré mi stagnuje, lebo som s desaťročným dieťaťom doma, že si ho za peniaze, ktoré idú do školstva odo mňa prenajme. Nik mi nezaplatí za to, že suplujem školu. Nik sa nezamýšľa nad tým, ako to asi tak pôsobí na deti, keď štyri hodiny denne sedia za PC, a bliká im to tam, deti jedno cez druhé vyprávajú a musia sa sústrediť? Ako by sme to zvládali my? Sme zoon politikon, človek spoločenský a ak si naozaj niekto myslí, že socializácia (nielen u detí) nie je potrebná, že nás nahradia roboti, umelá inteligencia, big dáta a digitálna ekonomika, že to bude fungovať, tak sa mýli. Digitálny svet ukazuje na veci, dáva im hodnotu, ukazuje svet zástupcov, nula, jedna, …ale je to povrchnosť, neuspokojuje to, nedáva to zmysel. Znásobujú sa symboly, znásobuje sa infláciou mena ale nerieši to podstatu, hodnotu života v rámci hodnotenia rizík a príležitosti. Nie opakovanie teorie, školy, ktorá to všetko zabezpečuje, asi z dôvodu toho, aby to nefungovalo. Tak ich rovno zavrieme. Ušetríme, rodičom, rodinám dajte zdroje, právomoci ,zbrane, aby sa i bez štátu ubránili. Veď čo s bábkami, ktoré v bábkovláde sa v rámci toho divadla tvária, že vládnu? Kot nevie v štáte zabezpečiť to ,aby školy fungovali, je zrelý na odstúpenie, veď neplní – spôsobilo – sľuby, povinnosti z ÚSTAVY SR. ALE KTO to vyhodnotí, rozlíši, keď sme vychovaní zhora dole poslúchať povely, keď sme chodili do tej školy….Mali sme opisovať, podvádzať, snažiť sa vyhrať nad bábkohercami a celým systémom…

 

CItáz z výstavy J.A. Komenský, Labyrint sveta a raj srdca…

Teraz najčítanejšie