Denník N

Právnici a právničky: Spôsob, akým sú zatvorené školy, nie je primeraný a zákonnosť je otázna. Otvoriť len vybrané školy je diskriminácia

Päťročné dievča počíta dni, ktoré jej zostávajú do otvorenia škôlky na jar. Školy a škôlky sme na jar otvorili posledné v balíku s nočnými klubmi.
Päťročné dievča počíta dni, ktoré jej zostávajú do otvorenia škôlky na jar. Školy a škôlky sme na jar otvorili posledné v balíku s nočnými klubmi.

Premiér Igor Matovič včera vyhlásil, že „chce dosiahnuť, aby v pondelok ‚x‘ škôl na Slovensku otvorených bolo. Je to čisto moja osobná iniciatíva“. Medzi otvorenými školami by mala byť i škola, kde chodia jeho deti. Školy, ktoré nepokryje „osobná iniciatíva“ premiéra, zostanú zatvorené a deti sa budú učiť dištančne.

Podľa právnikov a právničiek Slovenského národného strediska pre ľudské práva je takýto postup „jednoznačne diskriminačný“.

Neexistuje žiadna výnimka, a to ani v oblasti verejného zdravia, ktorá by nám umožnila segregovať a diskriminovať deti v oblasti vzdelávania. Nie je možné povedať, že otvoríme školy v Trnave, v Čadci či v niektorom inom meste a ostatné zostanú zatvorené,“ hovorí Beáta Babačová, právna špecialistka pre vonkajšie vzťahy Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP).

Eva Kovačechová z Via Iuris sa domnieva, že „súčasný stav je neudržateľný“. Nemusí mať totiž oporu v zákonoch. Eva Kovačechová vysvetľuje, že podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je možné obmedziť právo na vzdelávanie „obmedzením vyučovania“ len počas vojny. Podľa školského zákona môže minister školstva rozhodnúť „o mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách“, ak sa vyhlási núdzový stav. Prerušenie vyučovania implicitne znamená taký zásah do vyučovacieho procesu, ktorý je krátkodobý, nie dlhodobý stav,“ hovorí. Súčasnú situáciu, keď sú žiaci 2. stupňa základných škôl a stredoškoláci doma už niekoľko mesiacov, podľa nej „už len ťažko možno označiť za mimoriadne prerušenie vyučovania, svojím charakterom sa približuje skôr k obmedzeniu vyučovania.“

Obmedzenie výučby už nie je primerané

Podmieňovať návrat do školy testovaním detí podľa výkonnej riaditeľky SNSĽP Silvie Porubänovej dnes nie je možné. Chýba na to legislatíva. Rovnako podľa nej súčasné dlhodobé prerušenie prezenčnej výučby v školách nemožno považovať za primerané.

Beáta Babačová spresňuje: “Celoplošné zatvorenie škôl nepovažujeme za primerané, a to vzhľadom na vážne riziká, ktoré so sebou prináša. Mnohé deti nemôžu plne uplatňovať svoje právo na bezplatné, kvalitné a inkluzívne vzdelávanie (napr. z dôvodu nedostupnosti internetového pripojenia a technického zabezpečenia). A dištančné vzdelávanie žiakov a študentov nedosahuje rovnakú kvalitu ako prezenčná forma na školách. Podľa štúdie OECD a Harvardskej univerzity sa žiaci a študenti naučili prinajlepšom len malú časť toho, čo by naučili v škole.“

SNSĽP zverejnilo minulý týždeň stanovisko, v ktorom vyzývapredsedu vlády Igora Matoviča a ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga, aby v záujme ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa znovu zaviedli prezenčnú formu vzdelávania na 2. stupni základných škôl a stredných školách.“

Výučba na stredných školách je na Slovensku prerušená už od 12. 10., žiaci druhého stupňa základných škôl sú doma od 26. 10. Podľa posledného rozhodnutia ústredného krízového štábu by sa nemali do škôl vrátiť ani do konca roka a otázny je návrat v januári. Znamená to, že deti na Slovensku budú doma viac ako štvrť roka. Pritom takmer štvrť roka boli doma už  na jar.

Krajiny západnej Európy pritom dokázali otočiť vývoj epidémie i s otvorenými školami, ako na to upozornila Iniciatíva Dajme deťom hlas. Írsko za posledných šesť týždňov znížilo počet denných prípadov pozitívnych testovaných na menej ako štvrtinu (z takmer 1300 prípadov v polovici októbra na menej ako 300), a to s otvorenými základnými i strednými školami. Rovnako situáciu otočili i ďalšie krajiny – Holandsko, Francúzsko, Švajčiarsko a ďalšie. Okrem otvorených škôl udržali krajiny aj športové aktivity pre deti a mládež. Viac v článku tu. Ak západná Európa školy zatvára, deje sa to na limitovaný čas. A takto postupuje i Česko – v októbri najviac postihnutá krajina na svete má dnes na počet obyvateľov porovnateľné prírastky ako Slovensko a má jasný plán, podľa ktorého už otvorilo školy, a to medzi prvými zariadeniami. Podmienkou návratu do škôl nie je plošné či komunitné testovanie. Testuje sa, len ak sa objaví problém, a počíta sa s tzv. sentinelovým testovaním, keď sa PCR testom podrobia vybrané vzorky škôl a ich pedagógovia pre presnejšie informácie o situácii na školách.

Takto vidí význam školy pre deti slovenská vláda v kampaňovom videu o zodpovednosti. Odpoveď na to, kedy sa vrátia do škôl a kedy budú môcť opäť športovať a rozvíjať umelecké nadanie, zatiaľ deti nepoznajú.

Možno deti testovať?

Podmieniť dnes návrat do školy testovaním neumožňujú zákony. Ak sa ich vláda rozhodne zmeniť, testovanie by malo byť dobrovoľné, podmienené informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a zákon by ma pamätať na výnimky pre deti, ktoré sa nemôžu z rôznych dôvodov testovať, napríklad pre ochorenia (autizmus, iné duševné ochorenia, ale aj napr. zlomené nosy a pod.), upozorňuje SNSĽP.

Otázkou zostáva, o akú formu testu by išlo a či ide o takú závažnú zdravotnú intervenciu, že by mohla byť protiústavná. SNSĽP sa domnieva, že pri teste na covid-19 nie je závažnosť porovnateľná napríklad s povinným očkovaním, kde už ide o taký veľký zásah do integrity človeka, že podmieňovať ním právo na vzdelávanie je protiústavné. V každom prípade – aj zavedenie testovania do legislatívy vo výnimočných prípadoch, akým je núdzový stav, by malo zostať dobrovoľné a žiak a rodičia by sa mohli rozhodnúť, či ho podstúpia, alebo sa zostanú učiť dištančne. Štát však garantuje deťom bezplatné vzdelávanie – a otázka je, či by to dištančné spĺňalo rovnaké kvality ako prezenčné. Učitelia a školy už dnes hovoria, že nie je možné učiť časť detí naplno v škole a potom rovnako plnohodnotne deti, ktoré zostali doma.

Stále však platí zásada, že ak zavedieme ako podmienku prezenčnej výučby testovanie, musí to platiť pre všetky deti. Nielenže premiér Igor Matovič nemôže vrátiť do škôl iba svoje deti a deti „z x škôl na Slovensku“. Ale rozdiely nemožno robiť ani medzi deťmi na prvom či druhom stupni základných škôl.V súčasnom právnom stave nemožno  argumentovať pri rozdielnom zaobchádzaní s deťmi na prvom stupni a deťmi na druhom stupni, resp. stredných školách ani ochranou verejného zdravia, napr. nižšie riziko prenosu pri mladších deťoch alebo rizikovejšie správanie starších detí. Ak všetky deti dodržiavajú pravidlá dané hygienikom –zdržiavajú sa doma, na verejnosti používajú rúška, rozstupy, nestretávajú sa vo väčšej skupine ako šesť, umývajú si ruky, tak sú tieto deti rovnako rizikové, resp. nerizikové, a nemožno pre ne zaviesť pri vstupe do školy iné pravidlá.“

Aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda hovorí, že „v prípade otvárania len niektorých škôl by sme už mohli hovoriť o diskriminácií“. Možnosť prihlásiť sa do takej formy otvárania by mali dostať všetky školy. „A ak by záujem prejavilo toľko škôl, že nie je možné zrealizovať testovanie na všetkých, mal by byť jasne stanovený kľúč, podľa ktorého vyberieme školy a deti, ktoré dostanú možnosť vrátiť sa k prezenčnej výučbe ako prvé.“

Burda sa domnieva, že podmieniť prezenčnú výučbu testovaním je možné, pretože ak majú deti, ktoré sa netestujú, zabezpečenú dištančnú výuku, nejde o odopieranie práva na vzdelávanie. Aj on však upozorňuje, že jej kvalita sa môže líšiť naprieč školami. Pokiaľ ide o to, či je dnešné dlhodobé prerušenie výučby ešte primerané, Burda upozorňuje, že „i základné práva môžu byť nejaký spôsobom limitované a ak by bola úmrtnosť na covid 50 percent, takáto otázka by nikomu nenapadla. V prípade, ak obmedzujeme základné práva, je však potrebné toto opatrenie neustále priebežne vyhodnocovať a ak je cieľ, pre ktorý sme tieto práva obmedzili, možné dosiahnuť iným, menej závažným opatrením, je ho nutné použiť.

Školy porušujú antidiskriminačný zákon

Podľa Analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky bolo počas 1. vlny pandémie absolútne bez dištančného vzdelávania 52-tisíc detí a 128-tisíc sa učilo bez prístupu k internetu. Išlo predovšetkým o deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, deti z chudobných a mnohopočetných domácností. Napriek tomu vláda v októbri opäť zatvorila plošne všetky stredné školy a 2. stupeň základných škôl, hoci na prípravu dištančného vzdelávania pre ne vopred nevyčlenila financie. V snahe zmierniť dosahy na tieto deti ministerstvo rozhodlo, že školy môžu od 16. 11. vzdelávať v malých skupinách žiakov, ktorým podmienky neumožňujú prístup k dištančnému vzdelávaniu.

Školy však rozhodnutie chytilo do pasce – učia deti v malých skupinách protizákonne. „Aby školy neporušovali takouto prezenčnou výučbou Antidiskriminačný zákon, mali by túto výučbu realizovať ako dočasné vyrovnávacie opatrenie ,“ hovorí SNSĽP.  Takéto dočasné vyrovnávacie opatrenia musia spĺňať právne náležitosti –mať jasne definovaný cieľ, ich efekt sa musí monitorovať a priebežne vyhodnocovať, a musia platiť jasne vymedzený čas, nie do odvolania, ako je tomu dnes. „Ak dočasné vyrovnávacie opatrenia nemáme považovať za diskrimináciu, je nutné ich nahlásiť Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva. Môžeme potvrdiť, že sme žiadne takéto oznámenie nedostali,“ hovorí Beáta Babačová.

Na finále čaká i ombudsmanka

Aj verejná ochrankyňa práv, rovnako ako oslovené právničky, konštatuje, že podmienky návratu detí do škôl sú stále nejasné a menia sa, takže hodnotiť možno finálny stav. No aj ona hovorí: “Potrebujeme poznať odpovede na otázky, napr. čo sa stane so žiakmi, ktorí testovanie nebudú môcť z nejakého dôvodu podstúpiť alebo ho neabsolvujú ich rodičia. Budú títo žiaci vylúčení zo vzdelávacieho procesu? Ak áno, narážame tu na limity ústavného zákona, ktorý síce umožňuje vláde v čase núdzového stavu obmedziť niektoré základné práva, ale právo na vzdelávanie medzi ne nepatrí,“ tlmočila stanovisko Kancelárie verejného ochrancu práv Michaela Pavelková z odboru komunikácie. Ombudsmanka bude podľa nej sledovať prijatie finálneho rozhodnutia a ak bude „neprimerané a neproporčné opatrenie, upozorní zodpovedné orgány a bude žiadať o nápravu“.

Andrea Hajdúchová, Iniciatíva Dajme deťom hlas.

K iniciatíve sa možete podpisom pridať i vy.

Prečítajte si i rozhovor so psychologičkou o tom, ako vplýva na deti to, že sme ich izolovali od kamarátov a posadili za počítače.

EDIT 10.12.2020: Iniciatíva Dajme deťom hlas podala vo štvrtok 10.12.2020 podnet ombudsmanke na preskúmanie porušenia práva na vzdelávanie. 

Teraz najčítanejšie

Andrea Hajdúchová

Bola som nominovaná za tento blog na Novinársku cenu 2018. V roku 2016 som získala Cenu za vedu a techniku - kategória popularizácia vedy. Som novinárka (pôsobila som vyše 10 rokov v SME), a PR manažérka, pričom ako PR som sa vždy sústredila na oblasti, ktoré zlepšujú spoločnosť či životné prostredie (Úsmev ako dar, WWF Slovensko, STU...) .Som autorka knihy 10-10-10 (10 rozhovorov s 10 vedcami o 10 výzvach, ktorým čelí vedecká oblasť!. Dostupná na:  https://vedanadosah.cvtisr.sk/publikacie/10-10-10/ V októbri 2020 sme s ďalšími rodičmi, psychológmi/gičkami, učiteľmi/ľkami i študentmi/tkami založili Iniciatívu @DajmeDetomHlas, ktorá vyzvala lídrov, aby v boji s pandémiou nesiahali k zatvoreniu škôl ako k prvému riešeniu a k dlhodobému riešeniu, neporušovali právo na vzdelávanie a neobmedzovali rozvojové a športové aktivity detí a mladých ľudí. Po pandémií sa Iniciatíva zmenila na OZ Dajme deťom hlas.