Iba rektori sú za živé a dôveryhodné univerzity?
S prof. Višňovským píšeme o tom, prečo snaha 9 rektorov a rektoriek nemôže stačiť.
Na stránke Univerzity Komenského visí výzva deviatich rektoriek a rektorov. Ak si prezriete medzititulky, poviete si: „Konečne chce niekto diskutovať o nahromadených problémoch vysokého školstva“. Tu je ich prehľad:
- Diverzifikácia vysokých škôl na Slovensku,
- Sme tu pre študentov,
- Quo vadis, akademická samospráva?
- Vnútorné mechanizmy vysokého školstva,
- Zlyhanie systému alebo jednotlivca?
- Obnova dôvery
Na stránke iniciatívy Za živé univerzity takisto visia viaceré výzvy – niektoré už od roku 2015. V nich za kľúčové problémy nášho vysokého školstva označujeme dlhodobú celoštátnu víziu a koncepciu, zle nastavenú legislatívu, systém riadenia, systém financovania, systém akreditácií študijných programov a hodnotenia pracovníkov. Opakovane podávame návrhy na riešenia. Pritom pozorujeme, že počet tých, ktorí si ich všímajú a inšpirujú sa nimi, sa postupne rozširuje. Už v úvodnom prehlásení sme uviedli:
„Slovenská republika nemá vypracovanú dlhodobú víziu a stratégiu rozvoja univerzitného vzdelávania, ktoré by adekvátne reflektovali aktuálne, no predovšetkým budúce spoločenské potreby spojené s rastúcimi globálnymi výzvami. Súčasný stav VŠ podmieňuje absencia štátnej vysokoškolskej politiky na úrovni vlády a ministerstva školstva. Nie je jasné, aké VŠ chceme mať a ako k nim smerovať, pokiaľ ide o:
- typy VŠ, ich štruktúru a počet,
- spoločenskú úlohu VŠ vo vzťahu k perspektívam krajiny,
- kompetencie ministerstva voči autonómii VŠ,
- rámcové pravidlá financovania VŠ garantujúce dlhodobú perspektívu,
- rešpektovanie potrieb rozvoja súkromných VŠ, ktoré musia byť (a vo svete sú) integrálnou súčasťou systému vysokoškolského vzdelávania.“
Blízkosť týchto cieľov so zámermi výzvy rektorov naznačuje aj fakt, že z deviatich vyzývateľov sú dvaja rektori súkromných VŠ. Konečne mizne umelo vytvorená bariéra medzi verejnými a súkromnými VŠ. Možno sa začína sa rysovať nová – medzi tými, ktoré chcú posun Slovenska k modernému vysokému školstvu a ostatnými. Preto vytvorenie vízie nemôže byť záležitosťou deviatich rektorov. Nepochybne aj na školách, ktorých rektori sa do výzvy nezapojili, existujú jedinci a tímy, ktorí si želajú inovácie, zmeny k lepšiemu. V diskusii by mali zaznieť názory všetkých. Prospelo by to aj riešeniu ďalšieho nešváru, ktorý uvádzame v posledných vetách našej prvej výzvy: „Akademická obec navzájom nedostatočne komunikuje. Medziodborové aktivity sa redukujú na podujatia ako Týždeň vedy či Detská univerzita. Hoci majú zmysel pre širšiu verejnosť, neprispievajú k zlepšeniu spolupráce vysokoškolských pracovísk.“
Naša iniciatíva a jej členovia už niekoľko rokov aktívne diskutujú, poukazujú na problémy a navrhujú riešenia. Vítame výzvu Alternatívnej platformy slovenských rektoriek a rektorov, ktorých súčasný stav, ani riešenia či už zo strany ministerstva alebo Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo, neuspokojujú a nepovažujú ich za definitívne alebo jediné možné. Sme pripravení spoločne hľadať vhodnejšie riešenia.