Chaos Matoviča a pokrytectvo Pellegriniho sú pre Slovensko slepou uličkou, nie správnou cestou
Vláda Igora Matoviča (a de facto aj Borisa Kollára) je do veľkej miery vláda chaosu. Nie je však vylúčené, že sa počas jej vládnutia podarí zrealizovať aj dobré a užitočné veci, práve naopak. Aj čo sa týka pandémie, urobilo sa množstvo dobrých vecí, za ktoré boli zodpovední vo veľkom aj premiér a vláda. Napr. pomerne razantné opatrenia počas jarnej prvej vlny či konzultácia s odborníkmi, epidemiológmi a hygienikmi. Aj samotný nápad plošného testovania nie je zavrhnutiahodný, naopak, ak je správne realizovaný, môže výrazne pomôcť. V otázke vymáhania spravodlivosti je dobré, že orgány činné v trestnom konaní majú na svoju prácu a na stíhanie aj vysokopostavených osôb voľné ruky, aspoň ak je naozaj pravdou to, čo vláda deklaruje. Tieto pozitíva však nevylučujú to, čo som napísal v prvej vete a síce, že súčasná slovenská vláda je aj vládou chaosu. Nedotiahnuté a nedoriešené plány, nelogické rozhodnutia, riadenie sa vlastným egom, zbytočné a hlúpe roztržky, odkazovanie si správ cez facebook a médiá či nezvládnutá komunikácia s verejnosťou. To je len neúplný zoznam pochybení členov vládnej koalície, ktoré sú zároveň aj hromadiacimi sa dôkazmi o ich nekompetentnosti.
O nepripravenosti plánu na boj proti koronavírusovej pandémii hlavne počas druhej vlny som už písal tu. Tam sa však výpočet absolútne zarážajúcich chýb nekončí. 3. decembra povedal v online debate minister dopravy Andrej Doležal, nominant Sme rodina, že lyžiarske strediská zostanú na Slovensku zatvorené minimálne do začiatku januára. Iba o deň neskôr, 4. decembra, sa v stredisku Donovaly, ktoré patrí predsedovi Sme rodina Borisovi Kollárovi, začalo s lyžovaním. Z Kollárovej strany, napriek tomu, že neurobil nič nelegálne, išlo o prejav papalášizmu. Len deň predtým minister, jeho nominant, potvrdil, že konzílium odborníkov bude pandemickej komisii odporúčať nielen zatvorenie lyžiarskych stredísk ale tiež ďalšie opatrenia. Boris Kollár následne vyhlásil, že jeho nezaujíma to, čo povie nejaký infektológ alebo odborník. Následne, podľa informácií Denníka N, minister dopravy Andrej Doležal uviedol, že „všetky lyžiarske strediská, ktoré na to majú podmienky, môžu byť otvorené”. Ministerstvo dopravy podľa neho nevie otvárať či zatvárať strediská. Čo si má priemerný obyčajný človek myslieť potom, keď predseda parlamentu a druhej najsilnejšej koaličnej strany v čase pandémie povie, že jeho nezaujíma čo povie nejaký infektológ alebo odborník? Takmer celý vyspelý svet počúva odborníkov a zaujíma sa o vedecké informácie. Samozrejme, vlastné opatrenia a obmedzenia prijímajú samotní štátni predstavitelia a vlády, a sú za ne následne aj zodpovední, ale takto dehonestovať odborníkov a vedeckých poradcov, ako to urobil Boris Kollár, je absolútne nemiestne. Ide už o ďalší Kollárov prejav papalášizmu v krátkom čase po tom, čo jeho pobyt v nemocnici odhalil jeho papalášske maniere a tiež veľké rezervy v morálnej výbave jeho bezprostredného okolia.
Je zaujímavé pozrieť sa aj na to, ako vníma premiéra a členov vlády v čase pandémie verejnosť. Podľa Denníka N, ktorý odkazuje na prieskum AKO zo začiatku decembra, je minister hospodárstva a šéf SaS Richard Sulík v rámci pandémie pre Slovákov dôveryhodnejší ako Matovič. Traja z piatich Slovákov sú presvedčení, že vláda Igora Matoviča prípravu na druhú vlnu pandémie podcenila. Najvyššiu dôveryhodnosť má Sulík a to 58%, minister zdravotníctva Marek Krajčí má 51,5%, premiér Matovič len 39% a väčšina opýtaných mu nedôveruje. Tento stav môže byť čiastočne spôsobený aj tým, že Matovič už len z pozície premiéra schytáva pomerne veľkú časť paľby a kritiky, avšak z veľkej sčasti to môže mať celkom prirozene aj logický základ. Vláda Igora Matoviča a sám premiér osobne naozaj mnoho vecí v rámci pandémie nezvládli.
2. decembra komentoval premiér epidemiologickú situáciu slovami, že “sme v pasci”. Nemáme testy na hromadné testovanie, a ak by sa zaviedol lockdown pred Vianocami, „ľudia by nás zabili“, povedal. „Niečo treba robiť, prizerať sa a nechať to na prírodu sa skončí katastrofou,“ dodal premiér. Zaujímavé je pritom to, že premiér argumentoval, akoby boli na výber len tieto 2 veci, lockdown alebo hromadné testovanie, inak “sme v pasci”. Čo tak namiesto tohto konštatovania začať pracovať na pláne, ktorý zavedie potrebné a adresné testovanie a lockdown súčasne tak, aby boli spoločenské a ekonomické straty čo najmiernejšie? Lockdown by sa mohol v období vianočných sviatkov a Nového roka zmierniť, podobne ako to bude v niektorých západoeurópskych krajinách (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia), ktoré o svojich krokoch počas Vianoc a prelomu rokov už informovali. Pritom by sa neustále mali dodržiavať a odporúčať čo najvhodnejšie epidemiologické a hygienické opatrenia, aby aj počas uvoľneného lockdownu nedochádzalo k masívnemu šíreniu nákazy. Dôležitá je taktiež dôsledná a zrozumiteľná komunikácia vlády a autorít smerom k verejnosti. Namiesto toho sa premiér v krátkom čase vyjadril konkrétne ku školám postupne celkom trikrát. Ako inak, na facebooku. Neskôr sa vyjadril, že očakáva od autorít štátu, ktoré kritizovali plošné testovanie, že sa postavia pred ľudí a povedia, že kvôli nim bude lockdown. Podľa neho je vraj situácia vážna. Pritom nechcel povedať, či sa budú cez Vianoce sprísňovať opatrenia, kým sa „autority“ neospravedlnia. Samozrejme, opäť dával na výber len 2 vianočné varianty: lockdown alebo plošné testovanie. Akoby tí, ktorí kritizovali plošné testovanie, automaticky zapríčinili budúci lockdown. Neskôr zaútočil na ministra školstva a špeciálne na úradníkov ministerstva s tým, že nedokázali otvoriť školy a že sa tejto úlohy chytí on sám. Neskôr povedal Veronike Remišovej, predsedníčke Za ľudí, že “ak pustíme na Vianoce pol milióna detí do škôl, tak tu budeme mať armagedon”. Pritom v mnohých ostatných aj európskych štátoch sa deti síce aj s obmedzeniami, ale učia priamo v školách a armagedon pritom žiaden nenastal. Ak sa pozrieme na jednu ďalšiu príhodu z cyklu riadenia štátu v podaní Igora Matoviča, môže nás jeho postoj zaraziť ešte viac. Nesúvisí to priamo s pandémiou, ale je to tiež veľmi dôležité. Minister hospodárstva Sulík tvrdil, že nevie, čo štát sľúbil Volkswagenu, lebo ho na rokovanie s automobilkou premiér nepozval. „Nebudem sa nad tým zamýšľať, lebo to sa normálnym racionálnym rozumom ani nedá pochopiť,“ komentoval v rozhovore pre Denník E Sulík. Zo všetkých týchto vecí a ešte z mnohého ďalšieho vyplýva oprávnený pocit o nekompetentnosti vlády a o chaose v riadení štátu v podaní Igora Matoviča.
Ako uviedol Denník N s odkazom na TASR, podľa predsedu strany Hlas expremiéra Petra Pellegriniho by Matovič pomohol tejto krajine a ľuďom, keby odišiel z kresla predsedu vlády a jeho chaotické pôsobenie by nahradila zodpovedná a hlavne manažérska politika. Musím priznať, že výnimočne s Petrom Pellegrinim súhlasím. Súhlasím s ním však v tomto prípade len čiastočne. Je pravdou, že Matovič by krajine a ľuďom mohol pomôcť, ak by z kresla predsedu vlády odišiel. Treba sa však pýtať, čo ďalej? Aká je alternatíva? Pokračovanie súčasnej koalície? Predčasné voľby? A čo potom? Vláda Hlasu? S kým? So Smerom, Sme rodina, prípadne inou stranou či stranami?
Som jednoznačne presvedčený o tom, že rozumnou a zodpovednou alternatívou pre Slovensko je alternatíva vlády bez Roberta Fica, ale takisto aj bez Petra Pellegriniho, ktorý, napriek tomu, že je predsedom Hlasu, bol politicky vychovávaný ako smerák, pôsobil ako smerák a som presvedčený o tom, že v drvivej väčšine svojho vnútorného politického presvedčenia smerákom a hlavne populistom aj zostal. Pellegrini nie je zárukou zodpovednej politiky, je pre ňu hrozbou. Nevidím nič zodpovedné na tom, keď je predseda vlády do veľkej miery závislý na rozhodnutiach predsedu strany, ktorá ho nominovala. Nevidím nič zodpovedné na tom, keď sám predseda vlády prizná stav, že nie je v jeho silách možné meniť dôležité veci v krajine k lepšiemu. To všetko sme od expremiéra Petra Pellegriniho, v čase keď bol predsedom vlády, mohli zakúsiť. Nie je zodpovedné byť populistom a politickým oportunistom ako Pellegrini. Nie je zodpovedné byť skôr marketingovou politickou figúrkou, ktorá sa pre získanie popularity nebojí aj hrubo zavádzať či dokonca klamať. To všetko podľa mňa a takisto podľa viditeľných indícií a dôkazov Pellegrini zosobňuje.
Pre Slovensko je podľa mňa zodpovednou cestou moderná centristická a hodnotová politika, založená na odbornosti a tvrdej práci. Takisto je pre Slovensko cestou aj kresťanskodemokratická politika a jej modernizácia. Všetko so zreteľom na to, aby ľudia videli a pociťovali výsledok zodpovednej politickej práce, aby s vládnymi krokmi v mnohom súhlasili a aby na politikov nenadávali, ale aby boli na nich hrdí. Je to ťažká a podľa niektorých nemožná úloha, ale zodpovedné je o jej realizáciu sa aspoň pokúsiť, čo najlepšie ako sa dá.
