Väčšina ľudí sa správa zodpovednejšie než by sa zdalo len z pohľadu na sociálne siete

Mnohí z ľudí, ktorí uviazli počas tejto turbulentnej jesene na homeoffice a ich hlavným zdrojom informácií o svete je internet, nadobudli dojem, že s ľudstvom nie je niečo v poriadku. Počty infikovaných ľudí s COVID-19 stúpajú do rekordných čísel, no čoraz hlasnejšie sa ozývajú protestné hlasy vyzývajúce ľudí na nenosenie rúšok, zhromažďovanie počas zákazu vychádzania a odmietania opatrení či očkovania proti koronavírusu. Tí, ktorí sledovali debatu pred plošným testovaním a protesty počas 17.11.2020, boli zhrození mierou ignorancie vážnosti situácie, ktorá sa prejavovala odmietaním dodržiavania opatrení a šírením konšpiračných teórií miestami hraničiacimi so sci-fi.

Preto sme sa s kolegami na Ústave experimentálnej psychológie CSPV SAV rozhodli pozrieť sa na to, ako ľudia v skutočnosti vnímajú a dodržiavajú opatrenia s s čím všetkým to súvisí, a začiatkom novembra 2020 sme realizovali výskum, kde sme to zisťovali. Toto obdobie bolo turbulentné v tom, že premiér iba pár týždňov predtým zverejnil svoj plán plošného testovania, ktorý sa stretol s rôznorodými reakciami zo strany verejnosti aj odborníkov a náš výskum prebehol v čase medzi dvomi plošnými testovaniami, keď už týždeň platil zákaz vychádzania pre ľudí bez negatívneho testu. Výskum bol uskutočnený na vzorke 1024 respondentov a vzorka bola reprezentatívna pre populáciu Slovenska vzhľadom na vek, pohlavie a vzdelanie.

Niektoré výsledky boli relatívne neprekvapivé; ako v iných výskumoch, aj v našom sa ukázalo, že ľudia, ktorí viac dodržujú opatrenia, sú ochotnejší dať seba a svojich blízkych zaočkovať proti COVID-19 a viac dôverujú, že opatrenia sú opodstatnené. Ľudí, ktorí boli ochotní dať sa zaočkovať bolo 29,4%, 29,6 % nevedelo a 41 % by sa nedalo zaočkovať, čo je veľmi podobné ako výsledky prieskumu Ako sa máte Slovensko z prelomu októbra a novembra[1].

Okrem toho dodržiavanie troch základných opatrení (fyzické dištancovanie, hygiena, nosenie rúšok) súviselo aj s pocitom bezmocnosti, čo naznačuje, že vďaka dodržiavaniu opatrení majú ľudia pocit, že robia aspoň niečo a majú to viac pod kontrolou (action bias). Neprekvapujúco nedodržiavanie opatrení naopak súviselo s väčšou mierou konšpiračných a pseudovedeckých presvedčení o COVID-19, ako aj nepodložených presvedčení vo všeobecnosti či s negatívnymi postojmi voči očkovaniu.

Prekvapujúcejšia však bola pomerne vysoká miera dodržiavania opatrení. Ľudí sme sa najskôr pýtali do akej miery dodržujú nariadenia týkajúce sa zákazu vychádzania, hygienických opatrení, nosenia rúšok a fyzického dištancovania a vo všetkých prípadoch iba 10 % ľudí priznávalo, že opatrenia dodržiavajú len málo. Okrem všeobecných otázok na subjektívne zhodnotenie miery dodržiavania opatrení sme sa pýtali aj na konkrétne prípady správania a tu uvádzame konkrétne čísla:

• 86,3 % ľudí sa snažilo aj v rámci povolených výnimiek minimalizovať čas strávený mimo domu.
• 66,6 % ľudí uvádzalo, že na nákupy chodí len jeden člen domácnosti.
• 37,9 % ľudí uviedlo, že využíva každú povolenú výnimku, aby sa dostali z domu.
• Povolené vychádzky v prírode mimo obce využilo 55,7 % ľudí.
• 19 % ľudí vychádzalo z domu aj keď to nebolo nevyhnutné (s pripraveným dôvodom) a 22,9 % uvažovalo, ako by sa súčasné opatrenia dali obísť.
• Tretina ľudí (27,3 %) uviedla, že niektoré činnosti (napr. návšteva cintorína či niektoré voľnočasové aktivity) sú pre nich také dôležité, aby nedodržiavali opatrenia.
• 72,9% ľudí si umyje ruky vždy po tom, keď sa dotkne predmetu, ktorý chytali aj iní ľudia.
• 67,8 % ľudí zostáva doma aj pri slabých príznakoch akéhokoľvek respiračného ochorenia, aby nešírili vírusy.
• Polovica ľudí (45,4%) pravidelne dezinfikuje miesta, ktorých sa denne dotýka, ako sú kľučky na dverách či klávesnica.
• 72,9% ľudí nosí rúško vždy, keď vyjde z domu, bez ohľadu na to, či niekoho stretnú a 40,3 % nosí rúško aj v rámci spoločných priestorov bytového domu.
• 57% ľudí prerušilo kontakt s rodinným príslušníkmi, ktorí s nimi nebývajú v jednej domácnosti.
• A dokonca 76 % ľudí prerušilo spoločné činnosti s kamarátmi (napr. spoločný šport), aby dodržali nariadenie o obmedzení kontaktu.
• Na druhej starne, 37,9% ľudí uviedlo, že sa stretávajú s rodinou alebo priateľmi, s ktorými nežijú v jednej domácnosti.

Hoci treba podotknúť, že ide o sebavýpoveďové dáta, vidíme zreteľný trend, že ľudia sa prevažne správajú zodpovedne. Ak sa nám zdá, že ľudia nedodržujú opatrenia, môže to byť spôsobené tým, že  prejavy negatívneho správania (v tomto prípade nedodržiavania opatrení) si všímame ľahšie, no potom máme tendenciu frekvenciu takýchto prejavov nadhodnocovať (heuristika dostupnosti).

Zaujímavé výsledky sme zistili z hľadiska vzťahu s osobnosťou. Napríklad sa ukázalo, že s výnimkou dodržiavania hygieny – kde sa nepreukázal žiadny vzťah – majú extroverti tendenciu menej dodržiavať opatrenia. Zdá sa teda, že stereotyp o spoločenskejšom extrovertovi, ktorý má potrebu ntenzívnejšieho sociálneho kontaktu a preto je menej ochotní dodržiavať sociálnu izoláciu, má základ v reálnom správaní a potvrdzujú ho aj iné výskumy zo zahraničia[2].  Naopak, ľudia skórujúci vyššie na dimenzii príjemnosti, majú sklony dodržiavať všetky opatrenia vo vyššej miere (vrátania hygienických opatrení). S častejším dodržovaním hygienických opatrení súvisela aj svedomitosť; dôslednejšie nosenie rúšok zas pozitívne súviselo s vyšším neuroticizmom.

Ukázalo sa tiež, že ľudia, ktorí dodržiavajú opatrenia vo vyššej miere vykazujú viac prosociálneho správania súvisiaceho s pandémiou COVID-19, ako napr. objednávanie jedla z obľúbenej reštaurácie,  nákup z eshopov obchodníkov, ktorých chceli podporiť, či posielanie finančných príspevkov ľuďom postihnutým pandémiou. Vykazovali však tiež viac nerealistického optimizmu, napr. že na Vianoce už budeme mať pandémiu pod kontrolou. Naopak, ľudia, ktorí dodržiavali opatrenia menej, vo významnej miere schvaľovali násilie a rôzne protestné akcie (napr. ničenie vysielačov na 5G siete, protesty proti vláde, či odmietnutie nosenia rúka pri lekárskom zákroku) a uvádzali, že by boli ochotní sa do takýchto aktivít zapojiť.

Vladimíra Čavojová

Jakub Šrol

Eva Ballová Mikušková

[1] http://www.sociologia.sav.sk/podujatia.php?id=3155&r=1

[2] Carvalho, L., Pianowski, G. & Gonçalves, A.P. (2020). Personality differences and COVID-19: are extroversion and conscientiousness personality traits associated with engagement with containment measures? Trends Psychiatry Psychother. 42(2) – 179-184. https://doi.org/10.1590/2237-6089-2020-0029

Na úvodnej snímke demonštranti s transparentmi počas protestu pred Prezidentským palácom v Bratislave v utorok 17. novembra 2020. Foto: TASR – Pavol Zachar