Denník N

Polčas rozpadu podľa Matoviča.

Igor Matovič je prototyp opozičného politika. Opozičného vo význame byť v opozícii. Pokiaľ opozíciu nemá, tak si ju vytvorí. Včera to bol Fico, dnes je to Sulík, zajtra to môže byť Kollár … Ak platilo pred voľbami, že bol v opozícii k opozícii, dnes je v opozícii voči koalícii, ktorú (akože) vedie. Ak vírus napadá telo hostiteľa, tak Igor napáda všetko, čo zaváňalo Ficom a všetko, čo mu dnes protirečí. Až do fatálneho (seba)zničenia. Ešte predtým skončí ale v (predčasnej) opozícii. Už ako nie celkom kladný a ešte nie celkom záporný hrdina.

Ak je cieľom opozičného operatívca vyvolávať chaos vo vládnej koalícii, aký chaos má vyvolávať dnešná opozícia, ak bol chaos a improvizácia povýšený na vládny program? Čo chce napádať, ak jadro? dnešnej koalície ani nemalo ambíciu nejaký ucelený program ani napísať? A tak paradoxne dnes opozícia volá po systematičnosti, lebo nie všetko je virtuálne, ale skoro všetko sa dá (ešte chvíľu) okecať. Nakoniec aj systém našich ľudí bol o systéme moci. Všimli ste si ako špajzový analytik miluje budúci čas?

Dnes je to paradoxne Robert Fico, kto potrebuje Igora Matoviča, aby dokazoval svoju opodstatnenosť na politickej scéne. Škoda, že už takmer bez publika a v chladivom tieni pruhovanej karantény pre posledné hotspoty vyhasínajúcej moci. Orient Express prefičal okolo Súmračnej a už ani nespomalil. Zastávka (dočasne) zrušená.

Igor Matovič zjednocuje – proti Matovičovi. Stará opozícia prestala existovať a formuje sa nová, ktorú zjednocuje Bonapartovič proti sebe. Tak ako svojho času Fico. Oblúkom cez francúzsku Riviéru sa Igor dostáva do pozície, v ktorej sa cíti najlepšie. Do opozície. Je celkom možné, že rýchlosť (vratnosť) tohto procesu má v rukách Covid 19 a (ne)úspešnosť boja s ním. Vianoce a začiatok roka budú rozhodujúce. Sprísňovanie lockdownu v Nemecku neveští nič dobré. Napriek tomu, štedré a veselé …