Hon na dezinformácie
Nové pravidlá „kybernetickej bezpečnosti“ môžu vyliať z vaničky aj dieťa a v budúcnosti dať silný nástroj do rúk tým, pred ktorými sa snažia chrániť.
Ak čítate tento blog, s najväčšou pravdepodobnosťou sme súčasťou podobných sociálnych bublín a pri čítaní najnovších konšpiračných teórii a hoaxov zostávame v nemom úžase. Ľudí, ktorí ich šíria a ľudí, ktorí im aj skutočne veria v našom okolí veľa nie je. Toto ale nemení skutočnosť, že existujú a nie je ich málo. Otázka, ako sa s touto tzv. kybernetickou hrozbou vysporiadať, máta mnohých ľudí. Postupne si ju všimol aj štát a úradníci. Rozhodli sa ju začať riešiť po svojom a postaviť sa do pozície šíriteľa pravdy.
Hoaxy, konšpiračné teórie a dezinformácie idú často proti tzv. mainstremu. Prinášajú rôzne možnosti vysvetlenia historických udalostí, alternatívne možnosti zdravotnej starostlivosti a prichádzajú na utajenú pravdu, ktorú „tí hore“ nechcú priznať. Tejto prikrášlenej a ohnutej realite ľudia ľahko uveria a žijú ju vďaka ich vlastným sociálnym bublinám. Predstava, že štát akýmkoľvek príkazom/zákazom tento fenomén zvráti sa javí ako naivný. Predsa nízka dôvera týchto ľudí v štát a jeho autoritu je hlavným dôvodom utiekania sa k dezinformáciám a hoaxom.
Existencia dezinformácií nemusí niesť iba nevýhody. Otvorená diskusia na najrôznejšie témy môže odkrývať skutočnosti, ktoré by si niektorí priali, aby zostali utajené. K hoaxom sa treba stavať ako k fenoménu, ktorý s nami je od počiatkov a riešiť jeho príčinu. Jeho cenzurovaním, akoby sme mu dali nálepku: „pravdivý.“ Z týchto dôvodov môžu kroky štátu viesť k ešte väčšej radikalizácii spoločnosti.
A ako si to štát predstavuje? Prostredníctvom novely zákona o kybernetickej bezpečnosti by mohol Národný bezpečnostný úrad zablokovať akýkoľvek obsah na internete, ktorý by bol považovaný za bezpečnostnú hrozbu. Čo však bezpečnostná hrozba znamená? Tá nie je jasne definovaná. Vzniká teda priestor na ohýbanie kritérií a vkladanie moci nad slobodou slova do úradníckych rúk, ktoré ako už vieme, nemusia byť vždy čestné.
O tejto téme sme sa v novej časti Na Vŕšku rozprávali s etickým hackerom Jurajom Bednárom. Celý diel a jeho mnohé postrehy si môžete ako podcast vypočuť tu.
V prípade klasifikovania hoaxov a snahy o ich odstránenie vystáva otázka technického prevedenia. Národný bezpečnostný úrad by mal kontaktovať poskytovateľa priestoru a ten by mal „závadný“ obsah zablokovať. Toto avšak nie je možne pri zahraničných poskytovateľoch. Tí by mohli reagovať iba na lokálny súdny príkaz, ktorého doba potrebná na získanie by zničila zmysluplnosť celej snahy. Ďalšou možnosťou by mohlo byť blokovanie domény, na ktorej je obsah uverejnený, poskytovateľmi internetového pripojenia na Slovensku. V mnohých prípadoch sa však nedá blokovať iba konkrétny obsah, ale len celá doména. Výsledkom by bolo zablokovanie webových gigantov ako napríklad medium.com kvôli jednému blogu.
V prípade pristúpenia k takto závažnej úprave kompetencií štátu v oblasti kontroly obsahu Internetu si musíme uvedomiť, že nastavené pravidlá nebudú platiť iba pre súčasnú vládu. K tým istým nástrojom cenzúry sa dostanú aj ďalšie vlády, ktoré budú disponovať mocou nad pravdou. To, ako by vyzerala v prípade červenej alebo zelenej vlády si môžeme skúsiť predstaviť.
Inšpirované sériou blogov na stránkach Paralelnej Polis.
Eva Schwarzová
