Príčiny (ne)úspechov rómskych detí odhaľuje projekt RomaREACH
Aby sme akýkoľvek problém mohli vyriešiť, potrebujeme ho najprv dôkladne pochopiť. Daniela Fiľakovská Bobáková a Shoshana Chovan sú hlavnými aktérkami projektu, ktorý skúma život najmladších detí v rómskych komunitách. Na základe dát budú vedieť navrhnúť zmysluplné riešenia, ktoré by znevýhodneným deťom pomohli.
Na Slovensku stále rezonuje názor, že hlavnú zodpovednosť za (ne)úspech rómskych detí v škole, ako aj neskôr v živote, majú najmä ich rodičia. V odborných kruhoch sa zas stretávame s pojmom „málo podnetné prostredie“. Takýto pohľad však úplne ignoruje iné zdroje znevýhodnenia, ktorým dieťa, ktoré sa narodí do rómskych komunít, čelí už od počatia. Ide ako o materiálnu a finančnú depriváciu, nižší hygienický štandard, tak aj o nerovný prístup k zdravotnej starostlivosti a službám včasnej intervencie, nedostatočnú informovanosť rodičov o správnych rozvíjajúcich praktikách a so zdravím súvisiacom správaní, stigmatizáciu zo strany majoritnej spoločnosti, ale aj toxický stres vyplývajúci z chaotického, hlučného a preplneného prostredia.
K tomu, aby bolo možné nastaviť zmysluplné opatrenia, ktoré by znevýhodneným deťom pomohli, potrebujeme najprv dobre pochopiť koreň problému. Na Ústave psychológie zdravia a metodológie výskumu Lekárskej fakulty UPJŠ realizujeme výskum zdravia Rómov z marginalizovaných komunít už vyše dekády. Kým v minulosti sa náš výskum venoval adolescentom a dospelým, náš aktuálny výskumný projekt, RomaREACH, sa venuje najmladším deťom žijúcim v marginalizovaných rómskych komunitách (MRK). Odtiaľ je odvodený aj názov projektu RomaREACH: Research on EArly CHildhood in marginalized Roma communities.
O životných podmienkach, vývine a zdraví najmladších detí z MRK máme v súčasnosti len veľmi málo čiastkových dát a komplexnejší pohľad nám stále chýba. Práve z tejto potreby vychádzame pri našom projekte. Kladieme si za cieľ zodpovedať otázky: „Aké je vlastne detstvo v MRK? Ako deti v tomto prostredí žijú, vyrastajú a hlavne ako sa vyvíjajú? A čo všetko a ako veľmi ich ovplyvňuje, kým vstúpia do vzdelávacieho systému?“ Chceme zistiť, či deti z MRK skutočne zaostávajú oproti svojim rovesníkom tak, ako je všeobecne rozšírený predpoklad, v akých doménach vývinu zaostávajú a v akých sú naopak popredu, či sa tieto rozdiely s vekom prehlbujú, alebo naopak vyrovnávajú a do akej miery sa na tom podieľajú jednotlivé faktory.
Komplexný problém vyžaduje komplexné dáta
V našom výskume sa zameriavame ako na klinické a socioekonomické faktory, tak aj na faktory súvisiace s výchovou a fyzickým prostredím, v ktorom dieťa vyrastá. Pre zber dát sme si zvolili dva časové body, ktoré veľmi prirodzene a logicky kopírujú povinné preventívne prehliadky v 15 – 18 mesiacoch a v 30-36 mesiacoch veku dieťaťa. Takto doplníme informácie z dotazníka o socioekonomických podmienkach, výchovných stratégiách a vývine dieťatka s informáciami z biologického materiálu, ktorý pediatri a pediatričky odoberú. Biologický materiál nám poslúži najmä na určenie výživového statusu a záťaže spôsobenej chronickými zápalmi, parazitmi, znečistením prostredia a toxickým stresom. Predpokladáme, že už v roku a pol sa prejavia vplyvy nami skúmaných faktorov na vývin. Druhé meranie nám potom pomôže objasniť, ako sa v čase menia vývinové trajektórie detí, ktoré čelia znevýhodneniu.
Ide o skutočne veľké sústo, no ak sa nám výskum podarí zrealizovať v zamýšľanom rozsahu, môže nám priniesť dáta, na základe ktorých bude možné nastavovať zmysluplné intervencie, ktoré s určitosťou prospejú nielen deťom, ktoré žijú v marginalizovaných rómskych komunitách, ale aj celej spoločnosti.
Zložitosť témy si vyžaduje multidisciplinárny prístup a spoluprácu odborníkov a odborníčok z oblasti psychológie, pediatrie, biochémie, epidemiológie, neonatológie a ďalších. Dôležitú úlohu zohrávajú všeobecní lekári a lekárky pre deti a dorast, ktorí monitorujú zdravotný stav detí, sú cenným zdrojom informácií a spojením medzi výskumníkmi a deťmi zapojenými do výskumu.
Keďže je takto komplexné skúmanie personálne, logisticky aj finančne náročné, nebolo by možné ho zrealizovať bez podpory našej Lekárskej fakulty UPJŠ či grantovej podpory, ktorú sa nám podarilo z veľkej časti získať cez Agentúru na podporu výskumu a vývoja.
Pridajte sa do tímu
Hneď ako nám to epidemiologická situácia dovolí, vyrážame znova do terénu a budeme potrebovať pomocné výskumné sily z radov študentov vyšších ročníkov medicínskych či sociálno-vedných odborov, ktoré by nám pomohli so zberom, spracovaním a disemináciou dát.
Navyše, pre končiacich študentov odboru psychológie máme aj ďalšiu ponuku, ktorou je doktorandské štúdium v odbore Lekárske vedy (Health sciences) v rámci duálneho doktorandského štúdia s holandskou Univerzitou v Groningene.
Pre ďalšie informácie navštívte našu stánku https://coherentsite.com alebo kontaktuje nás cez email [email protected]
Zaujal vás výskum v oblasti sociálnej psychológie? Prečítajte si náš súvisiaci blog od Lenky Belicovej.
Autorka blogu je Shoshana Chovan.
Mgr. Daniela Fiľakovská, PhD. získala magisterský titul zo Sociálnej práce na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a titul PhD. zo Zdravotníckych vied na Univerzite v holandskom Groningene. Pracovala na Oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V súčasnosti je senior výskumníčkou na Ústave psychológie zdravia a metodológie výskumu na Lekárskej fakulte UPJŠ. Je hlavnou riešiteľkou a členkou viacerých výskumných tímov v národných a medzinárodných projektoch. Momentálne sa jej výskum zameriava na nerovnosti v zdraví a psychosociálne determinanty zdravia u zraniteľných skupín (obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít a adolescentov s emocionálnymi a behaviorálnymi problémami) s použitím participatívnych a zmiešaných výskumných metód.
Mgr. Shoshana Chovan získala svoj magisterský titul z klinickej psychológie na Fakulte sociálních studií Masarykovej univerzity v Brne. Ako štipendistka Robitschek scholarship strávila jeden rok na University of Nebraska—Lincoln, kde okrem štúdia pracovala ako asistentka učiteľky v jasliach a v Burosovom centre pre testovanie. Pracovala v organizácii Človek v ohrození, n.o. v rámci Programov sociálnej integrácie. V súčasnosti je doktorandkou na Ústave psychológie zdravia a metodológie výskumu na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach a na Univerzite v Groningene. Jej výskum sa týka klinických, environmentálnych, sociálnych a psychologických determinantov vývinu v ranom detstve v marginalizovaných rómskych komunitách.
——————————————————————
Viac informácií o Žijem vedu nájdete tu, na Facebooku na stránke Žijem vedu, na Twitteri, LinkedIne alebo Instagrame.
