Denník N

Matovič vytvára chaos pri otváraní škôl

Premiér podmieňuje otváranie škôl plošným testovaním, ktoré majú zabezpečiť zriaďovatelia | Foto – unsplash.com
Premiér podmieňuje otváranie škôl plošným testovaním, ktoré majú zabezpečiť zriaďovatelia | Foto – unsplash.com

Témy týždňa 30. 11. 2020 – 6. 12. 2020 | Odborníci, politici, učitelia aj študenti žiadajú otvoriť školy naplno • Prieskum upozornil na nezvládanie dištančnej výučby na strane rodičov • Prezidentka vymenovala nového rektora kritizovanej školy

Výrok týždňa

Súčasné dianie okolo znovuotvorenia škôl nám zviditeľňuje dlhodobý spoločenský problém. Postoj k vzdelávaniu a výchove je chabý a nezohľadňuje dostatočne reálne potreby detí. Žiaľ, obmedzenie činnosti škôl sme nadmieru postavili do centrálneho deja boja s pandémiou namiesto toho, aby sa pre nás stalo prioritou udržiavať vyučovací proces funkčný a zdravý.

Daniel Masarovič
prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska
vo vyjadrení pre TASR | 4. 12. 2020

 

Výber z udalostí

• Uplynulý týždeň opäť potvrdil, že debata o otváraní škôl pre staršie deti je chaotická, krátkozraká a zatieňuje diskusiu o potrebných zmenách vo vzdelávaní.

Ministerstvo školstva pod vedením Branislava Gröhlinga (SaS) malo do minulého pondelka pripraviť plán návratu detí do škôl a predstaviť ho Ústrednému krízovému štábu. Gröhling síce plán štábu v pondelok poslal, jeho zasadnutie však bolo na poslednú chvíľu zrušené. Uskutočnilo sa nasledujúci deň a viedlo k neprijatiu ministrovho návrhu. Ministerstvo plánovalo prvú časť dobrovoľného pretestovania školákov, učiteľov a rodičov uskutočniť počas uplynulého víkendu a druhú v januári. Otvorenie škôl malo byť podmienené účasťou aspoň 70 % žiakov školy na testovaní.

Ten vypracovaný plán rezortom školstva v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Úniou miest Slovenska (ÚMS) zatiaľ nemá kritériá na to, aby prešiel. Dohodli sme sa, že zatiaľ teda táto úloha pre ministerstvo školstva trvá a bude ju musieť dopracovať,okomentoval rozhodnutie štábu minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) s tým, že je potrebné doriešiť niekoľko technických a legislatívnych náležitostí. Ministra školstva poverili návrh prepracovať a pripraviť tak už tretí v poradí.

„Keď sa nejaká populácia v jeden deň pretestuje, na druhý deň už môže byť situácia opačná. Teda ten, kto je v jeden deň negatívny, môže byť na druhý deň pozitívny. Keď otvoríme školy, otvoríme hradbu a v školách sa nám to začne šíriť,“uviedol minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) s tým, že minister Gröhling nesplnil zadanie, ktorá vraj požadovalo ambicióznejší plán pretestovania všetkých žiakov. To, že návrat do škôl predstavuje riziko šírenia infekcie, si myslí aj hlavný hygienik Ján Mikas. „Ak chceme mať pokojné Vianoce, tak sa musíme vyvarovať nástrahám,skonštatoval.

Ak by sa konalo dobrovoľné testovanie, podľa dostupnej spätnej väzby by sa dosiahla len 20 až 50-percentná pretestovanosť, čím by sa nedosiahol minimálny, epidemiológmi určený 70-percentný limit, a testovanie by nemalo zmysel,ozrejmil prezident ÚMS Richard Rybníček.

Predpoklad, že by sa všetky školy otvorili naplno už od 7. decembra sa tak rozplynul a všetko nasvedčovalo tomu, že žiaci a žiačky tried druhého stupňa základných škôl a stredoškoláci sa k prezenčnej výučbe vrátia až po vianočných prázdninách. Tretí plán návratu detí do škôl mal Gröhling pripraviť do 23. decembra. Minister vyhlásil, že boli vytvorené pracovné skupiny, ktoré na ňom pracujú a rokujú s ministerstvami zdravotníctva a vnútra, samosprávami, zriaďovateľmi škôl a školskými organizáciami.

Ešte pred rokovaním Ústredného krízového štábu minister školstva poznamenal, že v súvislosti s otváraním škôl stráca trpezlivosť. Podpredseda vlády a predseda SaS Richard Sulík počas rokovania zverejnil ešte kritickejšie stanovisko. „Pripravovali sme pandemický plán, viete, aké okolo toho boli ‚tanečky‘, teraz zasa toto, no keď niekto nechce niečo prijať, tak hľadá dôvody, ako to neprijať. Ale my musíme byť zodpovední, už nemôžeme tak dlho deti nepúšťať do škôl, v horizonte piatich – desiatich rokov sa nám to vypomstí,“ napísal na sociálnej sieti Sulík.

• Na nekončiace spory medzi OĽaNO a SaS reagovali ďalší koaliční partneri, opozičné strany, prezidentka i komentátori.

xAk majú žiaci zostať ďalšie týždne doma len preto, že vláda nenašla spoločné riešenie dôležitého problému, nie je to dobrá správa,“ skonštatovala prezidentka Zuzana Čaputová. Dodala tiež, že pred našimi očami sa odohráva vytváranie vzdelanostného dlhu, a preto nie je čas na politické spory.

x To, že deťom, ktoré sa nemôžu vzdelávať prezenčne, chýbajú sociálne kontakty a návyky, skonštatoval poslanec a predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Je nehoráznosť, že deti zostávajú rukojemníkmi politického sporu vo vládnej koalícii,vyhlásil Pellegrini.

x To, že by deti nemali doplácať na nezhody v koalícii, uviedol aj opozičný Smer-SD. „Ak sa v školách budú dodržiavať prísne hygienické opatrenia, ako dezinfekcia rúk, priestorov, nosenie rúšok, žiaci by sa mohli bez problémov vrátiť späť do školských lavíc,“ poznamenal poslanec za túto stranu Richard Takáč.

x Vládna strana Za ľudí v reakcii na situáciu žiadala zvolanie mimoriadnej koaličnej rady.

x Na to, ako by mal prebehnúť návrat detí do škôl, v ankete Denníka N odpovedali politici, odborníci a učitelia. Nerozumieme tomu, prečo môže zo súrodencov jeden chodiť do tretieho ročníka neotestovaný, ale jeho 12-ročný brat už nemôže chodiť do školy, lebo je na druhom stupni, hoci pochádza z tej istej rodiny,“ povedala učiteľka z Dobšinej Eleonóra Liptáková.

x Predseda vlády nechce upieraním vzdelania ubližovať žiakom (tí sú mu ukradnutí), len SaS, preto bude Gröhlinga ďalej šikanovať a úkolovať svojimi testovacími fantasmagóriami. Ide len o to, či si to minister nechá. Veru, toto je na demisiu,“ napísal komentátor denníka SME Peter Tkačenko.

Premiér Igor Matovič v strede týždňa vyhlásil, že sa situáciu rozhodol „zobrať do vlastných rúk a ukázať, že sa to dá, len treba chcieť.“ Dodal, že minister Gröhling ho sklamal a pripravuje vlastný plán, ktorý zabezpečí, aby niektoré základné školy otvorili triedy druhého stupňa už od pondelka.

„Nemienim čítať denne štyri esemesky od mojich dvoch dcér, kedy konečne pôjdu do školy,“ povedal Matovič s tým, že jedna zo škôl, ktoré zorganizujú testovanie, bude škola, ktorú navštevujú jeho dcéry. „Za dva dni chceme urobiť to, čo mohlo byť už dávno týždne hotové,“ dodal premiér.

„Sedela som nedávno vedľa Braňa Gröhlinga, keď mu volal premiér. Vraj, ak Braňo chce, aby ich otvoril, má sa Sulík ospravedlniť,“ dokreslila obraz o úrovni koaličnej diskusie o otváraní škôl poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková. Predseda vlády jej slová poprel.

• Otvorenie hŕstky škôl, vrátane tej, ktoré navštevujú Matovičove dcéry, vyvolalo ostrú kritiku. Časť právnikov takýto krok považuje za diskriminačný. Považujem to za čistý papalášizmus a nepochopenie úlohy predsedu vlády, ktorý sa má starať o všetky deti na Slovensku, nielen o svoje dve,“ reagoval Peter Pellegrini. „Vylúčiť prvú školu z pilotu len preto, že tam chodia moje dcéry, by bolo mimoriadne nefér. To však hlupák nepochopí,“ oponoval Matovič.

• Koncom týždňa sa napokon uskutočnilo mimoriadne rokovanie vlády o návrhu podmienok obnovenia prezenčnej výučby v školách, ktoré zrealizujú pretestovanie žiakov, učiteľov a rodičov.

„Aspoň pri školách, ktoré sa budú chcieť dobrovoľne zapojiť do otvárania, vychytáme technické náležitosti i problémy a od januára budeme vedieť, ako budeme vedieť otvoriť školy celoplošne,“ poznamenal na margo posledného plánu minister Gröhling. „Som rád, že do toho ideme postupne a vychytávame muchy,“ dodal premiér Matovič. Za uznesenie vlády však nehlasovala strana Za ľudí. Jej predsedníčka a vicepremiérka Veronika Remišová to odôvodnila tým, že návrat detí do škôl by sa nemal podmieňovať testovaním.

• Vláda v piatok odporučila hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi vydať vyhlášku, ktorá školám umožní vyžadovať od žiakov, rodičov a zamestnancov školy negatívne výsledky testov. Úrad verejného zdravotníctva vyhlášku piatok naozaj zverejnil a špecifikoval v nej aj výnimky.

Veľká väčšina škôl, ktoré sa počas víkendu do testovania nezapojili, zostávajú v režime dištančného vzdelávania. Ani v sobotu nebolo jasné, koľko škôl k testovaniu napokon pristúpilo, keďže úrad vlády ich zoznam nezverejnil. Denník N zároveň informoval o piatich v školách, v ktorých mala o testovanie záujem iba zhruba polovica rodičov školopovinných detí.

Pretrvávajúce dištančné vzdelávanie a zhoršujúca sa epidemická situácia otvorili aj otázku možnej úpravy školských prázdnin. Minister Gröhling pripustil, že jarné prázdniny v roku 2021 nebudú, k otázke o možnom skrátení letných prázdnin sa zatiaľ vyjadrovať nechcel. Exminister školstva Juraj Draxler zrušenie prázdnin v denníku Pravda označil za nevyhnutný krok.

Študenti končiacich ročníkov sa dožadujú informácií o tom, ako budú v aktuálnom školskom roku prebiehať maturitné skúšky. „Mali by sme vedieť žiakom povedať, aký rozsah učiva bude predmetom maturitných písomných a ústnych skúšok,“ pridal sa k požiadavke prezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavel Sadloň. Minister školstva zatiaľ odpovede nemá a nedávno ohlásil, že o podobe najbližších maturít bude verejnosť informovať najneskôr začiatkom marca.

Kým sa vládna koalícia dohadovala o podmienkach návratu detí do škôl a premiér plánoval ďalšie testovanie kloktaním na dvoch školách, silnela kritika spojená s problémami dištančného vzdelávania (napr. tu, tu, tutu) a potrebou otvoriť po kinách, divadlách či kostoloch konečne aj školy (napr. tu, tu, tu, tutu).

 To, ako školopovinné deti a ich rodičia zvládajú vzdelávanie na diaľku, zisťoval prieskum, ktorý pre mimoparlamentnú stranu Spolu-OD vypracovala agentúra Focus. „Vyplynulo z toho, čo sme tak trochu tušili z rozhovorov s rodičmi. Zvládať dištančné vzdelávanie je pre nich náročné nielen časovo, ale aj finančne,uviedol predseda strany Juraj Hipš s tým, že 70 % oslovených rodičov potvrdilo, že musia doma deťom s učením pomáhať.

Z týchto rodičov až 77 % tvrdí, že je pre nich náročnejšie sa učiť s deťmi počas zatvorených škôl, ako keď sú otvorené. Dôvodom je hlavne to, že nemajú čas popri iných povinnostiach (47 %) a nevedia, ako dieťa motivovať k učeniu (36 %). Čo je zaujímavé, tak takmer každý tretí rodič povedal, že učivo, ktoré deti preberajú, je veľmi náročné a nevedia mu s ním pomôcť,dodal Hipš.

• O tom, že sa od ministerstva ani z nedávno zverejneného nultého akčného plánu k stratégii inkluzívneho vzdelávania nedozvedáme nič o zámeroch, ako v rozumnom čase a na požadovanú úroveň dorovnať vzdelávacie výsledky žiakov z vylúčených komunít po ich návrate do škôl, napísal pre denník SME riaditeľ občianskeho združenia eduRoma Vlado Rafael. To, že dobiehanie zameškaného predstavuje problém aj pre ďalšie skupiny detí, opisuje článok Ivany Hečkovej z portálu Aktuality.sk.

Na skutočnosť, že pretrvávajúca dištančná výučba bude mať nepriaznivé dôsledky aj na ekonomiku štátu a budúce platy žiakov, ktorí sa dnes nemôžu vzdelávať v škole, upozornil analytik Tomáš Hellebrandt. Téme sa venoval aj Martin Šuster z Národnej banky Slovenska.

Uplynulý týždeň priniesol aj diskusiu o vládnom návrhuštátneho rozpočtu na rok 2021, ktorý bol predmetom rokovania prebiehajúcej schôdze parlamentu. Poslanec Ľubomír Petrák (Smer-SD) návrh pre kapitolu školstva označil za absurdistan a cestu 11 rokov späť. Kritizoval nízke výdavky na vzdelanie či vedu a nepomerne vysoký nárast financií na šport. „Chcete sanovať odlev mozgov do zahraničia, na druhej strane zásadným spôsobom beriete peniaze vysokým školám,podotkol Petrák.

Na odchod absolventov stredných škôl za štúdiom na zahraničné univerzity upozornila aj prezidentka Zuzana Čaputová počas vymenovávania nového rektora Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Stal sa ním Juraj Benca, ktorého prezidentka vyzvala, aby bral do úvahy aj kritiku praktík školy, na ktoré nedávno upozornili denník SME a Nadácia Zastavme korupciu.

 

Všimli sme si

• Slávnostné vyhlasovanie ôsmeho ročníka udeľovania cien EDUína v Českej republike predstavilo desať finalistov, ktorí prispeli k zmysluplnejšiemu vzdelávaniu detí v online prostredí v období zatvorených škôl. Prehľad víťazov s najzaujímavejšími nápadmi zhrnula spoločnosť EDUin tu.

O skúsenostiach zo štúdia na najznámejšej ruskej univerzite a o terénnom archeologickom výskume pre platformu Žijem vedu rozprávala Bibiana Hromadová, ktorá pracovala pre Archeologický ústav SAV a v súčasnosti pôsobí ako výskumníčka vo Francúzsku.

Emmy Noether je asi najvýznamnejšia vedkyňa, o ktorej ste možno nikdy nepočuli. Okrem toho, že spoluzaklada významnú oblasť matematiky, tak si spravila aj odbočku do fyziky. A nie hocijakú – odhalila podstatu energie a objavila princíp, na ktorom vo veľkom stojí moderná fyzika,“ uvádzajú autori ďalšej epizódy Vedátorského podcastu. Vypočuť si ho môžete tu.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie