Denník N

K. Ščeblykin & F. Zajíček: Jsme jako oni (Čitateľský denník 61/2020)

„Knihy mě držely při životě, psychicky mě zachránily. Pamatujte na to, dobrá kniha je prostě dar Boží a geniální přítel.

Četl jsem dookola Marka Aurelia, Hovory k sobě, které mi poslal otec. To je ideální kniha do basy nebo fakt špatné životné situace. Aurelius ji napsal tady u Dunaje, je o tom, jak odolávat veškerému vnějšímu tlaku života. Jeho stoicismus pro mě byl jako balzám na duši.

Nebo si pamatuju, že jsem několikrát četl Dostojevského Idiota. Intenzivně mě ovlivňovala postava Myškina. Naivita dobra, které jde čelem proti všemu. To mě fascinovalo, protože ve světě, ve kterém jsem žil, byl takový postup proti vší přirozenosti.

Dvaja mladí českí novinári — Filip Zajíček a Kirill Ščeblykin — podnikli od decembra 2017 do januára 2019 sériu výletov na Slovensko. Ich cieľovou destináciou bol príbytok publicistu Milana M. Šimečku, kde sa s ním v knihami preplnenej obývačke rozprávali o živote, dejinách, politike i rozdielnom zmýšľaní generácií. Jsme jako oni je výberom z týchto rozhovorov, ktoré v čase zachytili aj viaceré spoločenské zmeny — stačí znova pozrieť na dátum vzniku, a viete, o čom hovorím.

Šimečka spomína na svoje detstvo a dospievanie v rodine disidenta, na nemožnosť študovať vysokú školu, na učilište a prvé robotnícke zamestnania. Samostatnú kapitolu tvoria zážitky z vojny, kde sa vďaka krutosti, ponižovaniu a ľudskej zlobe cítil ako postava z Pána múch. Práve literatúra bola jednou z hlavných vecí, ktoré mu pomohli prežiť tento čas v relatívnej duševnej pohode. Som veľmi rád, že sa naša generácia už tomuto systematickému deformovaniu charakterov mohla oblúkom vyhnúť.

Rovnako, ako Andrej Bán, aj Šimečka nabáda k dialógu s odporcami liberálnej demokracie, snaha nezosmiešňovať, vypočuť a pochopiť druhú stranu by mala byť podľa neho samozrejmosťou. Trocha ma preto mrzí, že na viacerých miestach spomína konzervativizmus ako opak demokracie a stotožňuje ho s populizmom. Je to naozaj to isté? Ako starý priateľ Fera Mikloška snáď vidí rozdiel medzi ním a (dajme tomu) Borisom Kollárom. Či snáď nie? Rovnako nesúhlasím s často opakovanou tézou, že liekom na populizmus, nacionalizmus a internetové bludy je iba vzdelanie — vzdelaný predsa neznamená automaticky morálny, poznanie faktu koncentračných táborov nehovorí nič o tom, prečo boli stelesnením zla.

Krásne zalomená kniha doplnená čiernobielymi fotografiami a plátenným chrbtom obsahuje aj dvojicu Šimečkových esejí, v ktorých sa (okrem iného) venuje sebaspytovaniu. Zlyhali novembrové elity vo svojej snahe vybudovať demokraciu? Autor sa nazdáva, že áno — a v prvom rade ukazuje na seba a svoj vtedajší nezáujem o aktívnu politiku. Spestrením knihy sú aj pasáže, kde si vymení rolu s mladými novinármi, a pýta sa na ich generačné pohľady na vzťahy, politiku a prácu.

Pekná a podnetná kniha.

K. Ščeblykin & F. Zajíček: Jsme jako oni
Paseka, 2019
256 strán
*
80 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete sledovať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.