Denník N

Iniciatíva Dajme deťom hlas žiada ombudsmanku o preskúmanie porušenia práva na vzdelávanie

Deti dostali miesto vo vládnej kampani pred celoplošným testovaním. Vo videu hovoria, že treba byť zodpovedný, lebo „potom si dám jednu kávu či skôr horúcu čokoládu.“ To však nie je to, čo deti potrebujú.
Deti dostali miesto vo vládnej kampani pred celoplošným testovaním. Vo videu hovoria, že treba byť zodpovedný, lebo „potom si dám jednu kávu či skôr horúcu čokoládu.“ To však nie je to, čo deti potrebujú.

Iniciatíva Dajme deťom hlas sa dnes obrátila na Kanceláriu verejného ochrancu práv s podnetom na preskúmanie neprimeraného zásahu do ústavného práva na vzdelávanie, spôsobeného dlhodobým prerušením prezenčnej výučby na školách.

Kľúčové body podnetu:

1. Prerušením prezenčnej výučby na školách od 12. 10. (stredné školy) resp. 26. 10. (2. st. základných škôl) dochádza k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva na vzdelávanie a ďalších zákonov. Dlhodobé prerušenie prezenčnej výučby nie je proporčné a  primerané opatrenie a nie je v súlade s platnou legislatívou, ktorá umožňuje „obmedziť vyučovanie“ len v dobe vojny. Počas núdzového stavu umožňuje školský zákon len mimoriadne prerušiť vyučovanie, pričom má ísť o krátkodobé opatrenie. Otázna je i samotná zákonnosť vyhlásenia súčasného núdzového stavu. Obmedzenie vzdelávania a všetkých ďalších aktivít pre deti nie je možné označiť za proporčné ani pri zohľadnení obmedzení a ich dopadov na rôzne vekové skupiny.

2. Obmedziť základné práva je možné len v nevyhnutnom prípade a ak je dostupné iné menej závažné opatrenie, treba ho použiť. Riadenie vývoja epidémie s cieľom nepreťažiť zdravotníctvo je možné i bez rozsiahleho obmedzenia prezenčnej výučby na školách, čo dokazujú príklady z krajín západnej Európy, ktoré dosiahli pozitívne výsledky (porovnateľné alebo lepšie ako Slovensko) vo vývoji epidémie aj s otvorenými školami. Z toho vyplýva, že epidemiologické ciele je možné dosiahnuť i opatreniami, ktoré majú menší negatívny dopad na spoločnosť a osobitne na dnešnú generáciu detí a mladistvých.

3. Ústavné právo na vzdelávanie nie je možné podmieniť testovaním. Navyše, samotné testovanie spôsobuje ďalšiu diskrimináciu, pretože nie je možné prezenčnú výučbu podmieniť testovaním len pre vybrané skupiny detí (testovať 2. stupeň a nie 1. stupeň ZŠ). Ak deti rovnako dodržiavajú pravidlá ÚVZ SR, tak sú rovnako rizikové, resp. nerizikové, a nemožno pre ne zaviesť pri vstupe do školy iné pravidlá. Okrem toho, ak po testovaní bude prezenčná výučba umožnená len testovaným deťom, dochádza k ďalšej diskriminácii, pretože dištančné vzdelávanie nepredstavuje uplatnenie ústavného práva na vzdelanie v rovnakej kvalite.

4. Prezenčná výučba v malých skupinách pre vybrané skupiny detí je diskriminačná. Od 12.11. 2020 bola umožnená prezenčná výučba v školách pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia v skupinách. Diskriminácia, a to vrátane pozitívnej diskriminácie, je však na Slovensku zakázaná.

5. Pilotné testovanie všetkých detí a zákonných zástupcov vytvorilo diskrimináciu v uplatňovaní práva na vzdelávanie. Školy mali extrémne krátky čas na prípravu a neboli vopred známe pravidlá výberu škôl do pilotného projektu. Do škôl sa prezenčne vrátilo len niekoľko stoviek detí.

6. Plošné a pravidelné testovanie detí a zákonných zástupcov je neprimeraná a nerealizovateľná podmienka pre obnovenie ústavného práva na vzdelávanie a pre mnohé deti predstavuje neprekonateľnú bariéru pre návrat k prezenčnej výučbe. Nie všetky školy majú rovnaké možnosti zrealizovať takýto finančne, logisticky a odborne náročný výkon. (Pri všetkých základných a stredných škôl v SR by mohlo ísť o sumu takmer 26 miliónov EUR, a to opakovane podľa frekvencie testovania). Vzhľadom na to, že ide o zdravotnícky výkon, nemôže štát požadovať jeho vykonanie od škôl.

Zdôvodnenie podnetu a jednotlivých bodov:

  1. Prerušením prezenčnej výučby na školách od 12. 10. (stredné školy) resp. 26. 10. (2. st. základných škôl) dochádza k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva na vzdelávanie a ďalších zákonov.

Ústava SR v čl. 42 ods. 1 ustanovuje, že „každý má právo na vzdelanie“. V zmysle tohto ustanovenia právo na vzdelanie zahŕňa nielen formálny prístup k vzdelávaniu, ale poskytovanie kvalitného vzdelávania na určitej úrovni. Právo na vzdelanie sa priznáva každému bez ohľadu na štátnu príslušnosť, pohlavie, rasu, jazyk, vieru, príslušnosť k etnickej skupine, ale aj bez ohľadu na sociálne postavenie. Znamená to, že každé dieťa má právo vzdelávať sa, nadobúdať zručnosti a vedomosti, a to všetko na nediskriminačnom základe, keďže ústava zakazuje diskrimináciu na akomkoľvek základe.

Právo na vzdelanie garantuje aj Dohovor o právach dieťaťa vo viacerých článkoch, všeobecne v čl. 28, podľa ktorého štáty uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie na základe rovných možností vrátane toho, že prijímajú opatrenia na podporu pravidelnej školskej dochádzky a na zníženie počtu tých, ktorí školu nedokončia.

Podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je možné obmedziť právo na vzdelávanie „obmedzením vyučovania“ len počas vojny (čl. 2 ods. 3 písm. p) zákona). Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. môže minister školstva rozhodnúť „o mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách“, ak sa vyhlási núdzový stav. Podľa niektorých právnych analýz je pritom otázna aj zákonnosť vyhlásenia súčasného núdzového stavu.

Z uvedeného je zrejmé, že počas núdzového stavu nie je možné „obmedziť vyučovanie“. Ak aj pripustíme, že počas núdzového stavu je možné prerušenie vyučovania, môže ísť nanajvýš o taký stav, ktorý nebude predstavovať „obmedzenie vyučovania“. Prerušenie vyučovania implicitne znamená taký zásah do vyučovacieho procesu, ktorý je krátkodobý, nie dlhodobý stav. Vzhľadom na faktickú situáciu v slovenských školách, kedy žiaci piateho až deviateho (resp. desiateho) ročníka základných škôl a žiaci stredných škôl, jazykových škôl, základných umeleckých škôl nenavštevujú školské zariadenia už niekoľko mesiacov, len ťažko možno tento stav označiť ako „mimoriadne prerušenie vyučovania“, keďže  charakterom sa približuje skôr k obmedzeniu vyučovania,“ upozorňuje Eva Kovačechová z Via Iuris. Toto vyjadrenie navyše nezohľadňuje fakt, že dištančné vzdelávanie nie je plnohodnotnou a adekvátnou náhradou prezenčnej výučby a tiež skutočnosť, že tisíce detí nemajú prístup ku dištančnému vzdelávaniu vôbec, či len v obmedzenej forme (Počas prvej vlny pandémie bolo absolútne bez dištančného vzdelávania 52-tisíc detí a 128-tisíc sa učilo bez prístupu k internetu. Išlo najmä o deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale i o deti z chudobných a mnohopočetných rodín. Zdroj: Analýza Inštitútu vzdelávacej politiky).

Aj právnici a právničky Slovenského národného strediska pre ľudské práva upozorňujú, že aktuálne obmedzenie prezenčnej výučby už nemožno považovať za primerané. „Nepovažujeme celoplošné zatvorenie škôl za primerané, a to vzhľadom na vážne riziká, ktoré so sebou celoplošné zatvorenie škôl prináša. Mnohé deti nemôžu plne uplatňovať právo na bezplatné, kvalitné a inkluzívne vzdelanie (napr. z dôvodu nedostupnosti internetového pripojenia a technického zabezpečenia). Dištančné vzdelávanie nedosahuje rovnakú kvalitu ako prezenčná forma vzdelávania na školách. Podľa štúdie OECD a Harvardskej univerzity o podmienkach vzdelávania a o prístupoch prijatých na udržanie možnosti vzdelávania počas pandémie, sa žiaci a študenti naučili prinajlepšom len malú časť toho čo by naučili v škole. Obdobie, kedy sa deti vzdelávali doma, podčiarklo množstvo výhod, ktoré deti majú, keď sa môžu učiť prezenčne a majú úplný prístup k širokej škále vzdelávacích, sociálnych a zdravotných služieb, ktoré školy ponúkajú. (Schleicher, Reimers 2020),“ hovorí Beata Babačová, právna špecialistka pre vonkajšie vzťahy Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP).

Rozumieme, že pri opatreniach je dôležité prihliadať na ochranu zdravia a osobitne rizikových skupín,  avšak máme za to, že proporčnosť nie je zachovaná aj preto, lebo deti a  mladiství sú obmedzením práva na  vzdelávania a rozvojové aktivity v pozícií „nástroja“ na ochranu iných skupín obyvateľov, vrátane rizikových skupín, na ktoré opatrenia nedopadajú tak prísne. A to napriek tomu, že podľa súčasných poznatkov sú deti ohrozené ochorením najmenej.

  1. Obmedziť základné práva je možné len v nevyhnutnom prípade a ak je dostupné iné menej závažné opatrenie, treba ho použiť.

Podľa dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave je v prípade, „ak obmedzujeme základné práva potrebné toto opatrenie neustále priebežne vyhodnocovať a ak je cieľ, pre ktorý sme tieto práva obmedzili, možné dosiahnuť iným, menej závažným opatrením, je ich nutné použiť“.

Riadenie vývoja epidémie s cieľom nepreťažiť zdravotníctvo je možné i bez rozsiahleho obmedzenia prezenčnej výučby na školách, čo dokazujú príklady z krajín západnej Európy, ktoré odbornými a cielenými opatreniami dokázali spomaliť šírenie epidémie a výrazne znížiť denné prírastky pozitívne testovaných osôb bez toho, aby obmedzili právo detí na vzdelávanie.

Írsko za posledných šesť týždňov znížilo počet denných prípadov pozitívnych testovaných na menej ako štvrtinu (z takmer 1300 prípadov v polovici októbra na dnešných menej ako 300), a to s otvorenými základnými i strednými školami. Rovnako otočili vývoj epidémie napr. Holandsko, Francúzsko, Švajčiarsko, Španielsko a ďalšie krajiny. Okrem otvorených škôl zachovali aj rozvojové a športové aktivity pre deti a mládež. Ak západná Európa školy zatvára, deje sa to na presne stanovený a krátky čas (Belgicko, Česko, Rakúsko a pod.). Česko bolo v októbri najviac postihnutou krajinou na svete a dnes má na počet obyvateľov porovnateľné prírastky ako Slovensko, školy však už otvorilo vo väčšom rozsahu ako Slovensko, a to podľa jasne komunikovaného a pripraveného plánu. Podmienkou návratu do škôl nie je plošné či komunitné testovanie. Testuje sa, len ak sa objaví problém a počíta sa aj s tzv. sentinelovým testovaním (na dobrovoľnej báze), keď sa PCR testom podrobia vybrané vzorky škôl a ich pedagógovia pre presnejšie informácie o situácii na školách.

Celoplošné zatvorenie škôl má byť posledným možným prostriedkom boja proti ochoreniu COVID-19 aj podľa organizácií ako  UNICEF („Vlády by mali zvážiť uprednostnenie kontinuity vzdelávania využitím súboru opatrení, ktoré zabránenia šíreniu SARS-CoV-2 v školách a obmedzia prenos v širšej komunite.“) či WHO („COVID-19 ohrozuje zdravie detí v oveľa menšej miere ako dospelých. Naopak, zatváranie škôl má vážne dopady na zdravie deti, ich vzdelanie a rozvoj.“)

  1. Ústavné právo na vzdelávanie nie je podmienené testovaním. Navyše, samotné testovanie spôsobuje ďalšiu diskrimináciu.

Pokiaľ ide o opatrenie, ktoré zavádza testovanie na prítomnosť ochorenia COVID-19, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva upozorňuje, že „Diskriminácia a segregácia vo vzdelávaní sa zakazuje. Výnimky z tohto zákazu nepripúšťa ani antidiskriminačný zákon a ani školský zákon t.j. nemožno v súčasnom právnom stave argumentovať pri rozdielnom zaobchádzaní s deťmi na prvom stupni a  na druhom stupni/stredných školách ani ochranou verejného zdravia (napr. nižšie riziko prenosu pri mladších deťoch alebo rizikovejšie správanie starších detí). Pri dodržaní všetkých platných opatrení nariadení deťmi, sú tieto deti rovnako rizikové resp. nerizikové.

Okrem toho, ak po testovaní bude prezenčná výučba umožnená len testovaným deťom, dochádza k ďalšej diskriminácií, pretože dištančné vzdelávanie nepredstavuje uplatnenie ústavného práva na vzdelanie v rovnakej kvalite. Navyše, školy, na ktorých prebehlo pilotné testovanie už upozorňujú, že budú poskytovať  dištančné vzdelávanie ešte v nižšej kvalite ako doteraz, pretože  sa budú sústrediť na deti prezenčne prítomné v školách. (“Ja učiteľov nenaklonujem. Nedokážeme robiť rovnako dobre prezenčné aj dištančné vzdelávanie,” riaditeľka ZŠ Komenského v Starej Ľubovni.)

  1. Prezenčná výučba v malých skupinách pre vybrané skupiny detí je diskriminačná.

Za pozornosť stojí tiež úprava vzdelávania sociálne znevýhodnených detí, ktoré nemôžu absolvovať dištančný výchovno-vzdelávací proces. Tieto deti sa podľa rozhodnutia ministra zo dňa 12.11.2020 mohli vzdelávať prezenčne v malých skupinách, t.j. mohli by sme hovoriť o „pozitívnej diskriminácií“. Nakoľko aj pozitívna diskriminácia je diskriminácia (a tá je v SR zakázaná), je potrebné vnímať takéto opatrenie ministra ako možnosť dotknutých škôl prijímať dočasné vyrovnávacie opatrenia. Takéto dočasné vyrovnávacie opatrenia musia spĺňať právne náležitosti – mať jasne definovaný cieľ, ich efekt sa musí monitorovať a priebežne vyhodnocovať, musia platiť jasne vymedzený čas a nie do odvolania. Dočasné vyrovnávacie opatrenie je navyše podľa antidiskriminačného zákona nutné nahlásiť Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva, ktoré takéto oznámenie neeviduje.

Toto opatrenie zrušila vyhláška ÚVZ SR zo 7.12.2020, nie je však jasné, či nielen nedopatrením vzhľadom na extrémne krátky čas na jej prípravu. Dovoľujeme si preto poukázať i na toto opatrenie. Uvedomujeme si, že cieľom opatrenia bolo zabezpečiť prístup ku vzdelávaniu deťom, ktoré nemajú podmienky pre dištančné vzdelávanie. Ako však uvádza vyššie spomínaná analýza Inštitútu vzdelávacej politiky, obmedzenie prístupu k dištančnému vzdelávaniu sa v prvej vlne pandémie nedotýkalo len detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale i detí z chudobných a mnohopočetných rodín.

Navyše, učenie v malých skupinách nemusí mať želaný efekt, pokiaľ bude opatrením, ktoré bude dlhodobo nahrádzať riadnu prezenčnú výučbu. Štúdia Svetovej banky upozorňuje, že zatvorenie školy v prípade najchudobnejších detí znamená ich predčasný odchod zo školy. Predčasným ukončením školskej dochádzky sú ohrozené najmä staršie deti a dievčatá. Tento scenár sa týka aj Slovenska a  nezvráti ho výučba v skupinách. („Na škole sa mi učilo lepšie, pretože učiteľ nám predmet lepšie vysvetlil. Takisto sme mali na internáte doučovanie od 17:00 do 20:00, kde sme si robili úlohy a učili sa na ďalší deň. Teraz si úlohy robíme sami cez mobil, je to ťažšie. Ak by mala táto situácia trvať rok, tak by som asi nedokončil prvý ročník strednej školy,“ hovorí študent gymnázia z Luníka 9. Zdroj: eduworld.sk)

  1. Pilotné testovanie všetkých detí a zákonných zástupcov vytvorilo diskrimináciu v uplatňovaní práva na vzdelávanie.

O navrátenie do škôl sa viac ráz pokúšal minister školstva, no Ústredný krízový štáb odmietol návrat podľa „školského semafora“ i návrh na návrat do škôl podmienený dobrovoľným testovaním.

Otváranie škôl krátko pred Vianocami nakoniec spustilo vyjadrenie premiéra Igora Matoviča, ktorý v stredu 2.12.2020 vyhlásil, že „chce dosiahnuť, aby v pondelok (7.12.) ‚x‘ škôl na Slovensku otvorených bolo. Je to čisto moja osobná iniciatíva“.  Toto vyjadrenie vyústilo do situácie, keď počas víkendu 5. a 6.12.2020 prebehlo na niekoľkých školách na Slovensku testovanie na COVID-19 a  podľa výsledkov testovania môže riaditeľ školy či zriaďovateľ rozhodnúť o  obnovení prezenčnej výučby na danej škole.

Školy mali extrémne krátky čas na prípravu a neboli vopred známe pravidlá výberu škôl do pilotného projektu. Verejnosť vie iba to, že jednu školu osobne vybral pán premiér. („Zavolal som do najbližšej školy, kde chodia moje dcéry…“ Zdroj: Denník N).

Podľa SNSĽP je takýto postup „jednoznačne diskriminačný“. „Neexistuje žiadna výnimka, a to ani v oblasti verejného zdravia, ktorá by umožnila segregovať a diskriminovať deti v oblasti vzdelávania. Nie je možné povedať, že otvoríme školy v Trnave, v Čadci či v niektorom inom meste a ostatné zostanú zatvorené,“ hovorí Beáta Babačová zo SNSĽP. Aj dekan PF UK Eduard Burda  sa domnieva, že by tento prístup mohol byť diskrimináciou a pochybnosti by rozptýlili vopred známe pravidlá prihlásenia sa do pilotného programu testovania a  výberu škôl.

Otázny je aj prínos testovania a tým aj oprávnenosť tejto podmienky v celoplošnom rozsahu, keďže pilotné víkendové testovanie na školách odhalilo jednotky pozitívnych prípadov, čo sú hodnoty, ktoré môžu byť rovnako dôsledkom falošnej pozitivity vyplývajúcej zo špecificity použitého testu. Podľa stanoviska ECDC (European Centre for Disease Prevention and Control) o použití rýchlych antigénových testov sa tieto testy odporúčajú pre testovanie asymptomatických osôb v prípade, že sa očakáva pozitivita na úrovni 10 a viac percent.

  1. Plošné a pravidelné testovanie detí a zákonných zástupcov priamo školami je neprimeraná a prakticky nerealizovateľná podmienka pre obnovenie ústavného práva na vzdelávanie. Pre mnohé deti môže predstavovať neprekonateľnú bariéru pre návrat k prezenčnej výučbe, ktorú nedokážu svojim konaním ovplyvniť.

Ešte do dnešného dňa sa deti i rodičia mohli domnievať, že sa prezenčná výučba  obnoví 8. januára. V tomto prípade by jej obmedzenie na stredných školách a 2. stupni základných škôl trvalo takmer tri mesiace. Po tlačovej besede z 9.12.2020 premiéra Igora Matoviča je i januárový termín návratu detí do škôl neistý a nejasné zostávajú aj podmienky návratu. Niektoré školy môžu zostať zatvorené ďalšie týždne, niektoré budú môcť otvoriť s podmienkou testovania detí či zákonných zástupcov.

Takéto rozhodovanie nemožno považovať za zodpovedné rozhodovanie s rešpektom a úctou voči tým, ktorých sa týka. Zabezpečenie plošného a pravidelného testovania všetkých žiakov a ich zákonných zástupcov je finančne, logisticky a odborne náročný výkon, ktorý je nad rámec možností či kompetencií väčšiny škôl, tým viac, ak má ísť o opakovaný výkon. Aktuálna vyhláška ÚVZ SR predpokladá testovanie každých sedem dní. Takúto frekvenciu označujú za nerealistickú aj školy, ktoré sa zapojili do pilotného testovania. („Je to náročné pre zdravotníkov, ale aj pre učiteľov, ktorí pomáhali ako administrátori. A  je to stresujúce pre samotné deti.“ Zdroj: Denník N).

Vláda neurobila analýzu nákladov, ani nevyčlenila dostatočné financie na takéto testovanie a nie je zrejmé, prečo by náklady mali znášať školy a ich zriaďovatelia, keďže ide o prostriedok na zamedzenie šírenia pandémie, čo je kompetencia vlády. Podľa vyjadrenia školy v Záhorskej Bystrici, na ktorej testovanie prebehlo, predstavovali náklady 12-tisíc eur. Pri počte základných a stredných škôl v SR by išlo celkovo o sumu takmer 26  miliónov EUR, a to opakovane podľa frekvencie testovania. Máme za to, že takto vysoké náklady, nekompenzované zo strany štátu, významne obmedzujú realizovateľnosť tohto opatrenia a predstavujú ďalšiu prekážku pre návrat žiakov k prezenčnej výučbe.

 Podľa odhadov ide o cca. 1,5 milióna osôb, ktoré by sa mali pravidelne testovať, pričom otestovanie približne dva a pol násobného počtu osôb počas plošného testovanie zvládol samotný štát len za cenu použitia maximálneho nasadenia či mobilizácie rezerv (nasadenie armády, pomoc okolitých štátov, a pod.) a následne ustúpil od jeho opakovania v celoplošnom meradle. Išlo o bezprecedentný krok, pri ktorom dodnes nie sú známe epidemiologické benefity či efektívnosť vynaloženého úsilia. Skôr naopak, vzhľadom na proklamované zhoršovanie epidemiologickej situácie, by bolo možné usudzovať, že opatrenie nenaplnilo pôvodné očakávania. Aj z týchto dôvodov je otázna účelnosť tohto opatrenia pre školy.

V prípade testovania na COVID-19 prenáša štát navyše zodpovednosť za zdravotnícke výkony na nezdravotnícke zariadenia – školy a zriaďovateľov. Podľa usmernení Úradu vlády SRškola si zabezpečuje pracovníkov na testovanie sama“, rovnako si musí zabezpečiť administratívnych pracovníkov, ale aj ochranné pomôcky a splniť ďalšie podmienky pre organizáciu odberného miesta či zneškodnenie biologického odpadu. Školy nemajú na takéto výkony personál ani vybavenie a je otázne, či sú na takéto konanie oprávnené a akú  zodpovednosť nesú (napr. za nesprávne vykonané testovanie). Z dostupných informácií nie je jasné ani to, akým spôsobom je vyriešená a ochrana osobných údajov detí a rodičov, pričom ide o citlivé údaje medicínskeho charakteru. Plošné testovanie na školách označila za nerealizovateľné aj Únia miest Slovenska.

Zároveň je oprávnené domnievať sa, že testovaním nebude možné zabezpečiť prezenčné vzdelávanie pre všetky deti – napr. v prípade súkromnej školy v Trnave, ktorú navštevujú deti premiéra, disponuje nadštandardnými možnosťami vďaka finančným príspevkom rodičov a jedným zo zriaďovateľov je majiteľ firmy, ktorá dodáva štátu Ag testy, sa do lavíc vrátila 7.12.2020 zhruba polovica detí.

Navyše, žiaci nemajú šancu pri tejto forme spustenia prezenčnej výučby sami ovplyvniť svoju situáciu – aj tí, ktorí splnia podmienky a otestujú sa, môžu prísť o svoje ústavné právo na kvalitné prezenčné vyučovanie, ak škola s takouto formou výučby z rôznych dôvodov nezačne (napr. pre nízky záujem, náročnosť organizácie).

Ďalšie aspekty sociálnej izolácie a obmedzenia prezenčnej výučby na školách.

Okrem právnej stránky súčasnej situácie si dovoľujeme Kanceláriu verejného ochrancu práv upozorniť aj na ďalšie aspekty dlhodobej izolácie detí a mládeže, ktoré významne ohrozujú život, zdravie či budúce šance na uplatnenie a úspech detí.

Odborníci a štúdie upozorňujú na dopady na fyzické a duševné zdravie detí. Deti sú v sociálnej izolácií, nemôžu sa nielenže prezenčne vzdelávať, ale nemôžu dlhodobo ani športovať či rozvíjať svoje nadanie v umeleckých a jazykových školách. („Chýbajúce sociálne kontakty a nútená izolácia môžu mať na množstvo detí devastačný vplyv… Izolácia trvá už veľmi dlho, chýba jasný spôsob komunikácie o dôvodoch, pre ktoré stále nemôžu nastúpiť do školy. Tieto deti boli sociálne izolované už minulý školský rok od marca do júna.“ Zdroj: Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. „Internetová poradňa pre mladých IPčko.sk hlási nárast kontaktov, za október bolo o 150 percent viac kontaktov ako v septembri. Vyše tritisíc kontaktov bolo s myšlienkami na samovraždu, 1 417 bolo priamo v suicidálnej tendencii.Zdroj: Pravda)

Systematická štúdia zistila, že na rozvoj depresie vplýva najmä dĺžka trvania karantény. To napovedá, že pre deti je extrémne dôležité, aby sociálna izolácia trvala najkratšie ako sa dá. Odborníčky z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach  upozornili na to, že „dlhodobým zatvorením škôl je nielen ohrozené plnohodnotné vzdelávanie detí a dospievajúcich, obzvlášť tých so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale ohrozený je i kognitívny, sociálny a emocionálny vývin detí a dospievajúcich a stráca sa i príležitosť pre včasné identifikovanie problémov v učení, emocionálnych a behaviorálnych problémov, možnosť ich efektívneho riešenia a zvyšuje sa riziko ich prehĺbenia. Rovnako sa stráca príležitosť pre včasné identifikovanie vážneho ohrozenia detí a dospievajúcich sociálno-patologickými javmi v rodine a komunite.“

Obmedzenie vzdelávania má aj skrytý ekonomický rozmer. „Každý mesiac zatvorených škôl pripraví priemerného žiaka počas pracovného života o 4-tisíc eur,“ upozornil Útvar hodnoty za peniaze. A môže to byť ešte viac, práve vzhľadom na to, koľko detí nemá prístup k vzdelávaniu a keďže ani dištančné vzdelávanie nedosahuje efekt prezenčného vzdelávania. „Vplyvy koronakrízy na jednotlivé generácie sa líšia viac-menej vo všetkých faktoroch. Z pohľadu veľkosti sa javia byť jednoznačne najväčšie dosahy na školopovinné deti. Z časového hľadiska sú najrýchlejšie viditeľné zdravotné následky a strata príjmov, v strednodobom horizonte budú viditeľné straty zamestnania pracujúcich a v horizonte desaťročí sa budú stále prejavovať následky na vzdelaní a produktivite súčasných žiakov a študentov,“ upozorňuje v analytickom komentári aj Národná banka Slovenska.

V  Bratislave, 10.12.2020

Andrea Settey Hajdúchová,

za Iniciatívu Dajme deťom hlas, ku ktorej sa možno pripojiť podpisom.

Teraz najčítanejšie

Andrea Hajdúchová

Bola som nominovaná za tento blog na Novinársku cenu 2018. V roku 2016 som získala Cenu za vedu a techniku - kategória popularizácia vedy. Som novinárka (pôsobila som vyše 10 rokov v SME), a PR manažérka, pričom ako PR som sa vždy sústredila na oblasti, ktoré zlepšujú spoločnosť či životné prostredie (Úsmev ako dar, WWF Slovensko, STU...) .Som autorka knihy 10-10-10 (10 rozhovorov s 10 vedcami o 10 výzvach, ktorým čelí vedecká oblasť!. Dostupná na:  https://vedanadosah.cvtisr.sk/publikacie/10-10-10/ V októbri 2020 sme s ďalšími rodičmi, psychológmi/gičkami, učiteľmi/ľkami i študentmi/tkami založili Iniciatívu @DajmeDetomHlas, ktorá vyzvala lídrov, aby v boji s pandémiou nesiahali k zatvoreniu škôl ako k prvému riešeniu a k dlhodobému riešeniu, neporušovali právo na vzdelávanie a neobmedzovali rozvojové a športové aktivity detí a mladých ľudí. Po pandémií sa Iniciatíva zmenila na OZ Dajme deťom hlas.