Denník N

Odpady v štátnom rozpočte: Investovať treba hlavne do rozšírenia triedeného zberu

Okrem COVID-19 je hlavnou témou týchto dní aj schvaľovanie štátneho rozpočtu. V návrhu na roky 2021 – 2023 vláda uvádza, že výdavky na ochranu životného prostredia sú na Slovensku porovnateľné s priemerom krajín EÚ a tvoria takmer 2 %. Najviac z tohto balíka smeruje na odpadové hospodárstvo. Ak chceme, aby tieto finančné zdroje boli použité efektívne a zároveň Slovensko plnilo ambiciózne európske ciele, je potrebné zamyslieť sa, kde presne tieto financie investovať a ako ich naviazať na konkrétne reformy. Riešenie spočíva v správnom, smart, nastavení cieľov triedeného zberu a rozšírenej zodpovednosti výrobcov za všetky komodity, za ktoré môžu zodpovedať, ale aj v intenzívnejšom dotrieďovaní komunálneho odpadu a v boji proti voľne pohodenému odpadu (litteringu).

Zintenzívnenie  triedeného zberu biologicky rozložiteľného odpadu a textilu je jednou z ciest, ako zmenšiť objem odpadov, ktoré končia na skládkach. V súčasnosti je to viac ako 50 % komunálneho odpadu. Do roku 2035 by sme pritom podľa európskych cieľov mali klesnúť maximálne na 10 %. Je preto potrebné efektívne nastaviť ciele zberu nielen pre obalové a neobalové výrobky, ako je to teraz, ale aj pre biologicky rozložiteľné odpady či textil. Dnes sú totiž biologicky rozložiteľné odpady najvýznamnejšou zložkou zmesového komunálneho odpadu. Tvoria až 48 % a je ich teda až dvakrát viac ako zostávajúcich obalov a neobalov spolu. Bez toho, aby sa stanovili ciele zberu aj na túto komoditu a jeho následnú recykláciu, nebude teda možné plniť stanovené európske ciele. Ak by štát chcel efektívne zacieliť prostriedky v tejto súvislosti, rozumnou investíciou by bola napríklad podpora umiestňovania kompostu v poľnohospodárstve či podpora komunitného kompostovania. V praxi to znamená, že by sa vytvoril priestor pre zriaďovanie a prevádzku malých kompostární, ktorých produkciu by využívali samotní obyvatelia.

Okrem zintenzívnenia triedeného zberu a nastavenia cieľov aj pre ďalšie zložky odpadu, je na dosiahnutie európskych cieľov potrebné aj intenzívnejšie dotrieďovať zmesový komunálny odpad. Z analýz zmesového komunálneho odpadu totiž vyplýva,     že potenciál recyklácie takto dotriedeného odpadu je takmer 120 tisíc ton ročne. Ak by sa efektívne investovalo do dotrieďovania skla, plastov či kovov nesprávne odhodených do zmesového komunálneho odpadu, podarí sa významne odkloniť odpad od skládkovania.

Dôležité je napokon aj systematické riešenie voľne pohodeného odpadu (litteringu). Týmto problémom sa zaoberá aj Európska komisia, ktorá navrhla smernicu, podľa ktorej sa budú výrobcovia vybraných produktov podieľať na hradení nákladov na čistenie prírody od voľne pohodeného odpadu. Z projektu Vezmi si ma, ktorý sme iniciovali pred dvomi rokmi a zapája sa doň čoraz viac dobrovoľníkov, vidíme, že na Slovensku patria medzi najčastejšie voľne pohodený odpad plastové obaly iné ako PET fľaše, napr. rôzne fólie. Na vysokých priečkach tiež končia, najmä v mestách, aj voľne pohodené cigaretové ohorky. Riešením tohto problému je komplexná spolupráca výrobcov, samosprávy, štátu aj tretieho sektora. Správnou investíciou v tejto oblasti by bolo aj zintenzívnenie triedeného zberu so zameraním na verejné priestory (námestia či stanice verejnej dopravy), ale aj zavedenie povinnosti triediť odpad na verejných podujatiach. Rovnako dôležité je však plošne zintenzívniť aj osvetu, za podpory tretieho sektoru a organizácií, ktoré sú aktívne v regiónoch.

Napriek tomu že dnes v štátnom rozpočte nie sú tieto položky dôsledne pomenované, veríme, že bude priestor na odbornú diskusiu. Cieľ odľahčiť Slovensko od skládok, zvýšiť vytriedenosť odpadu a tým chrániť lepšie našu prírodu a životné prostredie, máme totiž všetci spoločný.

Teraz najčítanejšie