Denník N

Spoločný európsky priestor pre darcovstvo je stále výzvou.

Tak ako existuje v Európskej únií voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu, tak by mal existovať aj voľný tok filantropického kapitálu. On
aj čiastočne existuje, ale naráža na problémy a bariéry vyplývajúce z rôznych režimov na národnej úrovni. Najnovšie porovnanie právnych rámcov pre darcovstvo v 27 krajinách EÚ vytvára predpoklad pre zlaďovanie režimov v tejto oblasti a smeruje k tomu, aby sa v Európe ešta viac rozvinul voľný pohyb filantropických darov. Solidarita a sloboda združovania sa totiž nerealizujú len vnútri krajín ale aj medzi krajinami a pre napĺňanie zmyslu spoločnej Európy je zlepšovanie právneho a daňového prostredia na úrovni právneho rámca pre darcovstvo potrebné.

Priestor pre (cezhraničné) darcovstvo

Európska asociácia nadácií a donorov (Dafne) a Európske nadačné centrum (EFC) dnes zverejnili najnovší výstup projektu “Philanthropy Advocacy”, v podobe 27 národných správ zameraných na problematiku právneho rámca pre filantropiu v 27 krajinách EU. Jednotlivé správy vypracovali experti z akademickej sféry ako aj odborníci z praxe.

Centrum pre filantropiu n.o. prispelo za Slovensko odborným vkladom do tohto projektu a zastrešilo vypracovanie národnej správy o právnom rámci pre filantropiu na Slovensku. Správa za Slovensko v anglickom jazyku je k dispozícii tu:

Zámerom projektu je rozširovať priestor pre cezhraničné darcovstvo tak, aby sa dary, granty a príspevky nadácií – inými slovami filantropické finančné toky v Európe riadili rovnakými pravidlami, ktoré platia pre cezhraničný pohyb kapitálu v podnikateľskej oblasti. Aby právne rámce, ktoré sa týkajú toku filantropie v členských krajinách neboli diskriminujúce voči filantropii na domácej alebo na cezhraničnej úrovni.

Aký to má význam?

Mapovanie, porovnávanie a zlepšovanie právneho rámca pre darcovstvo a filantropiu má viacero praktických dôvodov.

Čoraz intenzívnejšie prepojenie Európy totiž nemôže byť obmedzené len na ekonomické transakcie s komerčnou funkciou. Tak ako rastie jednotný európsky trh, rastie intenzita ako aj význam cezhraničných filantropických tokov, ktoré umožňujú prepájanie Európy aj v priestore súkromnej iniciatívy pre spoločné blaho. Jednotný filantropický priestor si vyžaduje harmonizovanie právnych režimov v jednotlivých krajinách.

Ďalším, dôvodom posilňovania rámcov pre cezhraničného darcovstva sú výnimočné situácie, humanitárne či iné katastrofy, ktorým sa nedá vyhnúť a ktoré vždy, keď nastanú, vzbudzujú potrebu vzájomnej pomoci na celoeurópskej úrovni. Spomeňme ako príklad požiar katedrály Notre Dame v Paríži, ktorý vyvolal vlnu darcovstva z celej Európy, ale aj súčasná pandemická situácia spôsobuje nárast darcovstva na rôznych úrovniach.

Po tretie, rast cezhraničného darcovstva je uľahčovaný dynamickým rozvojom nástrojov v online priestore. Rast crowdfundingových nástrojov, prepájanie komunít žijúcich v zahraničí s materskou krajinou a ďalšie fenomény digitálneho globalizovaného sveta vyžadujú aj primerané právne rámce.

Ich mapovanie poskytuje vhodný základ pre ich vzájomné porovnanie ako aj pre porovnanie s európskym právom a tiež príležitosť ako ďalej zjednocovať a uľahčovať darcovské toky medzi jednotlivými krajinami.

Pohľad k susedom i do nedávnej minulosti

Obvzlášť dnes, v deň ľudských práv, nedá sa nespomenúť aj dôvod, ktorý sa priamo týka hodnôt, ktoré stoja v centre európskeho projektu: slobody, demokracie, rovnosti a solidarity.

Tie sa realizujú cez napĺňanie práv a slobôd ako je právo na združovanie, právo na prístup k zdrojom, právo na súkromie či slobodu vyjadrovania. Niektoré sú v niektorých európskych krajinách obmedzované, čo sa prejavuje v podobe zužovania priestoru pre občiansku spoločnosť.  Napríklad v Maďarsku platí obmedzujúci zákon o tzv. “zahraničných agentoch”, ktorý núti organizácie, ktoré ziskajú príspevky v úhrne viac ako 21,000 EUR za rok, zverejňovať o sebe, že je zahraničný agent. V prípade Maďarska vo veci nedávno rozhodol Európsky súdny dvor, ktorý poukázal na to, že zákon je v rozpore s európskym právom z dôvodu neoprávneného obmedzovania voľného toku kapitálu, obmedzovania práva na združovanie a obmedzovania práva na súkromie.

Nemali by sme zabúdať, že podobné snahy boli nedávno aj u nás. Prichádzali s nimi nielen protagonisti ĽSNS, ale aj členovia hnutia Sme Rodina, ktorí sa predháňali so Smerom a ĽSNS, kto podá „lepší“ návrh.  Pre oživenie pamäti stačí uviesť aj vystúpenie z 28. 10. 2016 vtedajšieho poslanca NRSR a dnešného ministra práce a sociálnych vecí a rodiny, Milana Krajniaka (Sme rodina), ktorý obhajoval potrebu  zaviesť podobné obmedzenia aj pre Slovensko. Ostáva len veriť, že na prahu r. 2021 sme sa ako krajina posunuli ďalej a že súčasná vládna koalícia podobným spôsobom neuvažuje.

Rola darcovstva v spoločnosti

Pre moderné, slušné a európske Slovensko je dôležité vnímať rolu darcovstva nie v kontexte vyššie spomenutej politickej paranoie. Ani romanticky ako nástroja pre ultimátne riešenie nerovností či nespravodlivostí v spoločnosti. Ale ako významný prvok pre morálne zrenie spoločnosti, ktorý má svoj nezastupiteľný praktický význam. Význam pri riešení mnohých problémov a zlepšovaní kvality života ľudí v širokom spektre potrieb, pre ktoré trh neposkytuje riešenie a ktoré ani verejný sektor nevie alebo nechce riešiť.

Darcovstvo vo verejný prospech plní tiež rolu v posilňovaní kvality našej demokracie cez podporu občianskej spoločnosti, a umožňuje tak diverzifikovanie príjmov organizácií občianskej spoločnosti a jej iniciatív a zvyšovaniu tak ich autonómie.

Záverom je potrebné podotknúť, že neziskový sektor u nás svojim podielom na HDP či podielom na zamestnanosti výrazne zaostáva za okolitými krajinami a je primárne financovaný z domácich verejných a súkromných zdrojov a už vôbec nie zo zahraničia. Podľa štatistického úradu SR, príspevky a dary zo zahraničia predstavujú v príjmoch neziskových organizácií približne 62 miliónov EUR (2018) čo predstavuje 7,5% z celkových príjmov neziskového sektora. Pre doplnenie obrazu – súkromný neziskový sektor, ktorého súčasťou sú nadácie, občianske združenia, neziskové organizácie a neinvestičné fondy v r. 2018 poskytol príspevky a dary iným subjektom – fyzickým či právnickým osobám, súkromným či verejným, na verejnoprospešné účely v hodnote cca 100 mil. EUR.

Edit: Aj u nás sa prostredníctvom Karpatskej nadácie dá využívať nástroj  siete Transnational Giving Europe, ktorý zabezpečuje transparentný prevod darovaných peňazí medzi jednotlivými členskými krajinami a pomáha tak rozvoju medzinárodnej solidarity, ktorá je v dnešných časoch taká dôležitá. Avšak platí, že dary poskytnuté zo Slovenska do zahraničia nemajú možnosť byť daňovo zohľadnené.

Teraz najčítanejšie

Boris Strečanský

Venuje sa otázkam rozvoja občianskej spoločnosti a budovaniu neziskových inštitúcií v strednej a východnej Európe. Spolupracuje s Centrom pre filantropiu n.o. a European Community Foundation Initiative. Je sekretárom občianskeho združenia November89 o.z.  Je externým doktorandom na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV UK v Bratislave.