Denník N

Darujme deťom vzdelanie

Priznávam, nebaví ma vzdelávanie na diaľku. Ani práca s dobrovoľníkmi na diaľku. Ale negatívne komentáre na výzvy, ktorými sa snažíme podporovať vzdelávanie detí z chudobnejších krajín, ma hnevajú.

Vždy ma teší, keď sa mladí ľudia zapájajú do rôznych aktivít ako dobrovoľníci. Sama viem, koľko kamarátov a pekných zážitkov mám z čias, keď som sa počas víkendových stretnutí pripravovala na svoju prvú cestu do Kene. A chcela by som dopriať tieto zážitky aj ďalším mladým ľuďom.

© UNICEF/UNI377016/Pardo/AFP Aj takto môže vyzerať domáce vzdelávanie. San Miguel Amoltepec Viejo, Mexiko

Vzdelávacie víkendovky pre UNICEF Junior Ambasádorov sme museli tento rok zrušiť. Skončili sme pri Klube Junior Ambasádorov vo forme diskusií v online priestore. Aj tak som nadšená z toho, ako sa v piatok popoludní, po celom týždni online vyučovania,  dokážu aktívne zapájať a sledovať rozprávanie a videá, ktorými sa im snažíme priblížiť humanitárnu pomoc. Majú môj obdiv.

Môj obdiv majú aj študenti Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre, ktorí pod vedením Ing. Jakuba Berčíka, PhD. pripravili kampane pre UNICEF. Napriek tomu, že sami majú už takmer rok sťažené podmienky vzdelávania, rozhodli sa pomôcť deťom, ktoré nemajú ani dobrý prístup k internetu.

Len čo sme začali ich výzvu zdieľať na sociálnych sieťach UNICEF, hneď sa objavili negatívne komentáre. Lebo prečo by sme mali podporovať vzdelávanie iných, keď naše deti na Slovensku majú problém. Áno, chápem, je to frustrujúce. Pre každého. Pre naše deti, rodičov našich detí a tiež učiteľov. Napriek tomu, máme stále veľké šťastie.

© UNICEF/UNI364616/Mamani/AFP Raymunda Charca pomáha svojim deťom (zľava doprava) Juan Carlos (13), Alvaro (10) a Roxana Cabrera (16) na vrchole kopca chytiť signál na mobilný telefón, aby sa mohli učiť na diaľku. Patria k horskej komunite Conaviri, v peruánskych Andách blízko jazera

Tento mesiac vydal UNICEF spolu s International Telecommunication Union správu o tom, koľko detí na svete má prístup k internetu. Čo myslíte, že zistili? Viac ako 2 miliardy detí a mladých ľudí do 25 rokov na svete nemá prístup k internetu doma.

Tí šťastní, ktorí internet doma majú, žijú prevažne v Európe a Centrálnej Ázii. Áno, aj rozdelenie internetu je nespravodlivé. Len 5 percent detí a mladých ľudí zo západnej a centrálnej Afriky a len 13% z Južnej Ázie, východnej Európy a Južnej Afriky majú internet doma v porovnaní s 59% detí z Európy a Strednej Ázie. Učia sa, ako sa dá. Zlyháva im nielen prístup k internetu, ale aj elektrika.

© UNICEF/UNI324473/Sadurni/AFP Irene Nyangoma, učiteľka na Juniorskej škole Clarke v Kampale v Ugande, novú televíznu šou vytvorenú s cieľom pomôcť deťom učiť sa doma so svojimi rodinami, pretože školy zostali zatvorené počas lockdownu COVID-19.

Aj preto si vážime podporu vzdelávania pre deti z iných krajín. UNICEF celosvetovo podporuje návrat detí do školy. Lebo veľa z nich prichádza nielen o možnosť vzdelania, ale aj o jediné jedlo denne, ktoré dostávali v škole. A pre mnohé z nich je vzdelanie jedinou možnosťou ako sa dostať zo začarovaného kruhu chudoby.

© UNICEF/UNI377016/Pardo/AFP Pol tucta detí v indickej dedine sa zhromaždí okolo svojej učiteľky, ktorá používa stenu ako tabuľu. Jeden z mnohých neobyčajných príkladov ako pomôcť chudobným študentom držať krok vo vzdelávaní sa uprostred pandémie koronavírusu.

Ako dobrovoľníčka som učila pred 11 rokmi deti v Keni informatiku, prácu s internetom a víkendy trávila s deťmi v pomalých internetových kaviarňach, kde som im vytvárala emailové adresy a pomáhala registrovať sa na Facebooku. Dnes mi tie isté deti posielajú informácie o sebe. Tí šikovnejší vyštudovali vysoké školy a dokážu uživiť svoje rodiny. Aj keď COVID-19 zasiahol nielen ich, ale aj domácnosti učiteľov zo školy. Skrátka preto, že ak deti nechodia do školy, nie sú peniaze ani na platy pre učiteľov.  Veľa krajín vo svete, najmä tých chudobných, totiž neposkytuje vzdelávanie zadarmo a za vzdelávanie sa platí. Z týchto poplatkov platia aj učiteľov.

© UNICEF/UN0353438/Wilander V Indonézii zostala väčšina škôl zatvorená od marca 2020 kvôli pandémii COVID-19. Na podporu študentov bez smart telefónov a počítačov navštevuje jedna z učiteliek Sugianti ich domovy na osobné vyučovanie.

Napriek tomu, vždy môžu byť pre nás inšpiráciou.

Tak prosím, aspoň takto pred Vianocami, nehejtujme. Pomáhajme. Kto ako môže.

 

Teraz najčítanejšie

Mária Sliacka

Začínala som ako dobrovoľníčka v Keni, neskôr som pracovala na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane a Gruzínsku. Viedla som misiu na turecko – sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie, koordinovala som humanitárnu pomoc na Ukrajine, pracovala s mládežou na Slovensku. Keď som vyrastala, netušila som, že taká práca existuje. Bola som slovenskou reprezentantkou v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní, vyštudovala som cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB a pracovala ako hotelová manažérka. Každá skúsenosť je dobrá. Lebo nie je nič tak komplexné ako pomoc.