Denník N

N. Gaiman & T. Pratchett: Dobré znamenia (Čitateľský denník 62/2020)

„Väčšina kníh o čarodejníctve vám tvrdí, že čarodejnice pracujú nahé. To preto, lebo väčšinu kníh o čarodejníctve píšu muži.

Mladá žena, ktorá tu pracovala, sa volala Anatéma Inštrumentová. Nebola udivujúco krásna. Všetky jej črty, keby sa hodnotili každá osobitne, boli mimoriadne pekné, ale celkovo jej tvár vyvolávala dojem, že ju narýchlo poskladali zo zásob bez čítania návodu či plánu. Pravdepodobne najvhodnejšie slovo by znelo ‚atraktívna‘, aj keď ľudia, ktorí vedia, čo to znamená, a dokážu to vyhláskovať, by ešte dodali iné slovo, ‚živá‘, aj keď na slove ‚živá‘ je niečo, čo pripomína päťdesiate roky, takže asi by ho skôr nedodali.

Mladé ženy by nemali za tmavých nocí chodiť samy von, dokonca ani v Oxfordshire. Ale akýkoľvek zakrádajúci sa maniak by sa pekne prerátal, keby prepadol Anatému Inštrumentovú. Napokon, bola to čarodejnica. A presne preto, že bola čarodejnica, čiže mala rozum, veľmi neverila ochranným amuletom a kúzlam — vieru si nechávala pre tridsaťcentimetrový nôž na chlieb, ktorý mala zasunutý za opaskom.“

Dobré znamenia sa u mňa ocitli úplnou náhodou — proste som si ich raz večer našiel pod vankúšom. Nemohla za to síce Zúbková víla (vložila jich tam moja pani, všakže), to ale nič nemení na magickosti daného okamihu. Slávna spolupráca Neila Gaimana a Terryho Pratchetta už bola dlhšie v mojom hľadáčiku, so zvedavosťou som očakával toto spojenie SandmanaZeměplochy. Čo z toho vypadlo?

Crowley a Azirafal sú starí priatelia. Zažili už mnohé pády i vzostupy, vojny, objavy aj revolúcie. Radi si spolu vychutnávajú dobré jedlo, umenie a drobné radosti života — jeden sa rád premáva na svojom čiernom Bentley, druhý zas venuje energiu malému kníhkupectvu so vzácnymi výtlačkami historických kníh. Séria podivných udalostí však preruší ich pohodu — z neba zrazu padajú žaby a žraloky, stromy začínajú chodiť a z dna mora sa akosi znova vyzdvihla Atlantída. Všetko nasvedčuje tomu, že Súdny deň sa blíži. Vzhľadom na fakt, že Crowley je démon a Azirafal anjel, sa ich nový stav vecí začne bytostne dotýkať. Najmä keď začnú robiť pestúnku malému Antikristovi.

Gaiman a Pratchett si so svojim britským humorom tentokrát zobrali na mušku Apokalypsu. Ak pristúpite na ich hru a trocha (ehm) voľné narábanie s poslednou biblickou knihou, dostanete vtipný guláš zvláštnych mien (Anatéma Inštrumentová a Newton Pulsifar sú len začiatok, verte mi), situácií, gagov a postrehov. Nie je to vulgárne, ale láskavé, vtípky oceníte tým viac, čím máte lepšie naštudovanú Bibliu. A kultúru druhej polovice dvadsiateho storočia.

Kniha sa vyhýba problému podobných humoristických útvarov — rozpadu na sériu skečov — jasnou príbehovou kostrou. Aj keď je záver trocha prešpekulovaný a stráca na intenzite, postavy, ktoré som si obľúbil hneď v úvode, to celé nakoniec potiahli. Krútil som síce hlavou nad nepochopením Zjavenia a hrejivým humanistickým záverom, ale veď očakávať teologický komentár od knihy s čertíkom a anjelikom na obálke by bolo asi priveľa.

A tak si štyria motorkári vybavení mečom, váhami a korunou (ktoré im doniesol zodpovedný kuriér) sadajú na svojich tátošov a vyrážajú v ústrety Posledným dňom. A americkej vojenskej základni. A upchatému obchvatu okolo Londýna. Už sa chytáte?

N. Gaiman & T. Pratchett: Dobré znamenia
Slovart, 2020
400 strán
*
80 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete sledovať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie