Odoberanie titulov: nespravodlivé „kladivo“ zákona

Plagiátorské škandály predstaviteľov politického a verejného života podkopávajú dôveru občanov v demokratické inštitúcie a tiež dôveru v akademickú obec. Zákon o odoberaní titulov mal prispieť k prevencii plagiátorstva a mal zvýšiť dôveru v akademickú obec. Začiatkom novembra parlament schválil zákon o odoberaní titulov bez odbornej diskusie s akademickou obcou. Zákon mešká minimálne desaťročie. Predkladatelia sa mali oboznámiť s predchádzajúcimi pokusmi o takýto zákon u nás ako aj so situáciou týkajúcej sa odoberania titulov vo svete.

Zákonom chránený organizovaný podvod

Schválenie zákona nie je dôvodom na oslavu, k dokonalosti mu chýba veľa.. Zákon sa na plagiátora pozerá izolovane, ako na jednotlivca, ktorý porušil princípy akademickej integrity. „Konštruktéri“ zákona i jeho schvaľovatelia nevenovali pozornosť prostrediu, v ktorom plagiát vznikal, resp. bolo ich zámerom pripraviť práve taký zákon. A ten vôbec neberie do úvahy, že záverečné práce nevznikajú vo vákuu, že participuje na nich okrem študenta resp. predkladateľa práce aj vysoká škola. Ak škola umožní a potvrdí obhájenie očividného plagiátu, tak vinníkom nie je len študent resp. predkladateľ práce. Vtedy nemalý podiel viny, povedal by som, že väčšinový, majú vedúci práce, oponenti, komisia pre obhajoby, lebo práve oni svojim konaním umožnili obhájenie očividného plagiátu.

V takomto prípade by sa nemal tento skutok hodnotiť len ako plagiát, pretože ide o hrubé a neospravedlniteľné pošliapanie akademickej integrity, ide o rádovo vyššiu úroveň podvodu ako je samotný plagiát a s pravdepodobnosťou veľmi blízkej k istote je to komplot, organizovaný podvod zaváňajúci korupciou, rodinkárstvom, ktorého účastníci by si zaslúžili kvalitatívne vyšší postih. Ale zákon to nezohľadňuje a „kladivo“ zákona dopadá len na hlavu predkladateľa práce. Spoluvinníci, bez ktorých by očividný plagiát nemohol byť obhájený, tých si zákon nevšíma a teda ich chráni, podporuje podvod. Absurdistan? Spoluvinníci by sa rýchlo spamätali, keby „kladivo“ dopadalo aj na ich hlavy.   

Možnosť vzdať sa titulu je pozlátkom, ktoré má „oslepiť“ verejnosť. Len mizivé percento osôb sa titulu vzdá bez toho, aby bolo na to verejne poukázané. Zákon je veľmi úzko zameraný, nepokrýva všetky vážne porušenia akademickej integrity.

Ako to funguje u nás a vo svete

Ak sa dokáže, že minister / neminister je plagiátorom, tak ide z hrušky dolu a je jedno, či to bolo včera alebo pred desiatkami rokov (po tridsiatich troch rokoch nemecká ministerka školstva Schavanová, po dvadsiatich rokoch maďarský prezident Schmitt). U nás to neplatí. Čo však platí u nás aj vo svete je to, že plagiátor najprv zatĺka, zľahčuje, ja nič, ja muzikant, všetko som splnil, čo bolo potrebné.

Naši zabúdajú len na také „nevýznamné maličkosti“, a to, že hrubo porušili

• po stáročia platné akademické princípy,
• citačnú normu.

Prvá citačná norma u nás začala platiť v roku 1965: norma ČSN 01 6904 Odkazy na literaturu (Bibliografické citace) bola schválená 26.6.1963, platná bola od 1.2.1964 do 31.12.1964 ako doporučená a od 1.1.1965 ako záväzná. Po nej nasledovali novšie citačné normy. Takže povinnosť citovať podľa normy je už v platnosti päťdesiatpäť rokov.

Vonku sa pod ťarchou dôkazov z funkcií odstupuje a vysoká škola odoberá titul. U nás ťarcha dôkazov nemá tú správnu váhu. Dobré mravy a tým aj akademická integrita ostávajú v ofsajde. Nová kultúra neprichádza. A kedy príde? Keď sa postoj spoločnosti k hodnotám zmení a v prvom rade postoje jej reprezentantov. Nebude to však beh na krátku trať. A začal už vôbec? Asi nie berúc do úvahy tento zákon.

Na vysvetlenie

Akademická integrita znamená dodržiavanie etických a profesionálnych princípov, štandardov, postupov a konzistentného systému hodnôt slúžiacich na podporu rozhodovania i na prijímanie opatrení v oblasti vzdelávania, výskumu a vedy.

Akékoľvek konanie alebo pokus o zásah, ktorý narúša akademickú integritu a môže viesť k nespravodlivej akademickej výhode alebo znevýhodneniu členov akademickej obce či širšej spoločnosti, je porušením akademickej integrity a považuje sa za akademické pochybenie (academic misconduct).

Plagiátorstvo je jedným z vážnych akademické pochybení, je porušením akademickej integrity. Definujeme ho ako prezentovanie práce alebo myšlienok prevzatých z iných zdrojov bez ich riadneho uvedenia.

Inak povedané, k plagiátorstvu dochádza vtedy, keď niekto použije slová, myšlienky alebo diela, ktoré možno pripísať inej identifikovateľnej osobe alebo zdroju bez uvedenia toho, odkiaľ boli získané v situácii, keď existuje legitímne očakávanie pôvodného autorstva s cieľom získať nejaký prospech, úžitok alebo zisk, ktorý nemusí byť peňažný.

Poďakovanie

Ďakujem PhDr. Daniele Džuganovej z UPJŠ Košice za poskytnutie informácií o prvej československej citačnej norme.

Zdroje:

Za plagiátorstvo by nemali byť trestaní len študenti

Boj s plagiátormi nevyhráme len odoberaním titulov

Poznáme najsilnejšiu zbraň proti plagiátorstvu. Je to poctivosť

Výsledky analýzy efektívnosti nástrojov na podporu odhaľovania plagiátov

Budeme odoberať tituly len plagiátorom? To by bola chyba

Môže byť zisťovanie podozrení z plagiátorstva životu nebezpečné? Áno, môže