Denník N

Nedočkavá múdrosť

Živý Betlehem

*

Blížime sa ku koncu jedného dramatického roka. Nikto nemôže povedať, že by ho niečím nezaskočil. Veľa sme vydržali. V jeho kotli sa ocitli všetky oblasti nášho života, neistotou to horelo všade.

Možno niekoho kruto neminul krach v zamestnaní, podnikaní, reštrikcie príjmu, lavína povinností… A to je naozaj nevina, pretože napríklad pokrok priniesla deľba práce.

Možno iného zaskočila bolesť, náhle podlomenie zdravia a musel si po rokoch začínania, úspechu, absurdných koncov a ďalšieho začínania v zamestnaniach vybrať veľmi zvláštnu chvíľu na zamyslenie, či nastúpiť na PN, hoci inej cesty občas nebolo, nie je a nebude.

Akoby sme všetci získali náskok pred niečím, čomu nerozumieme. Otázka je, či sme si nevylepšili zručnosť preskakovať sami seba. Rešpekt pred neistotou nás držal v opatrnosti, ale v posledných týždňoch už dochádzajú sily.

Pred nami sú milované sviatky – obrazy, vône, čas, ktorý dojíma mnohých… Živý Betlehem, jemná štedrosť skrze človeka… Advent 24hodinového dňa, ktorému nekraľujú informácie, krutosť, výsmech, moc, forma. Navštívenie dieťaťa, ktoré má večný náskok – vždy bude pred nami ako pozvanie nechať za sebou všetko, čo nás ťahá preč od dobroty. Prichádza ako pomoc, aby sme nezostarli uhasením najvnútornejšej potreby radosti a pokoja.

Možno máme pocit, že sa v tomto roku iba Zem točila stále rovnako. Ale nakoľko sme si veci pripúšťali, natoľko sme si tak ako inokedy mohli rozširovať svoje srdce, rany, pokoru alebo horšie stránky: požiadavky, „licoměrnost“, ktorú sa mi nechce prekladať z krásnej češtiny, pomstychtivosť s prejavmi výčitiek a nielen vo svedomí. Na týchto poznaniach, o ktorých hovorí nejedna tradícia, možno vidieť túžbu opäť rodiť slová a spájajúce formy: počúvať, písať, hovoriť, mlčať, rozmýšľať aj preto, aby sme sa stávali konkrétnymi.

*

Zo zázrakov,

na ktoré premieňaš konce,

 

len s Tebou

je toľkokrát prvýkrát.

 

Mám pocit,

akoby z toho bola večnosť.

 

A šanca na zmenu,

keď sme najsmelšie kamenní.

 

*

 

Ochutnali sme zimu, leto,

zamilovali si svetlo a aj tmu.

 

Takmer by mohli zaniknúť

klavír, struny plné váz…

 

Srnky, ktoré učia srdce

veľmi nežne inak

 

dvíhať zrak

stopený v poznaniach.

 

*

 

Na nohách 12 stupňov.

Zakrývame sa Tvojím menom

 

Chceme viac,

všetko na všetko z nás.

 

Keď otvoríš,

aby to hralo.

 

Keď zavrieš,

aby básne vystáli nebo.

 

*

 

Rozsvieť sa,

rozsvieť si.

 

Poslúž si

kúskami mojej podstaty.

 

Za uši chytám dych,

na struny pridávam bozk.

 

Nechodíš ďalej,

len s ramenom

 

v ramene

aj s tieňmi na stene.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.