Denník N

Dunajské veľryby

V minulosti, približne do 16. storočia, sa každý rok na jeseň konalo pri brehoch Dunaja veľkolepé prírodné divadlo – proti prúdu rieky neúnavne plávali stovky obrovských, niekoľkometrových rýb. 

Boli to vyzy — najväčšie ryby, aké bolo možné v Dunaji vidieť. V strážnych búdach, rozmiestnených na brehu Dunaja, sedávali pozorovatelia, ktorí hlásili ich príchod. Ťah výz bola významná udalosť, na ktorú čakali stovky zvedavcov, roztrúsených v okolí rieky. Vyzy plávali proti prúdu vo veľkých húfoch, podaktoré občas vystrčili chrbát nad hladinu, vtedy bolo vidno, že sú skutočne obrovské. V záznamoch rybárskych cechov sa píše, že kapitálne kusy mali aj desať metrov. Chytiť veľkú vyzu bola udalosť a prísľub dobrého obchodu. Vo Viedni boli mäsiarstva špecializované na výsek výz, kde vedeli šikovní rybári svoj úlovok dobre speňažiť. Z Podunajska sa vyzy vyvážali aj do Prahy, Mníchova, Krakova, ba až do Paríža. Ich mäso bolo o to cennejšie, že sa smelo jesť aj v čase pôstov, podobne ako mäso ostatných jeseterovitých rýb (Dvořák 2007). Ešte v časoch po druhej svetovej vojne existoval v Bratislave rybársky trh na vtedajšom Stalinovom námestí (dnes námestie SNP), na ktorom ste mohli, okrem bežných druhov, takmer denne kúpiť rôzne jeseterovité ryby, bohužiaľ, vyzy už nie.

Vyza podľa grafika Jonathana Coucha, 1877, z knihy History of the Fishes of the British Islands. Zdroj: Freshwater and Marine Image Bank (public domain).

Cesta z mora

Vyza je morská ryba, ale rozmnožuje sa v riekach. Proti prúdu dokáže prekonať aj stovky kilometrov. Dunaj si vyzy vyberali obzvlášť rady.  Existujú jarné a jesenné línie vyzích populácií. Jarné migrujú logicky na jar, jesenné prezimujú po migrácii v dunajskej delte. Keď vyzy tiahli hore Dunajom, tlačili sa často aj do prítokov — Moravy, Váhu, Hrona či Ipľa. Obrovská, nevyužitá energia vodného toku Dunaja však nedala ľuďom najmä v 20. storočí spávať, a tak vybudovali na rieke viacero vodných diel – najväčšie sú takzvané Železná vráta, ktoré vznikli začiatkom 70. rokov na srbsko-rumunskom úseku Dunaja a naše slávne-neslávne vodné dielo Gabčíkovo, ktoré začalo svoju prevádzku koncom roku 1992. Práve Železné vráta sú príčinou, prečo nemôžu ryby migrovať proti prúdu na neresiská. Je smutný pohľad najmä na migrujúce ryby, ktoré sa v pravidelných intervaloch vracajú pod priehradu a tam čakajú, lebo nedokážu prejsť touto neprekonateľnou bariérou. Ichtyológovia hľadajú spoločne s vodohohospodármi spôsoby, ako umožniť rybám prechod cez tieto prekážky. Jedným z angažovaných špecialistov je aj ichtyológ Ladislav Pekárik zo Zoologického laboratória Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV. Je členom medzinárodnej skupiny, ktorá sa snaží o záchranu jeseterovitých rýb. Hovorí, že vo vyspelých krajinách je bežné stavať popri priehradách rôzne rybovody či dokonca rybie výťahy, ktoré pomáhajú rybám prekonávať prekážky v pôvodných migračných trasách. V prípade výz je však problém s veľkosťou týchto stavieb. Väčšinou sa totiž konštruujú pre menšie ryby, takže postaviť rybovod, ktorým by prešli aj niekoľkometrové vyzy, je komplikované. Ladislav Pekárik však hovorí, že v Rumunsku sa začína pracovať  projekte rybovodu pre veľké druhy rýb.

Obryne

O veľkosti výz existujú desiatky mýtov či neoveriteľných správ. Poďme sa preto pozrieť, čo píšu odborníci. Reinartz (2002) uvádza maximálnu dĺžku 8 metrov pri váhe 3200 kg, český ichtyológ Baruš (1995) uvádza maximálnu dĺžku výz dokonca desať metrov, pri váhe vyše troch ton, tieto údaje však nedokladá žiadnym zdrojom. Môžeme ale teda pokojne veriť vyššie uvedeným záznamom stredovekých rybárskych cechov, že vtedy mohli dunajské vody brázdiť skutočne aj také obryne. Dnes už kvôli nadmernému rybolovu dorastajú vyzy len čosi vyše troch metrov, pričom váha nepresahuje 270 kilogramov. Napriek tomu, že vyza trávi v sladkej vode len malú časť svojho života, možno ju s privretým okom označiť za najväčšiu sladkovodnú rybu. Ak budeme dôslední, tak najväčšou rybou, ktorá žije po celý život v sladkej vode, je ázijský sumec pangas obrovský (Pangasianodon gigas), najväčší, spoľahlivo doložený exemplár, meral takmer tri metre a vážil 293 kilogramov.

Vyzy ulovené vo Volge v roku 1924.
Takéto jesetery, príbuzní výz, sa bežne lovili v Rusku ešte začiatkom 20. storočia. Na obrázku jeseter hviezdnatý (Acipenser stellatus), ulovený v ústí Volgy, ktorý môže merať odhadom aj čosi vyše dvoch metrov.

Lov a poslední mohykáni

Vyza sa lovila od nepamäti na viacero spôsobov, najúčinnejšie však boli lovné ploty, ktoré rybári nastavali rybám do cesty. Do dna rieky zatĺkli koly a do medzier medzi nimi nastražili siete. Ryby potom vyhnali z úkrytov v hlbokej vode hlukom, búchaním, krikom nezriedka aj streľbou z dela. Vyplašené vyzy sa v panike zamotali do sietí, kde ich potom ubíjali palicami, nabodávali na ostne (harpúny) a podobne. Poslednú vyzu na Slovensku ulovili v roku 1925 pri Štúrove, merala tri metre a desať centimetrov, vážila 150 kilogramov a mala 30 kilogramov ikier (Dvořák 2007). Vidieť jednu z posledných výz na Slovensku mali možnosť zoológovia v roku 1957 pri obci Sap. Pozorovanie neskôr osobne potvrdil svetoznámy ichtyológ Eugen K. Balon. Posledná zdokumentovaná vyza v Dunaji, bola ulovená do záťahovej siete pri Paksi v Maďarsku v roku 1987, merala tri metre a vážila 181 kilogramov. Pravdepodobne zostala po vybudovaní Železných vrát „uväznená“ v úseku nad priehradou. Bežne však vyzy v Dunaji podľa dobových dokumentov dosahovali omnoho väčšie rozmery – pekný, takmer šesť a pol metra dlhý model vyzy, môžete vidieť v bratislavskom Prírodovednom múzeu. Napriek tomu, že ochrana prírody nepatrí na Slovensku už dlhodobo k prioritám, buďme optimisti. Ak sa podarí ichtyológom presadiť vytvorenie vhodných doplnkových technických stavieb, ktoré pomôžu obnoviť migračné trasy rýb, o dvadsať-tridsať rokov sa možno vyzy a jesetery opäť dostanú relatívne prirodzenou cestou aj do nášho úseku Dunaja.

Tomáš Čejka
Botanický ústav CBRB SAV Bratislava

Vyzy sa chytali aj na háky zavesené na lane. Kolorovaná medirytina z Encyklopédie histórie prírody od Gottlieba Tobiasa Wilhelma, Augsburg, 1804. Wilhelm (1758–1811) bol bavorský kňaz a prírodovedec.

Literatúra

  1. Baruš V et al (1995) Mihulovci – Petromyzontes a ryby – Osteichthyes (1) . Praha: Academia, ISBN 80-200-0500-5.
  2. Dvořák P (2007) Druhá kniha o Bratislave. Rak, Bratislava, 232 s.
  3. Reinartz R (2002) Sturgeons in the Danube River: Biology, status, conservation; literature study. IAD, 155 s.
  4. Zaidi MK & Ireland S (2008) Rescue Efforts to Save Sturgeons in America. In: Lagutov V (ed) Rescue of Sturgeon Species in the Ural River Basin. Springer, Netherlands, s. 97–109 (97–98).

Teraz najčítanejšie