Denník N

Bratislavské rúška

Tento článok napriek „zábavnému“ názvu chce upozorniť na príležitosť, ktorý hlavne pre deti úplne prirodzene ukazuje dnešná doba. Hej, skúša občianske združenie v Bratislave terajším Bratislavčanom predstaviť tradície, na ktoré môžeme byť hrdí. Bratislavské rožky ako špecialita. Makové, orechové. Nie je to samozrejme jednoduché. Uvedomil som si to nedávno. Počúval som rádio a to, čo pán architekt úspešne realizuje v obci s malým počtom obyvateľov v Zálesí, to nám roky nejde na veľkom sídlisku v Petržalke. Zarážajúco podobné nápady a pochopenie, priority, motívy a vysvetľovanie skutočnosti, v ktorej žijeme, ktorú považujeme nevyhnutnú, racionálne zdôvodnenú, sú teda odlišné.

Jednoducho deti chodia do školy a vnímajú i riziká i hrozby, ktoré na ne vplývajú.

Vieme, ako vplývajú na nás, ako nás ovplyvňujú média.

Je to teda príležitosť na tejto konkrétnej situácií, na tomto fenoméne, vysvetliť hlavne to, čo je život. Ako sa tie vírusy vo svete vyskytujú. Ako s nami žijú baktérie od počiatkov života na Zemi.

Prokryotické kultúry, že sa to skúma, pomaly, že sa to považuje za nejaký svojský druh „kolektívnej“ inteligencie. Ako pôsobí imunita v tráviacom trakte, ako komunikuje s centrálnou nervovou sústavou. Aké sú prognózy vývoja spoločnosti.

Ako sa ukazuje potreba vytvárať menšie komunity.

Možno je potreba viacerých učiteľov, asistentov, vychovávateľov, viac učiť pomocou prechádzok, ako to robil už Aristoteles vo svojej škole, keď sa jednoducho prechádzali, vnímali, čerstvý vzduch, otužovanie, zaťažovanie pohybovej sústavy, posilňovanie chrbtov…

A nie sedenie v aute na ceste od domu k „parkovisku“ pred školou oproti cez cestu, cestou rodičov do práce, v neustálom strese.

Ako byť zdravý? Ako investovať cez poistenie do rozvoja osobnosti včas. Nezaťažovať nemocnice v tretej fáze, ale dať včas do miest „prvého kontaktu“. 3kolenia pre učiteľov, rodičov, možno cez eurofondy dať pedagogické minimum i rodičom….zaplatiť všetkým v rámci celoživotného vzdelávania. Možno naozaj ukázať ako funguje hygiena a neuspokojiť sa s reklamou typu: „ďakujeme rodičia, že ste nás naučili umývať si ruky…“.

Jednoducho je čas na trpezlivosť, vnímanie ticha, seba, sily osobnosti a nie stres, strach z budúcnosti. Hľadanie sily vo svojom „prameni“.

Myslím si, že je tu čas na dôveru v spoločenstvo a tu je prirodzená úloha pohostinnosti, hostín. To môžu komunitám dávať reštaurácie, gastroprevádzky.

Podobne, ako to vyzeralo včera u nás v Petržalke v prevádzke „kontajner“- dídžej robil pri zástavke hudobnú produkciu, lákali ohňami a asi ponúkali jednoduché jedlo „zo sebou“-

Podobne som to navrhoval už v minulých blogoch. Navariť guláš a prilákať ľudí. Hoc na korzo, na okruh s atrakciami.

Také podnetné prechádzky po relaxačnom chodníku, ktorý vedie cez zachovalé lužné lesy Petržalky (sídliska), kde by boli podnety z kultúry či možnosti športu, ponúkame roky v OZ Presadíme. Povedali nám „skúsení“ úradníci, že to je idea. Je.

Podobne i popri hrádzi, kde vedie obľúbená cyklo relax trasa v Petržalke, sme chceli upriamiť pozornosť na skutočnosť, že sú to i miesta tragédie. Že tu pôsobili v pracovných táboroch ľudia, ktorí z donútenia stavali vojenské násypy cez poslednú vojnu…Urobili sme i hru k tomu, nejak bez pozornosti médií.

Podobne to vlastne prepojili i v tom Zálesí.. len tam to funguje v rámci komunikácie lepšie, asi preto, že sú v správnom pomere, komunita do 150 ľudí… Nie tisíce anonymných, ľahko ovplyvniteľných voľbami, zaťažovaní úvermi, stresom a povinnosťami „obstarávaním“, prácou, kariérou, financiami…

Teda i prepojenie škôl v prírode – prepojenie škôl s prirodzeným časom stráveným v penziónoch počas prvej vlny pandémie, som tu spomínal ako možné riešenie, nápad.

A iné…

Ako povedal klasik na youtube, nie je až tak dôležité, že premiér odíde. Veď tu boli i iní. Schéma je taká istá. Tá sa nemení. Ak sa nezmení – vzdelaním. školstvom – dôverou v inštitúcie, na ktoré bude verejný tlak, aby fungovali (i školy ako inštitúcie), nezmení sa to.

Zvolíme si ďalšieho vodcu ako pasívne „entity“ stratené v „stáde“, kde sa necítime ani ako členovia, ale ako stratení…takí, čo veria, že sa to zmení samo, že nádej umiera posledná. Svet sa však neustále mení a my sa máme v meniacom sa svete orientovať, mať stálu silu, ktorá to môže ovplyvňovať…

Teším sa na vás v našom novom komunitno – kultúrnom centre INFINITY, ktoré sme ako malý priestor na Medveďovej 21, v Petržalke otvorili pre vás, s tý, že presahuje do verejného priestoru i do blízkej prírody.

Foto z poslednej akcie v neďalekej prírode, cca. 20, min od centra INFINITY, kde som včera rezbárčil na mieste, ktoré vytvoril miestny bobor. Spravil taký „stolársky ponk“, kde sa to dalo celkom dobre, prirodzene oprieť…

Hľadajme zdroje na riešenie potrieb tam, kde sme.

Necestujme zbytočne ďaleko v nádejí, majme len ľahkú batožinu a odvážne kráčajme….:-)

Dnes pálime tretiu sviečku v advente, symbol priateľstva….dôvery, …majme úsmev na tvári, ako základ toho „prirodzeného dávania“, to je stav, ktorý dáva energiu…nie sledovanie médií, izolovaní doma…

A foto z pohľadnice od nejakého suseda, ktorú  v našej bráne pri výťahoch….

 

Teraz najčítanejšie