Denník N

F. Schaeffer: Ten, který je skutečností (Čitateľský denník 63/2020)

„Volání ke křesťanské víře je založeno na Božích do vět formulovaných zaslíbeních. Máme uvážit, zda je to všechno pravda, ale pak před námi stojí volba — buď mu uvěříme, nebo nazveme Boha lhářem a odkráčíme, neochotni se mu poklonit.

Když člověk stojí tváří v tvář Božím zaslíbením, znamená křesťanská víra dvojí sklonění se: Za prvé se má poklonit v říši bytí — tedy uznat před neomezeným osobnost majícím Stvořitelem, který existuje, že je stvořen.

Za druhé se má poklonit v oblasti morálky — tedy uznat, že zhřešil, a proto že nese před Bohem, který existuje, skutečnou morální vinu. Pokud je takto vinen před neomezeným Bohem, pak před ním vyvstane problém, že pro omezenost svých možností nedokáže túto vinu odstranit. Proto potřebuje řešení z jiných než lidských zdrojů.

Francis August Schaeffer, americký filozof a presbyteriánsky pastor, je známy aj ako spoluzakladateľ komunity L’Abri, ktorá vznikla v roku 1955 v švajčiarskych alpách. Horská chata slúžiaca zvedavým turistom ako diskusné fórum o filozofii a kresťanstve funguje dodnes, v rôznych častiach sveta toto spoločenstvo naďalej ponúka ľuďom ubytovanie a dialóg. Schaeffer bol (na rozdiel od teologického modernizmu) zástancom návratu k historickému protestantizmu, veľkú časť svojho diela venoval analýze a pochopeniu aktuálnych kultúrnych pohybov a odpovediam na otázky mladej generácie vyrastajúcej na filmoch, hudbe a beatnickej poézii.

V knihe Ten, který je skutečností, systematicky rozoberá zmenu západného myslenia, filozofie a umenia — od impresionistov, cez Picassa až po hudbu Johna Cagea. V teológii veľmi kritizuje nový pojem skok viery, ktorý je podľa neho akýmsi magickým opozitom voči racionálnemu skúmaniu Biblie. Táto téma sa tiahne celou knihou — Boh k nám prehovára zrozumiteľnou formou, evanjelium je zapísané ľudskou rečou. Krista i apoštola Pavla vidíme, ako neustále odpovedajú na nejaké otázky. Otázky židov i otázky pohanov, nevzdelaných rybárov pri Mŕtvom mori aj gréckych filozofov na Aeropágu. Nikomu nehovoria: „Prestaň sa pýtať, jednoducho ver!“

Schaeffer preto hovorí, že viera nemá byť popretím rozumu, aj keď, samozrejme, naše poznanie je len čiastočné a obmedzené. Vyzýva k tomu, aby sme úprimne zvážili všetky dôvody pre biblický pohľad na svet — a potom sa rozhodli.

Dôležitú časť knihy tvoria aj state venované rozporom medzi humanistickou filozofiou a reálnym pohľadom na svet. Ak neexistuje Boh, pýta sa autor, od čoho odvodzujeme svoju morálku? Prečo bojovať za ľudské práva, čistejšie životné prostredie či spravodlivé súdnictvo, ak sme len produktom náhody a slepých chemických procesov? Prečo by malo záležať na tom, že niekto popiera holokaust, ak je pravda relatívna a v duchu darwinizmu prežíva len ten silnejší?

Schaeffer tak dochádza len k dvom životným postojom: cynickému nihilizmu, alebo biblickému kresťanstvu. Dilemou moderného človeka je však to, že aj ten najväčší nihilista sa k svojej rodine správa s láskou a túži po spravodlivom a čestnom svete.

Útla, ale veľmi dobrá kniha nadupaná myšlienkami a systematickým uvažovaním. Škoda, že nič viac zo Schaefferovho diela v našich končinách doteraz nevyšlo.

F. Schaeffer: Ten, který je skutečností
Návrat domů, 1994
190 strán
*
90 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete sledovať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie