Kultúra znakov a INFINITY
Teda v ďalšej časti spíšem niečo z úvah. Výsledkom utriedených myšlienok – už čoskoro – bude memorandum kultúry nášho nového centra INFINITY. Trochu je to na základe podnetu, reakcie na moje „dielko“ uverejnené na FB stránke „Zachráňme kultúru: Je to vlastne nedorozumenie, a tiež ukazuje základnú slabinu týcht virtuálnych médií, nebezpečenstvo, aké má. Teda masové informácie – komunikácia – potrebuje zážitky, emócie, a teda ten nepomer môže zintenzívniť prežívanie. Nie je to len o kvantite, zmätku, ktorý spôsobuje, ale je tu i faktor kvality. …
A teda tá nová kultúra by mala podľa mňa vychádzať z toho, čo je v kríze. Uvedomenie si problému a snaha to prekonať. Teda vyžaduje si to určitú uprimnosť, otvorenosť. A to je vlastne i niečo, čo ak nie je sa prenáša do celej spoločnosti – zhora dole. A to by som vyčítal i dnešnej vláde, tú komunikáciu, stav,,. Samozrejme, keby úprimne priznali, nikdy sme to nerobili, učíme sa, a boli by otvorení k dialógu, konštruktívne, dalo by sa to pochopiť. Boli by iní. Ale tým, že sú voči oponentovi deštruktívni, sú takí istí ako tí pred nimi…žiaľ. To je naša kultúra. To chcem zmeniť…ak sa bude aspoň trochu dať…malé svetielko…
Včera ma dosť prekvapilo nepochopenie, nedorozumenie i „údenie“ mojej tvorby v skupine FB Zachráňme kultúru (preklep „údenie“ som nechal, zdal sa mi vtipný, išlo o slovo: „súdenie“:-)), kde som viac ako prezentáciu svojej tvorby chcel predstaviť to, čo sa chystáme pre kultúru spraviť, teda fakt, že vznikol priestor pre kultúru, centrum INFINITY.
A napísal mi tam renomovaný umelec, ktorý robí štýlové diela s geometrickými útvarmi a s pohybom, ako téma protikladu techniky a človeka…aby počas normalizácie upozornil, na negatíva žitia.. teda, že nech netvorím, že zachránim tým kultúru….
Fajn, ale tiež to bol podnet, ktorý ukázal na tú kultúru, aká reálne je. Ako píšem vyššie.
Je kultúra v tvorbe, proces dosahovania výsledku, kde je na koniec uznané niečo ako umenie (kým to iná „paradigma“ nezmení…nejaká revolta…nový smer…mládí…).
A potom je kultúra ako to, čo tvorí spoločnosť, komunikáciu, pravidlá, čistota, znaky označujúce, čo je dobré a čo zlé. Nejaká škála, v ktorej je normálne sa pohybovať. To udržateľné, hodné obnovovania, snahy, učenia, naberania skúsenosti, žitia… renesanse…
Takto asi zachráni pán kultúru kultúrou komunikácie. Keď sa elita vyjadrí:-)
V princípe môžem byť vďačný i za to prirodzené dávanie „kritiky“, ak ma posúva ďalej.
Teda nakoniec ma určité nedorozumenie, nepochopenie, či „kultúra nekomunikácie“ motivovalo k ďalšej práci na tom súsoší.
Teda možno mal pán pravdu, že neostať v nejakej tej pýche a pracovať na sebe, urobiť tam i to „remeslo“.
Teda na miesto toho, čo ma živí, robenie ponúk pre ľudí, prezentovanie možnosti nástroja, ktorý im dopomôže k splneniu snov, cieľov, k finančnej rezerve, k slobode dostupnejšieho bývania, zbavenia sa dlhov, hypoték, zápornej hodnoty svojho života (kým sa nedostanú z mínusu aspoň na nulu, či dokonca k číslu jedna…), teda zobral som šmirgeľ a prebrúsil to.
Dal nový výraz.
Čo ma teda motivovalo (okrem kultúry, ktorú nechcem zachrániť)?
Snažil som sa vžiť do tohto pána, ktorý je možno vo veku môjho otca.
Teda skúsil som pozrieť i na jeho fázu v „celku“ prežívania ducha národa z tohto uhla pohľadu.
Boli sme v neslobode, pár desiatok rokov od vzniku samostatného a demokratického štátu, ktorý nestihol zakoreniť.
V dobrom kryte možných výhovoriek, pozície „menšieho brata“ v súžití, vymedzovanie sa voči niečomu, čo bolo ako systém nepremožiteľné, normalizované a s prvkami arogancie priemyslu či znečisťovania životov, vzťahov sa teda jednoducho „bojovalo“ proti niečomu.
Samozrejme to tak nemusí byť.
Len ma to mohlo takto motivovať.
Možno je teda dôležité aspoň skúsiť tú ťažšiu cestu – byť za niečo (ľahšie je byť proti niečomu…).
Podľa mňa to je tá kultúra, ktorú treba žiť. Dať ju zo seba. Možno pomocou jednoduchého úsmevu.
Jednoducho, chcieť sa usmiať i keď nie je dôvod. Pozrieť sa na tlačovku a „blábol“,,, s úsmevom.
Mam to vlastne na motivačnom letáčiku, ktorý som mal zornom poli pri fotení toho súsošia s archetypmi matky a otca, rodiny, putovania, nádeje, života…(téme, proti ktorej nebojujú asi ani naši experimentálni a významní – či neuznaní – umelci).
„Daj svetu to najlepšie, čo máš a je možné, že ťa aj tak odmietnu. …napriek tomu dávaj svetu stále to najlepšie. Pristupuj k životu pozitívne!“
Tu som chcel pokračovať o téme vzniku ČSR…formovania občana, slobody, zodpovednosti, vzdelávania a napojenia sa na prúdy ,ktoré boli vo vyspelom svete – možno i trendy umenia).
Teda je to komunikácií, mať schopnosť neobviňovať druhých za svoje zlyhania, nesúdiť, nežiadať naplnenie svojich túžob, ambícií, ale vnímať stav, aký je, ako to, čo sa nám „dáva“, ako „prirodzené dávanie“.
Energia, z ktorej možno čerpať. Ako proces.
Tomu sa chceme venovať v tom centre INFINITY. K tomu chystáme i manifest kultúry – preto som to dal do skupina FB Zachráňme kultúru….
Nejde o dokonalé dielo i keď samozrejme, ak ide o kvalitu žitia, je dobré byť i náročný a mať v tom, čo robíme úroveň.
Preto spolupráca bude s lektormi, umelcami, športovcami i s výživovými poradcami.
Budeme mať prednášky na tému filozofia, umenie, komunikácia či vzdelávanie.
Budeme mať aktivity prepojené na workshopy, či už to bude vec perm kultúry, či tvorivosti (zručnosti v kresbe, v maľbe, možno v rezbárstve, či keramike…).
Prechádzky do prírody, scitlivovanie „duše“, rozvoj osobnostný, rast stromov, starostlivosť o ne i o životné prostredie…hľadanie zdrojov na uspokojovanie potrieb tu a teraz, plánovanie.
I finančné plánovanie, finančná gramotnosť. V rámci formovania komunít. Nejde tu len o kultúrne centrum. Ide o „rozhovor“, stretnutia.
Možno i preto z našich akcií OZ Presadíme tu máme v pozadí fotku so športovcom – Matej Toth.
(Na školách sme sadili stromy s osobnosťami v školských areáloch, aby sme dali príklad deťom)
Nebudem sa tváriť, že nie som SZČO finančný sprostredkovateľ.
Nebudem sa ani tváriť, že to je jednoduché. A ani, že nepotrebujeme podporu, podporovateľov…
Ako i ten renomovaný umelec, ktorý určite nevyrobil s kolegami počas svojho života toľko transformátorov, ktoré možno dodnes nájsť až niekde na východnom cípe Ruska.
Hej, nadáva sa na socializmus, že sa flákali ľudia, zaostávalo to, ..ale ja si pamätám, že tatko chodil domov dosť zrobený, že naozaj makali. Práve za pár minút, príde deň, kedy by oslavil svoje 74 narodeniny – keby sa ich dožil. Cukrovka, infarkt a zanedbanie dialýzy v rámci pobytu v nemocnici…naše zdravotníctvo, naše inštitúcie… Je tomu tri a pol roka…Teda, ak porovnám toho pána, ktorý možno má i pravdu a možno nie,… možno je v tom niečo iné,… tak je to také, aká to je.
Manželka mi minule vraví, že počula hlášku v tv, že pri tvrdej práci človek zreje, inak je stále nedospelý…
A možno by to raz mohlo byť iné…
V rámci komunikácie – v normálnej spoločnosti – to tak je, pravda, zobrazovanie „vyššej“ skutočnosti vďaka umelcom, faktu, že sú citliví a majú dar vidieť nebezpečie či „tep spoločnosti“ skôr, vedia na to upozorniť svojski…. Inak dlhodobo nemáme šancu prežiť. Ak si nepovieme pravdu, úprimne…
Je to však filozofia žitia.
Ja som mohol prežiť život na úrade, kde som videl, ako žili tí, ktorí tam boli o desaťročia dlhšie.
Ako hľadali krátenie chvíle, pobehovali s novinami po budove, písali verše, pospávali.
Každý mesiac tam pribudla pri vchode nejaká čierna zástava a najväčší pohyb bol po obede, keď sa už blížil čas odchodu…
Raz za tri mesiace nejaký výsledok na podnet nákupu alkoholu a vypracovali odborníci na základe porovnanie produkcie dvoch troch najsilnejších podnikov HDP…bum, nech sa páči: Bude to 7,2% (príklad)…
Hej, buďme nároční, nehovorím, že nie.
Pár fotiek z procesu tvorby. Pána to nejak nezaujímalo, vnímal výsledok, povrch, mediálne blikanie, podnet, reakcia…ja som to však robil z dreva, ktoré bolo napadnuté škodcom a mal som skôr cieľ, nájsť v tom niečo. Išiel som do prírody a vnímal seba, prírodu i ten kolobeh hlučného mest,a ktorý bol kúsok od našeho centra, pár minút do civilizácie od toho miesta ,tvorby…Hej, mal som taký ponk, priordzné dávnaie „parťáka“ bobra…ktorý tam tvoril dielo predtým…
Teda, buďme zodpovední a nevzdávajme sa žitia, …v lese si to rúško môžem dať dole…to mi hovorí zdravý rozum…ten nájdem „v svojom prameni“….nie zvonku, nie v médiách…nie u vodcu v rámci dôverčivosti …
Ja budem tiež rád, keď i profi kultúra bude reagovať na ľudí a ľudia na ňu…
Ak to nebude len o tom vydať katalóg na kriedovom podklade, zapísať si čiarku, že výstava bola, dielo bolo, peniaze a dotácie minuté, šetko sme si rozdelili, vyúčtovali a „roboši“ môžu zas platiť do spoločného, nech je z čoho rozdeľovať …
NA poslednej fotke je vidno v pozadí i nebohého mestského poslanca, štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR, s ktorým sme robili splu seriál Petržalské ulice pre TV Bratislava.
Mal som tú česť.
Keďže zahynul tragicky i s manželkou toto leto, beriem to ako určitú povinnosť pokračovať nejak na tej ceste….
Česť ich pamiatke…INFINITY…
