Denník N

Toto sú knihy, ktoré v roku 2020 stáli za to

Nie je to zoznam darčekov na Vianoce, ale môže sa vám zísť, ak dostanete poukážku alebo radi čítate. Tu jednoducho nájdete dobré knihy.

Ako každý rok, aj tento som čítal veľa a niekedy zbytočne. Nie všetky z týchto kníh sú aktuálne, niektoré nie sú po slovensky (a nikdy ani nebudú), ale Kindle máme a aj po anglicky vieme.

Väčšina z vás asi vie, že knihy aj prekladám, takže tu nájdete aj výber z nich. Myslím si totiž, že niektoré knihy by bola škoda nespomenúť len preto, že som ich zároveň aj preložil.

Tento blog je v takom stave, že už sem dávam prakticky iba tento jeden článok za rok. Píšem veľa, ale inde, zo všetkých článkov, ktoré napíšem, však mám aj tak najradšej práve tento. Ak teda dáte na mňa (nemali by ste), tu je zoznam najlepších kníh, ktoré som v roku 2020 prečítal.

Beletria: bez poradia

Tento rok sa definitívne zmieril s tým, že utrpenie Afroameričanov nedokážem v beletrizovanej forme precítiť. Za posledné roky som skúsil niekoľkokrát, skúsil som aj tento rok (Nickel Boys od Colsona Whiteheada), ale nejde to. Dajte mi o tom literatúru faktu, prečítam, pochopím a stotožním sa, ale romány u mňa nefungujú.

Tu sú v každom prípade bez poradia tri kusy beletrie, ktoré stoja za to. Viac ich, bohužiaľ, nebolo, dobehneme v ďalších kategóriách. Ešte toho budete mať plné zuby, nebojte sa.

Tvoja izba od Miky Rosovej by sa mi vlastne nemala páčiť. Veľa sa v nej toho nedeje, akurát tak hlavná hrdinka, možno autorka, sa umára nad láskou a životom. Je to plné ponorov a vnútorných monológov a metafor, ktorým nerozumiem; a potom ešte zistíme, že hrdinke (autorke?) lezie dosť veľa ľudí na nervy, dozvieme sa, ktorí to sú a ešte ich aj poznáme.

Tvoja izba je však v prvom rade výborná v tom, že každý z nás sa v takejto situácii niekedy ocitol. Každý z nás takto sedel a civel do prázdna, tí vyrovnanejší bez alkoholu. Málokto to však potom dokázal pretaviť do textu, čo zhŕňa úzkosti veľkomestského človeka po tridsiatke, ktorý pomedzi flat white a artové filmy cíti, že život by predsa len mal vyzerať nejako inak.

Teda aspoň ja som to tak pochopil, ale viete, ako je to s metaforami: možno je to nakoniec o niečom inom.

Foto: Platforma pre literatúru a výskum

Joel Dicker sa vrátil a to je dobre, lebo po brilantnom debute Pravda o afére Harryho Queberta nasledovala trochu rozpačitá Kniha o Baltimorských. A teraz prišiel opäť s detektívkou, konkrétne so Zmiznutím Stephanie Mailerovej. A v tomto žánri je doma.

Opäť je to starý (stále mladý) dobrý Dicker, ktorý rozohrá množstvo motívov, vy celý čas neviete, kto a prečo je vrah, ale aj tak viete, že to nakoniec bude niekto iný. Opäť sme v malom mestečku na pobreží Atlantiku, opäť na povrch vychádzajú staré tajomstvá.

A má to, ako sa na Dickera patrí, 600 strán. Áno, to je ono.

Rozsahom rovnako sú na tom aj Neviditeľné besy srdca od Johna Boyna, jeho román som napriek tomu prečítal za dva dni. Dobre, na pláži, ale aj tak. John Boyne je Ír, príbeh sa odohráva v Írsku v druhej polovici 20. storočia, a hoci nie je autobiografický, do istej miery autobiografický predsa len je.

Okrem toho, že mapuje pomerne tragickú životnú púť hlavného hrdinu, zachytáva aj zlomové momenty v histórii Írska a jeho premenu. Írsko sa totiž v priebehu druhej polovice 20. storočia z rigídnej krajiny premenilo takpovediac na oázu tolerancie. Malo to svoju cenu, a keď si knihu prečítate, zistíte, že to stálo množstvo zničených životov.

Neviditeľné besy srdca sú však krásna kniha, ktorá sa končí hádam najkrajším doslovom, aký som kedy čítal. Ak sa chcete navnadiť, nájdete ho tu.

Foto: Martinus

Čítanie do korony

Prvú vlnu som poňal tematicky, ale vtedy to bol aspoň nový zážitok. Ak sa však potrebujete uistiť v tom, že bolo aj horšie, presvedčí vás kniha The Black Death od Philipa Zieglera, ktorá je, áno, o morovej epidémii. Ďalšie knihy, ktoré som vtedy čítal a stáli za to: The Berlin Airlift od Barryho Turnera, Rozhovory so Stalinom od juhoslovanského komunistu Milovana DilasaWartime Britain 1939 – 1945 od Juliet Gardiner.

No a keďže verím, že tento článok čítajú inteligentní ľudia, ktorí aj Vianoce strávia opatrne, pridám aj knihy, ktoré som si na sviatky priniesol do Tatier a vzhľadom na to, akú dobu žijeme, by som ich mal stihnúť prečítať: Leonard Mlodinow: Subliminal (neuroveda), Olga Hund: Psy malých plemien (pobyt na psychiatrii), Novuyo Rosa Tshuma: House of Stone (beletrizovaná história Zimbabwe), Stephen King: The Shining (keď vidím Matoviča, vidím Jacka Nicholsona s hlavou medzi dverami), Colin Woodward: American Nations; A History of the Eleven Rival Regional Cultures of North America a Anna Burns: Mliekar.

Každú z nich niekto vychválil, najviac sa však aj tak teším na Osmý život (pro Brilku) od gruzínskej spisovateľky Nino Haratischwiliovej, pretože tú odporúčali naozaj všetci (Ivana Krekáňová o nej napísala tu) a nič nemôže byť lepšie ako príbeh gruzínskej rodiny na 860 stranách.

Som pripravený na dlhý lockdown.

Foto: Ivana Krekáňová

Literatúra faktu, populárna veda a iné múdre reči

V jednej ankete som za knihu roka označil Politické Slovensko od Milana Šútovca a urobil som to nielen z úcty k toľkej vzácnej systematickej práci, ale aj preto, že keď si tento lexikón čo i len prelistujete, zistíte, koľko rôznych figúrok sa v slovenskej politike premlelo a vy ste na ne už aj zabudli. A to je dobre. Vzácne dielo, a keď hovorím dielo, myslím tým naozaj dielo.

Do rovnakej sumarizačnej kategórie patrí aj kniha Miroslava Beblavého Nová šlachta: Papalášstvo od Mečiara po Matoviča, ktorá v pravý čas vrátila do hry slovo papaláš, ako aj história slovenskej ekonomiky Ako skapal tatranský tiger od Rada Baťa. Viac o nej tu.

Foto: autor

Ak chcete o niečo horšie spávať, odporúčam The Uninhabitable Earth: Life After Warming od Davida Wallace-Wellsa, ktorá vyšla už aj v slovenskom preklade ako Neobývateľná zem a vy si po nej budete chcieť prečítať niečo, kde to pre zmenu dopadne dobre.

S obrovským odstupom však v tejto kategórii víťazí These Truths od Jill Lepore, ktorú si nikto z vás neprečíta a ja to viem a mrzí ma to, lebo je to najlepšia jednozväzková história Spojených štátov, navyše – takpovediac – písaná z pohľadu sveta v roku 2020. Nie, nikto ju nikdy do slovenčiny zrejme nepreloží, ale je to fascinujúce čítanie.

Autorka, inak renomovaná novinárka, má totiž výnimočný rozprávačský talent, a tak nečítate históriu, ale rozprávanie, a dôraz nie je na udalostiach (vojna Severu proti Juhu zaberie stranu a pol), ale na tom, prečo sa stali a čo to znamenalo pre budúcnosť. Je to naozaj vynikajúce čítanie.

Zdroj: npr.org

To najlepšie z Absyntu

Ako v každom inom roku, aj teraz si Absynt zaslúži medailu za prínos, lebo vydáva knihy, ktoré nevydáva nikto iný a naučil ľudí, že ich majú čítať. Veľmi krátky výber vyzerá zhruba takto.

Asne Seierstad napísala Kníhkupec z Kábulu, teda fascinujúci príbeh jednej afgánskej rodiny, z ktorého sa potom v Nórsku právom stal bestseller. Viac  tu. Sven Lindqvist je zas autorom histórie bombardovania Si mŕtvy, ktorá, okrem toho, že je zaujímavá, má aj veľmi nápaditý pôdorys.

Prekvapením bola skvelá, zábavná a dynamická kniha Rozbitý pohár od konžského spisovateľa Alaina Mabanckou, ktorú som prečítal za dva dni. Naozaj odporúčam, pár slov navyše nájdete tu. Rovnako skvelá je aj krvavá kulinárska história Ako nakŕmiť diktátora od poľského reportéra Witolda Szabłowského (a Witold sám je skvelý človek).

Foto: autor

Jasnou a neoddiskutovateľnou jednotkou je však Ďalší deň života od Ryszarda Kapuścińského, ktorú, tak ako všetky ostatné knihy tohto slávneho reportéra, chválim a odporúčam, kade chodím. Viac o tejto výnimočnej knihe tu.

Z vlastnej kôlničky

Ako som spomínal, niečo som v roku 2020 preložil a dávam to sem, lebo sú to výborné knihy a každá z nich by sa tu ocitla, aj keby som s nimi nemal nič do činenia. Ak vám to vadí, môžete článok zavrieť, úplne vám rozumiem.

V prvom rade nesmiem zabudnúť na knihu Vrahovia mesiaca kvetov od Davida Granna, ktorú som pred niekoľkými rokmi objavil, odporučil a potom preložil. Teraz je z nej svetový bestseller a Martin Scorsese točí film s Leonardom Di Capriom. Viac o tomto skvelom príbehu o neuveriteľne bohatých Indiánoch tu. Kúpiť si ju môžete tu.

Veľmi sa teším aj z nádhernej ilustrovanej knihy Príbehy svetových vlajok, ktorá urobí radosť vám aj vašim deťom a tie budú okrem toho ešte aj múdre. Viac o nej tu, kúpiť si ju môžete tu. No a preložil som aj lovestory. Ako som sa stala pani Lewisovou od Patti Callahanovej je pomerne neuveriteľný a krásny príbeh o tom, ako si veľký C. S. Lewis našiel na staré kolená manželku a čo bolo ďalej. Kúpiť si ju môžete napríklad tu.

Zdroj: autor

Ďalej: pre vydavateľstvo Denníka N som zas preložil Úžasný svet depresie, ktorý popísal Američan John Moe. Ako sám hovorí, je to kniha pre tých, ktorí chcú o depresii vedieť viac, ale aj pre tých, ktorí chcú o svojom stave povedať blízkym. Tu si ju kúpite.

Yossi Klein Halevi napísal knihu Listy môjmu palestínskemu susedovi, ktorou vyzval Palestínčanov k dialógu. Odpovedal mu Júsuf Chalíl Bašír knihou Slová môjho otca. Preložil som ju, a tak viem, že je to smutný, drastický, nakoniec však hádam predsa len šťastný príbeh. Ak sa chcete dozvedieť viac o izraelsko-palestínskom konflikte, kúpiť si ju môžete tu.

No a to najlepšie úplne nakoniec. Prvú vlnu som strávil prekladom majstrovského diela Richarda Powersa menom Overstory, ktoré na Slovensku vyšlo pod názvom V korunách stromov. Powers za túto knihu dostal Pulitzera a oprávnene, ide totiž o naozaj fascinujúci príbeh niekoľkých ľudí a stromov, ktoré ich obklopujú.

Zdroj: autor

Je to zážitok – zážitok čitateľský aj emočný –, okrem toho sa dozviete nesmierne množstvo nových informácií o stromoch, a to všetko je navyše zaobalené v plnohodnotnom príbehu. Ten sa dá čítať aj len sám o sebe, dá sa považovať za naliehavé volanie po záchrane prírody, a dá sa vnímať aj ako príbeh v príbehu.

Určite je to jedna z piatich najlepších kníh, aké som kedy čítal, takže nebudem tajiť, že chcem, aby si ju prečítal každý, naozaj. Je skvelá. Pár slov som o nej napísal tu, kúpiť si ju môžete tu.

To je všetko. Ak ste to dočítali až sem, v podstate sa vám čudujem. Verím, že celkom zbytočné to nebolo a niečo ste v článku našli. Ak nie pod stromček, tak aspoň pre seba. Celý zoznam kníh, ktoré som prečítal, nájdete tu.

Čítajte, buďte zodpovední, dbajte aj o svoje psychické zdravie. Keď budete o rok čítať zase ďalší takýto článok, bude oveľa lepšie. Pokojné Vianoce.

Teraz najčítanejšie