O mimoriadnosti 2020

Ale náš lokálny zlom sa prelína s globálnym. V roku 2020 sme všetci na vlastnej koži pocítili, že svet je naozaj globalizovaný, a že pred dôsledkami sa ani my, na Slovensku neukryjeme. Vo všetkých jazykoch sveta sa celý rok najviac skloňovalo to isté slovo, ktoré aj u nás … slovo, ktoré sme pred rokom nepoznali: COVID-19.

S úderom pandémie sme zažili novú skúsenosť : museli sme sa obmedzovať v našich ústavných a ľudských slobodách. Museli sme zrušiť nejeden svoj osobný zámer, zanechať mnohé plány, akceptovať neustálu provizórnosť. Bol to rok v ktorom naše deti nechodili – po prvý raz od r. 1777 – do školy. Divadlá, ktoré mali v Bratislave aj počas II. svetovej vojny iba 4 dňovú prestávku, nehrajú už druhú sezónu. V roku 2020 sme samých seba internovali dôkladnejšie, než by to v minulosti zvládol ktorýkoľvek z totalitných režimov.

Celá moderná civilizácia prežila nevídaný záťažový test – všetko kvôli celkom malému výtvoru prírody, vírusu. Drastickým spôsobom nám pripomenul, že úbytok biodiverzity, ktorý spôsobujeme vlastným rozvojom, má vážne dôsledky. Aj to, že na Zemi sme napriek svojej domýšľavosti stále iba jedným z biologických druhov. Bolo to drsné školenie, ale pochopili sme ?

COVID-19 a s ním idúce opatrenia nie sú len vecou roku 2020, sú odkazom z budúcnosti. V tej sa budeme musieť obmedzovať častejšie, hlbšie a dlhodobejšie, než sme to v minulých mesiacoch robili pre COVID-19.

V najbližšej jednej – dvoch generáciách by sme sa mali naučiť robiť niečo, čo ľudstvo doteraz nikdy nerobilo : dobrovoľne sa obmedzovať. Preto, že to ľuďom nejde, už v minulosti upadol alebo vymrel nejeden národ, či lokálna civilizácia.

Tento raz je to iné, ľudstvo sa stalo jedinou, totálne prepojenou civilizáciou. Buď dokážeme regulovať svoje pôsobenie na Zemi, alebo nás zreguluje Zem a jej príroda. Vedecké modely, aj empirické dôkazy sú nespochybniteľné : buď ľudstvo zredukuje svoju uhlíkovú stopu na tejto planéte, alebo sa ekosystém planéty bude pred našim premnoženým a nenásytným druhom brániť.

Ide o udržateľnú prítomnosť ľudstva a jeho tisícročia sa vyvíjajúcej civilizácie na planéte Zem. Budeme sa musieť naučiť nemať na prvom mieste väčší konzum, väčšie pohodlie, stále viac majetku.

Moderné ľudstvo postavilo svoju civilizáciu (a prosperitu) na vedeckých poznatkoch. Vďaka nim sa zbavilo namáhavej práce, mnohých chorôb, dokonca utlmilo svoj apetít viesť vojny. Osídlili sme všetky biele miesta na mape sveta, a vďaka moderným technológiám sa ľudstvo prepojilo v túžbe získavať zo Zeme ešte viac a viac. To malo mať už dávno svoje medze, no nemalo. Ak ľudský druh nepreukáže schopnosť racionálnej sebadisciplíny, vstúpi naša nenásytná civilizácia do finálneho rozkladu. Niet totiž pochýb, že klimatická kríza bude mať za dôsledok mier iba zatopenie husto osídlených častí sveta, ale najmä rozpad svetového poriadku. Začnú sa dlhodobé klimatické vojny, vojny o suroviny, vojny so stá miliónmi utečencov, sťahujúcich sa pred suchom, smädom a hladom…

Mali by sme sa už dávno chovať zodpovedne. Lenže človek je druhom, ktorého inštinkty sú nastavené práve na opačné chovanie : na neustále dobývanie, zväčšovanie a rast, na obmedzovanie iných tvorov tejto Zeme.

Preto bol rok 2020 rázcestím súčasnej civilizácie. COVID-19 aj vývoj klimatickej krízy nám poslali odkaz z budúcnosti. Prajem preto vám aj sebe, aby sme ten odkaz rozlúštili a aby sme na tom rázcestí s nápisom „rok 2020“ vykročili dobrou cestou a šťastnou nohou.