Smutná devastujúca Bratislava
Čo príde po nás, ešte nikto nevie. Len momentálne začínam byť trochu smutná z toho čo sa u nás musí zbúrať aby sa stavalo niečo nové.
Roky počúvam o zbúranom podhradí a predovšetkým synagógy. Staré fotografie čo to poodhalia, ale zašlú slávu daným miestam nevrátia. Posprejované budovy sa dajú vymaľovať, alebo vyčistiť, žiaľ budovu s históriu nemôže nahradiť v spomienkach žiadna „opacha“. Nábrežie sa mení, garáže sa stavajú tam, kde ich výsostne netreba a predovšetkým na mieste, ktoré ma podľa nálezov celosvetový charakter. Potom príde PKO a s ním aj historický múrik, ktorý dotvára nábrežie http://bratislava.dnes24.sk/spolocnost-ktora-chce-zburat-pko-sa-snazi-znicit-aj-historicky-balustradovy-murik-na-dunajskej-promenade-214105. Samozrejme to nie je všetko, to nie je všetko. Doteraz nedokážem pochopiť prečo nie je kaplnka sv. Jakuba prístupná verejnosti, ako len raz do roka počas dní otvorených dverí Bratislavy. To o čo by sa mohli úrady starať sa nestarajú, ale to čo by mali zachovať búrajú. Ďalší príklad je aj bývalý pivovar Stein za, ktorý pamiatkari bojovali. No a momentálne sa rieši hotel Danube. Ten má byť nahradený ďalšou „skvostnou“ budovou. Musí sa naozaj všetko s historickou hodnotou zbúrať, alebo zastavať? Potom aby sme už obavali či nepríde k zastavaniu aj Sadu Janka Kráľa. Zdá sa, že pri Auparku je miesta ešte dosť.
Všetko sa však zväčša týka centra mesta, po podhradí to bude spomínaný hotel, ktorý patrí z tých mála, ktorý nemá ešte prívlastok Kempinsky, alebo River. Okrem neho nám na Bratislavskom nábreží v blízkosti ostal len hotel Devín. Všetko je už vopred naplánované preto ťažko dúfať, že by investor buď upustil od svojho plánu. Posledné skutočnosti ma naozaj presvedčujú v tom, že naše hlavné mesto môže byť ľahko predajné. Developer si tu vždy nájde miesto. Smutné, že to našim politikom vôbec nevadí, hlavne, že sú zastúpením obyvateľom. Darmo, kto raz ochutná z koryta nebude sa ho chcieť pustiť i na úrok kultúry a histórie.
