Blog988 zobrazení

Prípravy na očkovanie proti vírusu COVID-19

Mária SliackaMária Sliacka
© UNICEF/UNI350117/Ijazah
© UNICEF/UNI350117/Ijazah

O tom, či sa dať zaočkovať proti vírusu COVID-19 začali ľudia viesť diskusiu skôr, ako boli akékoľvek vakcíny k dispozícii. Rozbehli sa preteky o to, kto bude mať vakcíny ako prvý. Tak či onak, vakcíny sú vo vývoji a svet sa pripravuje na ich distribúciu. UNICEF je v centre diania. Je jedinou organizáciou na svete, ktorá dokáže zabezpečiť distribúciu vakcín v takom obrovskom množstve do celého sveta. Tak ako to vlastne s tými vakcínami je?

Pandémia COVID – 19 zasiahla každého. Bez ohľadu na to, kde žije. Chudobných, aj bohatých. Stala sa tak najväčšou globálnou krízou, ktorá trvá v celom svete už rok. Nádejou ako ju spomaliť a postupne zataviť je vývoj a distribúcia vakcíny. A tá musí byť dostupná pre každého, chudobného, či bohatého. Preto sa jej prípravou začali zaoberať experti krátko po tom, čo pandémia vypukla. A v tom istom čase sa začali množiť aj odporcovia očkovania.

V apríli vznikla globálna skupina aktérov názvom Access to COVID-19 Accelerator (ACT -A). Je akousi platformou, ktorá prepája vlády, vedcov, podnikateľov, mimovládny sektor, filantropov a globálne zdravotnícke organizácie. Spojili sa v globálnej reakcii na koronavírus. Spoločne hľadajú riešenia ako zabezpečiť účinnú a cenovo dostupnú diagnostiku, liečebné postupy, ako aj vývoj a distribúciu testov a vakcín. Spojili sa aj pri  hľadaní potrebných financií.

Vo vývoji je veľa vakcín. Vývoj väčšiny z nich úspešný nebude. V krajinách, ktoré s vývojom vakcín neuspejú, bude vláda pod tlakom, aby dokázala zabezpečiť vakcíny pre svojich obyvateľov. Ak vlády začnú súťažiť o vakcíny, bude to veľmi hlúpe. Zaručene sa stane to, že menšie, či chudobnejšie štáty sa k vakcínam nedostanú. Alebo dostanú iba obmedzený počet.  To by bolo zlé pre nás všetkých. Žijeme v globalizovanom svete  a chceme cestovať. Potrebujeme zastaviť šírenie vírusu všade na svete.

Preto bol vytvorený v rámci ACT- A samostatný pilier, ktorý nesie názov „COVID-19 Vaccine Global Access, skrátene COVAX Facility.“ Úlohou COVAXu je zabezpečiť vývoj a výrobu vakcíny proti vírusu COVID-19 a garantovať férový a rovnomerný prístup vakcíny pre všetky krajiny na svete.  COVAX spoločne vedú GAVI (Globálna aliancia pre vakcíny a imunizáciu), Koalícia pre inovácie v oblasti pripravenosti na epidémie (CEPI) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Do spolupráce sa zapojilo zatiaľ 189 krajín, aby zaistili, že do konca roka 2021 bude rovnomerne rozdistribuovaných 2 miliardy vakcín.

© UNICEF/UNI350011/ Solárna chladnička, inštalovoná v zdravotnom centre Bethesda, Cap Haitien, Haiti.

Bohaté krajiny majú väčšiu šancu dostať sa k vakcínam. Ak namiesto súťaženia spoja sily, tak zabezpečia aj to, že skôr ako bude vakcína k dispozícii dokážu investovať do výroby všetkých doplnkových komponentov ako sú fľaštičky na vakcíny, injekčné striekačky a pod. Aj spoločné obstarávanie veľkého množstva doplnkového materiálu môže vytvoriť tlak na zníženie cien. Úlohou COVAXu  je zabezpečiť aj to, aby všetky krajiny mali prístup k bezpečným vakcínam, len čo budú k dispozícii. Ak začneme s prípravou už teraz, ušetríme tak bilióny EUR.

COVAX Facility si vytýčil niekoľko cieľov. Garantovať dodávky vakcín do každej krajiny pre min. 20% populácie do konca roku 2021. Zabezpečiť rozmanité portfólio vakcín a distribuovať ich hneď ako to bude možné. Ukončiť tak akútnu fázu pandémie a obnoviť ekonomiku. Implementáciu cieľov koordinuje GAVI, má na starosti aj  globálne obstarávanie a investuje do širšieho portfólia vyvíjaných vakcín. Čo by malo zaručiť, že schválené vakcíny budú ihneď dostupné.

 

© UNICEF/UN0292472/Holt Vakcíny proti obrne vkladajú do chladiaceho zariadenia, aby udržali teplotu na ostrove Toskol, v Papua Novej Guinei. Za posledný rok dostalo obrnu 26 obetí a v spolupráci s UNICEF prebieha celonárodná očkovacia kampaň.

COVAX  Facility  rieši otázku financovania vakcín pre nízko a strednopríjmové krajiny. Ide o 92 krajín, ktoré majú nárok na oficiálnu rozvojovú pomoc. Súčasťou COVAX Facility je finančný nástroj AMC (Predbežné záväzky trhu). Takto by sa malo zabezpečiť, aby sa vysokopríjmové krajiny podieľali aj na zabezpečení vakcín pre nízko a stredne príjmové krajiny. To sa bude diať prioritne cez už existujúce nástroje zahraničnej politiky týchto krajín – oficiálnu rozvojovú pomoc. V tomto mám trošku obavy, nakoľko krajiny, vrátane Slovenska si v tomto smere dlhodobo neplnia svoje záväzky. Slovensko sa napríklad po vstupe do EÚ zaviazalo odvádzať 0,7% HDP na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA), ale odvod sa v roku 2019 pohyboval na úrovni 0, 13%. Ak v tomto smere nedôjde k navyšovaniu príspevkov do ODA, iné typy pomoci budú zrejme ukrátené o financie.

A napokon COVAX Facility sa venuje  logistike, spojenej s distribúciou vakcíny a jej sprievodných komponentov. Aj preto GOVI spolupracuje práve s UNICEFom a WHO.

UNICEF zabezpečuje pomoc deťom v krízových oblastiach po celom svete. Zároveň jednou z najväčších úloh UNICEFu, ktorú plní už dlhé roky, je očkovanie proti rôznym ochoreniam. UNICEF pomáha prostredníctvom očkovaní zamedziť šíreniu rôznych pandémii po celom svete (osýpky, Ebola, obrna a pod.).  UNICEF je tak v súčasnosti jedinou organizáciou na svete, ktorá je schopná zabezpečiť distribúciu vakcín v takom obrovskom rozmere do celého sveta. Pri zabezpečení vakcín dokáže urobiť najväčšie obstarávania, vie vyriešiť bezpečnú dopravu, vyriešiť všetky technické požiadavky a má chladničky, chladiace sklady, vrátane solárnych, aj v tých najteplejších krajinách. UNICEF totiž každý rok zabezpečuje  viac ako 2 miliardy vakcín do viac ako 100 krajín a má k tomu všetko technické vybavenie a expertízu. Aj to je dôvod, že bude plniť strategickú úlohu pri distribúcii vakcín proti vírusu COVID-19, napriek tomu, že tento krát sa očkovať nebudú deti, ale očkovať sa začnú najskôr dospelí.

© UNICEF/UN0293913/Keïta Solárny panel, určený na pohon solárnych chladničiek pre vakcíny v komunitnom zdravotnom centre v Kobokotossou, Mali.

Skôr ako očkovanie začne, máme pred sebou niekoľko výziev, s ktorými je potrebné sa popasovať.

Čakáme na „kvalifikované vakcíny“

COVAX Facility bude pracovať len s vakcínami, ktoré schváli a odporučí WHO. Ale výrobcovia už teraz musia reagovať na spoločné obstarávanie. WHO medzi tým musí kvalifikovať vakcíny, ktoré bude môcť COVAX Facility zakúpiť.

© UNICEF/UN070227/Chisiza Drony, ktoré slúžia na  prevoz vakcín v ťažko dostupných oblastiach, Malawi.

Zatiaľ nevieme, pri akej teplote bude potrebné vakcíny skladovať a prepravovať

UNICEF nateraz ráta s viacerými scenármi. Zatiaľ nie je jasné, aký typ vakcín WHO schváli. Vakcíny môžu vyžadovať štandardné procesy – teda uskladnenie v chladničkách pri teplote 2 – 8 ֯ C, alebo môžu vyžadovať veľmi nízku teplotu (pod  – 60֯ C). V tom prípade je potrebné zabezpečiť mrazničky, špeciálne prepravné služby a suchý ľad k preprave a uskladneniu. Čo bude zložitejšie najmä pre chudobné krajiny v teplom podnebí.

UNICEF sa pravidelne stará o obnovu svojich chladiarenských zariadení a chladiacich skladov. Od roku 2017 inštaloval viac ako 40 000 chladiarenských zariadení, vrátane solárnych chladničiek v zdravotníckych zariadeniach, prevažne v Afrike a do konca roku 2021 plánuje zvýšiť ich počet až na 70 000.

Potrebujeme za rok prepraviť viac ako 2 miliardy vakcín

UNICEF sa podieľa na príprave zásobovania vakcín pre 92 nízko a stredne príjmových krajín spoločne s PAHO (Panamerickou zdravotníckou organizáciou.). V spolupráci s Medzinárodným združením leteckých prepravcov (IATA) prehodnocuje možnosti prepravy 2 miliárd vakcín v roku 2021 do všetkých krajín a prepravu približne jednej miliardy injekčných striekačiek, ktoré budú prepravené námornou dopravou. Vyzerá to tak, že bude možné prepravovať okolo 850t vakcín mesačne.

Komu pôjdu vakcíny

Prvé vakcíny budú pripravené prioritne pre ľudí, ktorí sú v prvých líniách – zdravotnícky personál a sociálnych pracovníkov. UNICEF sa zasadzuje za to, aby ďalšou prioritou boli učitelia, čo by umožnilo otvárať školy. Potom budú nasledovať najviac rizikové skupiny.

Čo robí UNICEF už teraz, kým čakáme na vakcínu

UNICEF naskladňuje jednorazové injekčné striekačky s automatickým uzáverom. Tento typ striekačiek eliminuje ich opätovné použitie v prípade nedostatku. Do konca roku 2020 by ich mal mať približne 500 miliónov. Striekačky môžu prísť do krajín ešte pred vakcínami a očkovanie začne hneď ako dorazí vakcína. Tak isto nakupuje 10 miliónov bezpečnostných schránok, aby sa mohli použité striekačky a ihly bezpečne zlikvidovať. Takýmto spôsobom je možné predísť úrazom a šíreniu chorôb,  prenášaných krvou.

© UNICEF/UN0349008/Zdravotná sestra v Centre zdravotnej starostlivosti Obel, v Jube – Južný Sudán, ukladá použité injekčné striekačky do krabíc pre biologický odpad.

Pandémia je sprevádazná infodémiou

Vývoj vakcín sprevádza obrovské množstvo dezinformácií už od začiatku pandémie. Problém je že dezinformácie sa šíria dvojnásobne rýchlejšie ako dôveryhodné zdroje. Top 10 webových konšpiračných stránok, ktoré šíria zdravotné dezinformácie majú takmer štyrikrát viac videní na FB ako informácie z overených zdrojov. Vedú k všeobecnému ohrozeniu zdravia a nedôvere. Majú za následok poškodenie ľudských životov, aj smrť. Zatvárame štátne hranice pred pandémiou, ale infodémia hranice nepozná.

A na záver niečo pre tých, ktorí očkovaniu nedôverujú

Očkovania voči rôznym druhom ochorení sa historicky stali najdôležitejším zásahom v oblasti verejného zdravia. Je prevenciou voči osýpkam, rubeole, či tetanu, dokázalo zamedziť šíreniu viacerých epidémií (napr. Ebola, ovčie kiahne). Milióny detí sú každý rok chránené pred smrťou. Naopak, humanitárne krízy dokazujú, že keď je prerušená zdravotná starostlivosť v oblastiach vojnových konfliktov a deti nie je možné zaočkovať, ochorenia znovu prepuknú, v niektorých prípadoch až do epidémie.

Vakcíny, ktoré schválilo WHO prešli prísnymi testami a klinickými skúškami. Sú bezpečné a účinné pri kontrole ochorení.  Vakcíny proti vírusu COVID-19 bude COVAX Facililty používať iba ak to odporučí WHO. Rýchly vývoj vakcíny neznamená, že sa obchádzajú testy. Je skôr výsledkom globálnej priority a investícií do jej vývoja.

Mária SliackaMária Sliacka

Začínala som ako dobrovoľníčka v Keni, neskôr som pracovala na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane a Gruzínsku. Viedla som misiu na turecko – sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie, koordinovala som humanitárnu pomoc na Ukrajine, pracovala s mládežou na Slovensku. Keď som vyrastala, netušila som, že taká práca existuje. Bola som slovenskou reprezentantkou v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní, vyštudovala som cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB a pracovala ako hotelová manažérka. Každá skúsenosť je dobrá. Lebo nie je nič tak komplexné ako pomoc. Dnes sa trošku venujem aj politike. Lebo pomoc na naučila, že je potrebná všade tam, kde zlyhávajú politické rozhodnutia.

Blogy