Denník N

Paleolitička o štúdiu v Moskve: Rusko človeka šokuje aj očarí, III. časť

Soška Smutného Reptiliána, ktorú ruskí vedci udeľujú ako satirickú cenu za pseudovedu. Zdroj: https://vral.li/
Soška Smutného Reptiliána, ktorú ruskí vedci udeľujú ako satirickú cenu za pseudovedu. Zdroj: https://vral.li/

Biba Hromadová v pútavom rozhovore rozpráva o tom, ako sa jej študovalo na najznámejšej ruskej univerzite, ako sa robí terénny archeologický výskum a čo zaujímavé na svojich cestách po Rusku zažila. Rozprávali sme sa aj o špecifikách ruského akademického prostredia a o tom, ako ruskí vedci a vedkyne čelia pseudovede a dezinformáciám. Článok je rozdelený do troch častí, ktoré zverejníme postupne.

Prvú časť rozhovoru, o špecifikách štúdia na ruskej univerzite, nájdete tu. Druhú časť, venovanú paleolitickej archeológii a výskumu v teréne, si môžete prečítať tu.

III. časť – ruská veda a boj s dezinformáciami

V našich končinách má Rusko povesť krajiny, kde prekvitajú tzv. trolie farmy, ktoré do sveta vypúšťajú množstvá dezinformácií. Ako to vyzerá v ruskej spoločnosti – sú bežní ľudia náchylní podľahnúť hoaxom, alebo sú, naopak, imúnnejší a opartnejšie pristupujú k informáciám v médiách?

Vnímanie situácie bežnými ľuďmi v Rusku je veľmi rôznorodé, ale celkovo začínajú byť Rusi s rokmi pomerne silno skeptickí voči informáciám. Niekedy sa mi zdá, že tie isté hoaxy žijú dlhý život na slovenských stránkach, zatiaľ čo v Rusku majú krátke trvanie a rýchlu protiodpoveď. Napríklad, dezinformácie o kvalite života na Západe je vďaka internetu jednoduchšie eliminovať, než protirečivé informácie o Rusku. Čo skutočne kvitne, to je alternatívna medicína a všetko s ňou spojené, no a potom klasické témy z praveku, klímy, o ovládnutí sveta a tak.

S dennými správami je to komplikovanejšie. Hoci za určité vyjadrovanie na sociálnych sieťach hrozí zo zákona často absurdný postih a Roskomnadzor kontroluje, čo sa dá, odstrihnúť ľudí od rôznorodých správ sa vďaka internetu nedá úplne. V štátnej televízii bohužiaľ dostáva priestor množstvo vykladačov “alternatívneho” vnímania pravdy a hlavne medicíny.

Veľa vzdelaných ľudí v posledných rokoch rezignovalo na sledovanie štátnej televízie či štátnych médií. Mnohí majú “výcvik” zo sovietskych čias a naďalej sa snažia čítať medzi riadkami. Pomerne dosť médií a významných mediálnych projektov v rámci možností proti dezinformáciám bojuje. Sú však aj takí, čo alternatívnym informáciám veria, ale tých je dosť naprieč celou planétou.

No a potom sa v médiách občas vyskytnú provokatéri, naháňajúci slávu. Tých, samozrejme, počuť najviac a presne týchto živia aj naše alternatívne médiá. Bohužiaľ, ľudia bojujúci proti takýmto informáciám už dostávajú v zahraničí oveľa menej priestoru. Niekedy by pritom úplne stačilo preložiť ich kvalitnú investigatívu či náučné texty.

Stránka podujatia Vedci proti mýtom. Zdroj: https://uch.pm/

Vedci v susednej Českej republike založili spolok skeptikov Sisyfos, ktorý udeľuje výročné “ocenenia” Bludný balvan, za šírenie nezmyslov a pavedy, ku ktorému neraz prispievajú aj samotní akademici, či štátna televízia a rozhlas. Angažujú sa aj ruskí vedci v boji za kritické myslenie? Ako? A darí sa im v tom?

Samozrejme, angažujú sa na mnohých frontoch, individuálne a aj s podporou Akadémie vied (jej súčasťou je Komisia pre boj so pseudovedou RAV), ktorá vydáva rôzne komuniké na pálčivé témy. Organizujú sa vedecké podujatia priamo riešiace problematiku pseudovedy, niektorí jednotlivci sa naozaj svedomito, popri vlastnej práci, venujú písaniu populárno-vedeckých textov vyvracajúcich hoaxy. A že majú čo robiť.

K mojim obľúbeným projektom patrí stránka antropogenez.ru, ktorá nielen publikuje veľmi kvalitné populárne ladené texty na tému evolúcie, ale predovšetkým organizuje populárnu akciu “Vedci proti mýtom”. Hlasovanie aj príslušná konferencia sú  perfektne zorganizované, je v tom veľa vtipu, originality, ale aj veľmi rozumné prezentácie. Všetko sa vysiela aj online a stojí za to ten formát vidieť.

Témy sú naozaj zo všetkých vedeckých oblastí – od biológie (vplyv nadávok na DNA), cez archeológiu (pyramídy Kolského polostrova), palentológiu (kryptopaleontológia), históriu až po chémiu (vymyslel Mendelejev vodku?), medicínu (význam emócií a telefónov pri bujnení rakoviny) a mnohé ďalšie (vplyv mimozemšťanov na všetko možné na Zemi, celosvetové sprisahanie klimatológov, pseudopraslovanské štúdiá, mýty okolo neandertálcov, či kaukazských dolmenov, civilizácie krotiace dinosaury a pod.).

Riešia sa formou prezentácií, diskusie s úplne vážnou argumentáciou. Sprevádzajú ich často malé workshopy, kde vedci prezentujú niektoré internetom “nevysvetliteľné”, “záhadné” a inými vedcami inak ignorované či “prísne utajované javy”. V závere “vedecká inkvizícia” udeľuje cenu “Čestný akademik VRAL”, čo je abreviatúra VRunická Akadémia Lževied a znamená to “klamal”. Cenou je veľmi chutný smutný reptiloid sediaci na pyramíde. Udeľuje ho komisia zložená zo skutočne rešpektovaných odborníkov, mnohí pôsobia v zahraničí.

Nominované sú všetky možné pseudoosobnosti, pseudovedci, škodliví blogeri, novinári, alternatívci, ale aj politici či umelci, čo občas tárajú do médií o veciach, ktorým nerozumejú – minulý rok bol za konšpirácie o čipovaní, úplne oprávnene, nominovaný Nikita Michalkov (známy režisér a herec, pozn. red.), ale zvalcovala ho nakoniec istá “špecialistka” na antivax. Neraz sa medzi nimi ocitnú aj kolegovia – vedci, ktorých zviedla cesta rýchlej popularity v médiách, až stratili súdnosť. Takých sa nájde dosť každý rok.

Ako sú vedci vnímaní v spoločnosti? Je to vážená profesia? 

Rešpekt k vede je v Rusku enormný a to sa bohužiaľ odzrkadľuje aj na silne sa rozvíjajúcej pseudovede. Pre svoju lepšiu pochopiteľnosť pseudoveda masovo získava priaznivcov v menej rozvinutých oblastiach a vzdialených regiónoch, kde často nahrádza svojimi vysvetleniami menej efektívnu medicínu či ťažkopádne školstvo.

Rezonujú nejaké mená známych ruských vedcov aj medzi ľuďmi? Vnímaš ty niekoho ako súčasnú ruskú vedeckú celebritu?

Áno, je ich pomerne dosť a majú miesto aj v médiách, na sociálnych sieťach. Pre každý vedný odbor možno niekoho nájsť, keďže blogy a odnedávna aj vlogy sa tešia v Rusku obrovskej popularite. Pred dvoma rokmi nás-humanitných opustil vynikajúci lingvista Andrej Anatoljevič Zalizniak, roky spolupracujúci na archeologickom výskume vo Velikom Novgorode s nemenej populárnym archeológom-medievistom Valentinom Lavrentjevičom Janinom.

Andrej Anatoljevič na začiatku každého jesenného semestra prednášal vo veľkom auditóriu Lomonosovovej univerzity na tému nových nálezov tzv. “brezových gramot” z letného výskumu v Novgorode. Rozprával tak, že všetci sedeli ticho ako myši, preplnená bola aj chodba a bola to skutočne jedna z udalostí roka, na ktorú chodili študenti z rôznych odborov aj kolegovia, vypočuť si o koreňoch ruského jazyka. V súkromí to bol človek nesmierne skromný, príjemný, priam detsky zvedavý a horlivo bojujúci proti pseudovede – skutočne venoval svoj čas jej štúdiu a vhodnej kontra argumentácii.

Ústredie Ruskej akadémie vied v Moskve. Budova z roku 1989 zvaná „Zlatý mozog“. Zdroj: https://www.sciencemag.org/news/2020/01/russian-journals-retract-more-800-papers-after-bombshell-investigation

Ako funguje Ruská akadémia vied?

Súčasná ruská akadémia, to je fascinujúca dvojtvárnosť – s priepastným rozdielom medzi realitou a oficiálnou informáciou. Tak isto ako súčasná politika či spôsob rozširovania informácií. A všetky spolu, bohužiaľ, veľmi úzko súvisia.

Napríklad výplaty sú v tradičnom potemkinovskom duchu: jedno počujete v televízii, ale druhé vidíte na účte, väčšinou je to tá suma, z ktorej je vám smutnejšie.

Akademický svet v Rusku ma však z mnohých stránok prekvapil aj príjemne. Predovšetkým tým, že nikdy nebol bohatý, vyhol sa pátosu, nadutosti, titulovaniu. Akadémia stála na solidarite, vzájomnom pochopení, empatii a nesmiernej zanietenosti jednotlivcov. Fungovala jednotne za mnohých ťažkých okolností – aj počas represií, ekonomických kríz, deväťdesiatych rokov, keď si vedci chodili manuálne privyrábať, predávať na trhy banality, či aktivovali kontakty v zahraničí, aby prežili oni aj ich výskum.

A funguje aj dnes, napriek reformám, uskromnenej štátnej kase, keď prioritami sú vojnové zásahy v cudzích krajinách, napriek novému politickému kurzu a izolácii (aj grantovej), ktorej krajina čelí.

Ako si máme predstaviť tú grantovú izoláciu? Z Ruska sa nedá žiadať o medzinárodné granty? Prečo? Kompenzujú to ruské grantové schémy?

Ruská vláda napriek formálnym tvrdeniam a motivačne znejúcim reformám financie silno okresáva a vlieva ich do, pre ňu prioritných a strategických, oblastí. To sa deje v mnohých štátoch, v rôznej miere, avšak za poslednú skoro dekádu je v Rusku tento problém čoraz vypuklejší. Bežný výskum tak čelí neustálemu problému s financiami, narušeniu stability vo výskumoch nutne bežiacich mnoho rokov a zaťažuje vedcov, ktorí musia doslova tvoriť zázraky, aby zalepili diery v rozpočte.

Na Slovensku je v tomto smere nepomerne väčšia istota, ktorú dopĺňa rámcový program EÚ so stabilnými grantami. Rusko nie je jeho súčasťou, neprofituje z možnosti priamo žiadať schémy ako MSCA či ERC, napríklad ako Ukrajina. Spolupráce v mnohých vedných odboroch sú obmedzené na veľmi špecifické fellowships a bilaterálne granty, závisia od priamych dohôd medzi krajinami a ich finančných možností.

V archeológii, napríklad, zmaril mnohé spolupráce aj konflikt s Ukrajinou, lebo nie je ľahké zapojiť kolegov z oboch susediacich krajín do projektov na témy, v ktorých kedysi tieto politické hranice neexistovali.

Aký výskum sa najviac podporuje? Zachytili sme napríklad preteky vo vývoji vakcín na Covid-19, kde boli medzi prvými, čo oznámili úspech, práve Rusi… Je vývoj liečiv prioritou ruskej vednej politiky?

Rusko určite reaguje na každú oblasť, kde si môže upevniť medzinárodnú autoritu. Byrokrati pomerne rýchlo prebrali lexiku z európskeho a amerického výskumu, snažia sa ju napasovať do ruského systému, vytvoriť výskumné centrá, analogické zahraničným, motivujú väčšími nástupnými platmi, dorovnávajú kvalitu diplomov prechodom na boloňský systém. Ruská veda a vzdelávanie majú totiž ohromný problém s odlivom mozgov do zahraničia.

Ty si v Rusku žila 9 rokov a doteraz sa tam pravidelne vraciaš. Kam sa posúvajú ruské univerzity a veda?

V súčasnosti sa ruské vzdelanie a veda transformujú v závislosti od potrieb a hodnotení západnej vedy, avšak so svojskými špecifikami. Táto transformácia so sebou prináša vážne byrokratické zásahy, spolitizované rozhodnutia či krátenie rozpočtu a bude vyžadovať ešte veľa rokov diskusií a chaosu pri udeľovaní titulov, pre rozdielnu podstatu a štruktúru výuky a vedy.

Mne sa podarilo vyštudovať v “starom”, v podstate sovietskom modeli, za čo som v súčasnosti celkom vďačná. Ponúka mi úplne iný pohľad na problematiku nášho európskeho vzdelávania. Azda najdôležitejší rozdiel v štúdiu medzi ruským a boloňským systémom bola zásada univerzálneho univerzitného vzdelania, ktorá vás núti vyštudovať v podstate fakultu, nielen katedru či veľmi úzku špecializáciu. To jest, dostanete univerzálny všeobecný základ a popri ňom sa úzko špecializujete. Boloňský systém je postavený inak a prepojiť ich, to je podľa mňa ako napasovať kocku do trojuholníka.

Akadémia vied čelí podobným zásadným organizačným zmenám, ktoré zatiaľ idú cestou experimentov smerom k extrémnej byrokratizácii – ústavy sa spájajú, inštitúcie zakladajú a potom znovu rušia. Veľmi dúfam, že to mnohé kvalitné pracoviská, zbierky, výskumné stanice a hlavne storočné budovy, prežijú. Pred mesiacom som vypĺňala aplikáciu rusko-francúzskeho grantu a hoci si obe krajiny môžu v byrokracii ruky podať, tá ruská časť bola neporovnateľne komplikovanejšia.

Logo organizácie Dissernet. Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Dissernet

Vidíš, naopak, aj niečo, čím by sa dalo inšpirovať aj u nás? Ako sú, napríklad, nastavené kritériá kvality?

Ruská veda je veľmi metodicky orientovaná a kvalita vypracovanej publikácie a štýl písania je zatiaľ stále dôležitejšia, ako impakt faktor. Táto situácia sa však tiež pomaly mení a podpora vedy začína byť úzko spájaná s impaktovanými publikáciami a enormne rastie tlak na publikovanie v zahraničí. Má to svoje pozitíva aj negatíva. Pre niektoré odbory je to normálna a nutná forma diseminácie výsledkov, humanitné odbory však začínajú strácať pre nich dôležité monografie či rozsiahle štúdie.

O určitej etickej zásadovosti svedčí vytvorenie špeciálneho projektu Dissernet či Komisie pre zabránenie falzifikácie vedeckého výskumu pri Ruskej akadémii vied, ktoré v súčasnosti veľmi tvrdo postupujú v otázkach plagiátu, podmienok získavania titulov a kvality vedeckých publikácií (samocitácie, publikácie v predátorských časopicoch, vytváranie publikácií-matrijošiek), či podpisovania cudzích prác. Nielen v podobe diskusie, ale aj konkrétnych činov. Je to veľký krok vpred k ozdraveniu vedy a kvality publikácií na medzinárodnej úrovni.

Priebežne tieto komisie prinášajú stovky negatívnych odhalení vo forme rezolúcií a podrobných správ, výsledky ktorých sa neštítia publikovať aj pomocou prestížnych svetových časopisov. Komisie sú pod veľkým tlakom a často čelia mohutnej vnútornej diskusii o hraniciach etiky. Predovšetkým Dissernet bohužiaľ stúpil na otlak mnohým politikom a je silno brzdený politickými rozhodnutiami, jej predstavitelia čelia mnohým vykonštruovaným obvineniam. Ako príklad stojí za to spomenúť bývalého ministra kultúry Medinského, pri ktorom by sa Dankov plagiát iba skromne červenal, avšak minister nielenže odvolaný nebol – zastali sa ho jeho nadriadení a mnohí členovia komisie zahrmeli vo vymyslených obvineniach.

Bibiana (Biba) Hromadová

 
Všetky tri stupne vysokoškolského štúdia absolvovala na Lomonosovej Moskovskej Štátnej Univerzite v Moskve (2003 – 2012). Po obhajobe dizertácie 4 roky pôsobila ako vedecká pracovníčka Archeologického ústavu SAV. V súčasnosti pôsobí ako asociovaný výskumník v laboratóriu PréTech pri CNRS vo Francúzsku. S francúzskou komunitou ju spájajú výskumné záujmy už od študentských čias v Rusku, kde má spolupráca s Francúzskom dlhú a plodnú tradíciu. Obe krajiny zohrali významnú úlohu pri budovaní odboru paleolitickej archeológie. Dnes sa tento potenciál snaží prepojiť, vysvetliť a preložiť do slovenčiny.

S Bibou sa rozprávala a článok spracovala Dominika Hroššová.

Viac informácií o Žijem vedu nájdete tu, na Facebooku na stránke Žijem vedu, na TwitteriLinkedIne alebo Instagrame.

Teraz najčítanejšie

Žijem vedu

Žijem Vedu je platforma, ktorá dáva priestor všetkým slovenským vedkyniam a vedcom prispieť k napredovaniu vedy na Slovensku.