10 vecí o referende

Osobne ja mám veľa známych, pre ktorých je katolícka viera vzácnym domovom, na ktorý sa stále môžu obrátiť. Nechcem, aby ma zobrali v zlom, rovnako ako aj všetci katolíci, ktorí si myslia, že ísť voliť je správne. Každý máme svoj vlastný názor a plne ho rešpektujem. Sama nepatrím ku katolíkom, ale uznávam terajšieho pápeža a všetkých tých, ktorí vieru berú ako svoje posolstvo, snažiac sa byť dobrými ľudmi. Lebo nikdy netreba hádzať ľudí do jedného vreca.
Dnes sa však obraciam na tých, ktorí sa rozhodli vyhlásiť referendum a na tých, ktorí ho bezhlavo podporujú bez toho, aby sa nad otázkou čo i len sami zamysleli. Lebo keď sa človek začína pýtať sám seba, začína chápať aj iné súvislosti a klásť si otázky, na ktoré sám hľadá odpoveď. A presne to by malo byť pilierom pre vytvorenie si vlastného názoru.
Hneď na úvod poviem: toto referendum robí zlé meno katolíckej cirkvi a tým, ktorí do nej patria. Robí zlé meno preto, lebo rieši ľudské práva. Odsudzuje určitú skupinu ľudí a priala by si, aby táto skupina zanikla. V podstate, nemá na to žiaden dôvod. Bojí sa niečoho, čo nepozná a hlavne ani nechce spoznávať. Slovenská katolícka cirkev sa bezhlavo uzatvára do vlastnej bubliny, kde hlása svoju pravdu a keď niekto prichádza s dobrým úmyslom, aby predniesol aj tú svoju, zakrýva si uši a hovorí niečo o ochrane rodiny.
Práve preto píšem tento príspevok. Nemám veľa známych, ktorí sú homosexuálmi, ale bez ohľadu na to sa ich všetkých chcem zastať. Lebo každý človek na svete si zaslúži mať rovnaké práva, keďže už má rovnaké povinností voči štátu a svojim spoluobčanom.
Uznávam, že táto téma je dosť kontroverzná a kto chce si dôkazy, ktoré podporujú určitý názor, nájde. Ja sa však zastávam toho názoru, že láska je krásna sama o sebe, keď sa prejavuje akokoľvek. A preto treba odhodiť predsudky, strach a spoznávať ľudí, ktorí sa nejak líšia od štandardu, ktorý si ustanovujeme sami.
A túto je zoznam vecí, ktoré nechápem na referende. Otázky, ktoré by som najradšej položila tým, ktorí ho organizujú. Otázky, ktoré kladiem sama sebe aby som pochopila, prečo sa nedokážem postaviť na stranu tých, pre ktorých sú homosexuáli niečim, čo by v podstate nemalo existovať.

1. Keď muža a ženu stvoril Boh, kto potom stvoril homosexuálov?

Prvá vec. Boh stvoril muža a ženu. Nie muža a ženu ako celok. Áno, dal im možnosť rozmnožovania sa. Ale keď Boh stvoril celý svet, tak stvoril aj homosexuálov, nie? Tak fajn, oni sa nemôžu prirodzene rozmnožovať. Ale čo ak ich Boh stvoril nato, aby sa starali o tie deti, ktoré muži a ženy nechali napospas osudu? Čo ak sú to v podstate anjeli v prestrojení? Prečo by sa tak nedali vnímať?
Keďže Boh je dobro, tak všetko robí pre dobro sveta. Aj homosexuálov by potom bolo treba vnímať podľa vety „miluj blížneho svojho“ a podľa predstavy nekonečného dobra, šíreného Bohom. No a ak si teda človek myslí, že homosexuáli sú len nejakí chudáčikovia, ktorí nechápu, čo je správne, tak sa ku ním treba správať s úctou a porozumením, lebo Boh je tu predsa pre každého. Veď aj všetky utrpenia posiela ľudom z nejakého dôvodu. A hlavné je, že veriaci ľudia tie ťažkosti s týmto vysvetlením prijímajú.

2. Homosexualita ide proti prírode.

Nič, čo stvorila príroda nemôže ísť proti prírode. Keby príroda nestvorí homosexuálov, tak medzi nami jednoducho nie sú. Nie sú to nejakí mutanti, nepriniesli ich sem mimozemšťania, jednoducho sa tu objavili spolu s tými, koho priťahuje opačné pohlavie. Veď nikto nevie presne povedať rok, kedy na svet prišiel prvý homosexuál. Boli tu stále. Práve to hovorí o tom, že nejdú proti prírode, ale sú jej súčasťou. Jednoduché.

3. Kto sa má čo starať do toho, s kým spáva nikto iný?

Táto otázka je priam strašidelná. Prečo sa nejaká skupina rozhodne, že bude rozkazovať iným ľudom, čo majú robiť v posteli, s kým majú spávať, dokonca ako majú stráviť svoju prvú manželskú noc (prípadne ju nestráviť vôbec)? Čo koho do toho, čo sa deje za zavretými dverami spálne? Je to predsa každého osobná vec. Cirkev berie otázku sexuality ako veľmi intímnu, ale sexualita homosexuálnych párov je zrazu vyťahovaná na verejnosti, posudzovaná, odsudzovaná a komentovaná. Páčilo by sa niekomu, keď by pri vás v noci, ktorú trávite s vašou polovičkou stál niekto a komentoval každý úkon a nakoniec aj tak povedal, že to celé je zlé a skazené? Určite nie, pokiaľ nemáte nejakú exhibicionistickú úchylku. Prečo sa to potom robí iným?

4. Homosexualita je nákazlivá choroba, ktorá sa prenáša?

Jedno z top tvrdení, ktoré vyplýva z homofóbie. Ako, ako, sa dieťa, ktoré sa ocitne v rodine homosexuálov, nakazí homosexualitou? Žiaden lekár vám nepotvrdí to, že homosexualita sa šíri. Nie je to vírus ani baktéria. S ňou sa človek musí narodiť. Keď si aj dieťa homosexuálneho páru nájde partnera rovnakého pohlavia, jednoducho je to jeho rozhodnutie. Znamená to, že sa zamilovalo a nemôže za to, do koho. Určite by nešlo proti svojej prírode a proti tomu, kto ho priťahuje. To, ako homosexuáli vyhľadávajú osoby rovnakého pohlavia, rovnako aj heterosexuáli vyhľadávajú osoby opačného pohlavia. Majú to udané niekde vo svojom vnútri a nevedia s tým nič urobiť. Aké to je, keď sa človek zamiluje? Proste zistí, že chce s tým druhým byť a robiť ho šťastným a to predtým toho človeka vôbec nemusí poznať. Niekedy ani netuší, kto to je. Nemá tú priazeň udanú v génoch, ani sa tou láskou nenakazil zo svojho prostredia. A keď sa do seba zamilujú ľudia rôznych rás, sociálnych vrstiev alebo dvaja s väčším vekovým rozdielom? Jednoducho chcú byť spolu bez ohľadu na to, akí sú. A láska je krásna, však?

5. Posolstvom náboženstva (každého) by malo byť šírenie lásky a obmedzovanie nenávisti.

Bohužiaľ, na Slovensku sa v dnešnej dobe šíri presný opak. Istá skupina ľudí je vyhlásená za nepriateľov a treba im teda odoprieť nejaké práva, aby sa uvedomili. Právo zvoliť si partnera pre vstúpenie do manželstva. Odopieranie rodiny istej skupine ľudí.
Lásku k homosexuálom cirkev na Slovensku nešíri. To, čo šíri je niečo totálne odlišné a hnusné. Absolútne nešetrí tých, koho sa to týka. Robí z homosexuálov terč, na ktorý treba strieľať, aby to čo najviac bolelo. Tým ľudom treba niečo odopierať? Myslíte si, že ich to zastaví? Že sa homosexuáli prestanú rodiť? Prestanú si hľadať partnerov? Prestanú sa mať radi? Nie. Len budú mať u nás horší a ťažší život plný predsudkov.

6. Som za to, aby si homosexuálny pár adoptoval dieťa.

Lebo každé dieťa si zaslúži mať rodinu. A rodina nie je len otec a mama. Rodina je predovšetkým spojenie niekoľkých ľudí, ktorí sa majú radi, podporujú sa navzájom a držia spolu v dobrom aj v zlom. No a čo, že rodičmi sú dvaja muži alebo dve ženy? Keďže sa už rozhodli spolu vychovávať dieťa, znamená to, že sa naozaj milujú a sú ochotní zobrať na svoje plecia obrovskú zodpovednosť. A práve to je v tejto situácii hlavné. Detské domovy sú plné a pokiaľ čo i len jedno dieťa bude mať domov s milujucími rodičmi ktorí sú preňho ochotní urobiť všetko, som za to, aby ho malo.
Nemyslím si, že homosexuálny pár bude nútiť dieťa, aby sa stávalo homosexuálom alebo naň v tejto otázke akokoľvek vplývať. Veď to sa ani nedá. Áno, dieťa vníma lásku a rodinu cez príklad tej svojej. Ale hlavne vníma lásku. A ako som spomínala vyššie, neskôr sa samé rozhodne, koho bude milovať a s kým si založí tú svoju rodinu. Proti rozhodnutiu svojho vnútra ísť aj tak nemôže.
No a čo sa týka zlých prípadov fanatických rodičov, ktorí by chceli kontrolovať každý krôčik ich syna alebo dcéry a riadiť ich život…tých je na svete veľa. A nie sú to nejakí homosexuálni fanatici.

7. Sexuálna výchova musí byť. A predovšetkým doma.

Hneď na úvod spomeniem trápnu historku z môjho detstva, po ktorej si myslím, že prednášky o sexualite a antikoncepcii sú potrebné už na základných školách. Lebo žijeme v drsnom svete kde sa tieto slová dosť často objavujú nielen v bežnej komunikácii, ale aj médiách.
Jedného dňa som spolu s rodičmi niekam cestovala taxíkom. Mohla som mať takých 8 rokov. Vek, kedy je dieťa zvedavé a zaujíma sa o význam slovíčok, ktoré počuje. Zrazu niekto v rádiu povedal slovo „kondóm“. Ako dieťa, ktoré dovtedy s takýmto pojmom neprišlo do styku a ako dieťa, vychovávané tvrdou ruskou základnou školou, kde sa o rozdieloch pohlaví učilo až v deviatej triede, som sa samozrejme veľmi nahlas spýtala, čo to znamená. Všetci sa na mne smiali a ja som nechápala, prečo.
Práve preto sexuálna výchova musí byť. Nemusí byť v škole, ale každý rodič by mal mať povinnosť vysvetliť dieťaťu, ako prišlo na svet, aké orgány má a ako slúžia. Je to jedno, či sa to stane v škole alebo doma. Hlavné je, aby sa to stalo a aby malý človek pochopil, ako to vo svete anatómie chodí. Lebo pokiaľ dieťa nebude poznať čo i len základne termíny, týkajúce sa sexuality, bude sa o túto problematiku zaujímať samé. Čo toto neriadené spoznávanie prinesie však nevie nikto.

8. Cirkev by nemala riadiť fungovanie štátu.

Nemala by. Ale…V podstate, celé referendum je o upevňovaní si moci cirkvi v našom štáte. Skúška, čo sa stane, ak katolícke hodnoty zasiahnu do života ľudí ešte viac. A aj do života tých, ktorí to nechcú. Povedzme si na rovinu, veď toto referendum nepresadzuje väčšina slovenských občanov, ale istá skupina, tesne spájaná s náboženstvom. Áno, väčšina ľudí na Slovensku je veriacich, ale! Mnohí veriaci by možno na toto referendum ani nešli, keby nebolo cirkvou tak horúčkovito podporované. Možno je to proti vôli mnohým katolíkom. Ale vyvíja sa na nich tlak a jednoducho na referendum ísť musia, lebo si niekto zmyslel, že to je správne. Ak sa ho nezúčastnia, tak budú odsudzovaní svojou skupinou. A to predsa nikto z nás nechce.

9. Ťažké priznanie.

Homosexualita je stále považovaná za svojrázne tabu, o ktorom netreba veľa rozprávať. Mnohí ľudia sa nedokážu priznať svojej rodine, lebo nevedia, či sa stretnú s podporou a porozumením zo strany najbližších. Boja sa s tým priznať aj kamarátom, lebo nevedia, či sa ich náhodou nebudú strániť. K čomu smeruje referendum? Aby to pre nich bolo ešte ťažšie. Samozrejme, je veľa rodín, kde rodičia svoje dieťa príjmu v hociktorom prípade, ale ako si niekto môže byť istý, že práve jeho rodina bude taká? Hlavne keď okolie bude tvrdiť že homosexualita niečo ohrozuje.

10. Načo toto referendum vôbec je?

Vo svojej podstate, ak toto referendum prejde, absolútne nič nezmení. Len názor, že homosexuáli nie sú rovnocenní heterosexuálom sa ešte viac ukotví v ústave a ľudoch. Ani teraz sa homosexuáli nemôžu na Slovensku sobášiť, z čoho vyplýva, že si takýto pár nemôže ani adoptovať dieťa. Čo sa týka sexuálnej výchovy, u nás zatiaľ nie je rozšírená a o tom, či sa jej dieťa bude zúčastňovať stále rozhodujú rodičia. Ako aj o tom, či dieťa pôjde na náboženstvo alebo etickú výchovu (čo je závažnejším rozhodnutím v živote človeka).
Ako posledné by som chcela spomenúť príklad mojej rodnej krajiny, Ruska. Tam má pravoslávna cirkev neskutočne pevné postavenie a homosexualita je veľkým tabu, o ktorom sa nesmie rozprávať v médiách a ktoré sa nemôže prejavovať na verejnosti. Aj bez ohľadu na to, že podľa tradične založených Rusov homosexuáli existujú už len na skazenom Západe, tí stále v Rusku žijú, snažia sa byť šťastnými a majú sa celkom dobre, v rámci možností. Nie, nezmizli. Existovali, existujú a stále existovať budú. Aj keby im to niekto zakáže.