Denník N

K. Čapek: Hovory s T. G. Masarykem (Čitateľský denník 64/2020)

„Jsem individualista a demokrat — v životě i metafyzicky. Věřím, že každá duše je duši rovná, každá duše je svá, samostatná a svéprávná (…)

Být samostatný, být samosprávný a soběstačný, to právě znamená nežádat od druhého, aby ti dával, co můžeš a máš dělat pro sebe sám. Není jen žebrota podomní, je i žebrota mravní. Já vždycky chtěl, aby každý byl sám sobě pánem. To platí politicky, sociálně i mravně. Být si pánem: to zahrňuje svobodu i kázeň.

Čapkove Hovory s T. G. Masarykem som vyňúral na minuloročných Colours of Ostrava. V spleti obchodných stánkov, ktoré mi svojou pestrosťou a monumentálnymi kulisami v pozadí pripomínali trhy z podivuhodných starwarsáckych planét, sa mojim obľúbeným stal malý potulný antikvariát. Vzhľadom na beznádejnú vypredanosť titulu som neváhal, Čapkove spisy smerovali ihneď do môjho preplneného ruksačika.

Na desiate výročie vzniku Československa dostal Karel Čapek za úlohu spísať životopis pána prezidenta. Rozhovory dvoch významných osobností (aj nášho, nezabúdajme) národného života vznikali počas ôsmych rokov. Hovoria nielen o Masarykovom detstve, manželstve a politike, ale aj o jeho názoroch na demokraciu, kresťanstvo, filozofiu a etiku.

Ako sa z profesora a filozofa, ktorý chodil debatiť na východ s Tolstým, stal prezident nového európskeho štátu? Vďaka týmto autorizovaným textom som sa dozvedel naozaj veľa — napríklad aj to, aký veľký vplyv na Masaryka mala jeho unitárska manželka, ako uvažoval nad dôležitosťou kresťanstva a prečo ho rešpektovali aj vojaci v zahraničných československých légiách.

Samostatnou zmienku si, samozrejme, zaslúžia jeho rozsiahle úvahy na tému osobnej zodpovednosti občanov za demokraciu, nabádanie k čo najväčšej samostatnosti a odmietanie nacionalizmu a prázdnych slov o slovanskom bratstve. Je veľmi milé, že aj napriek svojej protestantskej povahe sa dokázal rozplývať nad spomienkami na detstvo strávené v katolíckom prostredí, kde malo na jeho uvažovanie vplyv spoločné nedeľné stretnutie v kostole — sluha aj pán, roľník aj obchodník, všetci spolu v jednej lavici, všetci rovní pred Stvoriteľom.

Kniha je rozdelená na tri hlavné časti — Věk mladosti, Život a práce, Myšlení a život. Záverečné Mlčení s T. G. Masarykem je už akýmsi pohľadom do kuchyne, Čapek v ňom popisuje pozadie vzniku Hovorov a pripája súbor novinových článkov viažucich sa k osobe prezidenta. Na tejto poslednej časti je veľmi vidno, ako silno Masaryk zasiahol medzivojnovú generáciu — až tak, že už počas svojho života si ho masívne idealizovali. Oslavné a nekritické state v závere sú však jedinou vadou na kráse tejto zbierky.

Keď teda budeme najbližšie opäť stáť nad urnou, nezaškodí porovnať svoju voľbu s tatíčkom Masarykom. Laťka je vysoko, ale treba niekam vzhliadať, nie?

K. Čapek: Hovory s T. G. Masarykem
Československý spisovatel, 1990
592 strán
*
80 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete sledovať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.