Denník N

Putin a jeho tajní dostávajú úder od Navaľného boxeriek a Zelensky v Kyjeve sa trápi s oligarchami

Škandalózny záver roka veští, že nadchádzajúci rok 2021 môže byť pre Putinov Kremeľ veľmi zložitý. Taký určite bude pre ukrajinského prezidenta, ktorý už teraz sa snaží predísť hrozbe vážnej vnútropolitickej krízy.

Záver roka sa ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi vôbec nevydaril. Jeho doterajším imidžom silného muža, čo má všetko pod kontrolou, dosť otriasa séria škandálnych odhalení o jeho súkromí, jeho rodiny a najbližšieho okruhu verných a hlavne výsledok pátrania o pozadí otravy známeho ruského blogera a aktivistu Alexeja Navaľného. Kým v Moskve zjavne narastá nervozita z toho, čo to všetko znamená a čo ešte bude nasledovať, v Kyjeve sa prezident Volodymyr Zelensky  snaží získať politickú iniciatívu, urobiť aspoň trošku poriadky s najsilnejšími oligarchami, ktorí mu prerastajú cez hlavu a pripraviť sa na príchod nového amerického prezidenta.

Putinove trampoty

V predošlých dvoch blogoch som písal o sérii investigatívnych materiálov zverejnených na niekoľkých ruských informačných weboch, v ktorých sa uvádzali konkrétne informácie o rozprávkovom zbohatnutí najbližšieho okruhu prezidenta Putina. Vrátane istej dámy z Petrohradu, ktorá bola označená za jeho dlhoročnú milenku, s ktorou má mať aj spoločnú dcéru. Ako aj jednej z oficiálnych dcér Putina a jej dnes už bývalého manžela, ktorý získal za sto dolárov štátne akcie v petrochemickom koncerne Sibur, pričom ich reálna trhová hodnota bola 380 miliónov amerických dolárov a spolu s Putinovou dcérou si zadovážili a zariadili vilu v prestížnej moskovskej štvrti za desiatky miliónov eur. Podľa očakávaní sa následne objavili ďalšie podobné odhalenia. Jeden o Putinovom bankárovi a blízkom priateľovi Jurijovi Kovaľčukovi, kde je popísané nielen pozadie ich vzťahu a rôzne z toho plynúce kolosálne finančné výhody, ale aj celá séria luxusných nehnuteľností, ktoré má spravovať pre samotného prezidenta  (http://www.compromat.ru/page_41915.htm). Ďalší materiál je venovaný ďalšiemu členovi najbližšieho Putinovho „okruženia“, šéfovi ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR)  Sergejovi Naryškinovi a jeho prepojeniam a podnikateľským aktivitám s pomerne pochybným podnikateľom s nehnuteľnosťami Godom Nasinovom (https://www.proekt.media/portrait/god-nisanov/). Nielen obsah, ale hlavne načasovanie tohto článku je veľmi citlivé, čo potvrdzuje samotný jeho úvod. V ňom sa konštatuje, že odhalenia o stykoch šéfa ruskej rozviedky s týmto moskovským podnikateľom azerbajdžanského pôvodu majú dať nový pohľad na to, prečo Moskva v práve skončenej úspešnej ofenzíve Azerbajdžanu proti arménskym silám v Náhornom Karabachu neposkytla Jerevanu, svojmu tradičnému spojencovi, včas účinnú vojenskú podporu.

Vzhľadom na obrovský ohlas, ktorý tieto postupne zverejňované informácie a fakty vyvolali v ruskej spoločnosti, ako aj otázniky pozorovateľov, že čo to má vlastne znamenať z pohľadu stability moci a vplyvu samotného Putina a mocenskej situácie v Kremli, sa očakávalo, ako samotný prezident na ne zareaguje počas svojej tradičnej koncoročnej megatlačovej konferencii. Putin obsah týchto odhalení nepoprel, ani priamo nevyhlásil, že by sa voči tým redakciám a novinárom, ktorí tieto materiály zverejnili, mali vyvodiť právne kroky kvôli zámernému ohováraniu či výmyslom. Zmohol sa len na konštatovanie, že za celou aktivitou stoja americké tajné služby a na podivnú obranu v tom zmysle, že v článku o škandalóznom zbohatnutí Kirilla Šamalova na štátnych akciách koncernu Sibur sa neustále píše, že ide o jeho zaťa, hoci sa s ním jeho dcéra už medzičasom rozviedla. Lenže podstata je v tom, že v čase, keď akcie za sto dolárov získal, tým zaťom naozaj bol, čo sám Putin takto nepriamo potvrdil.

Ako Navaľny zosmiešnil prezidenta aj tajnú službu

Putin za prácu amerických tajných služieb tiež označil dianie okolo obvinení, že opozičný aktivista a protikorupčný populárny bloger Alexej Navaľny bol otrávený ruským vojenským chemickým jedom Novičok. Avšak pritom sám priznal, že Navaľného ruské služby sledovali. A s cynickým úsmevom na svojej čoraz „vyžehlenejšej“ tvári, ktorá pripomína svojim vzhľadom „napätej masky“ stále viac výsledky práce plastických chirurgov rôznych hollywoodských celebrít dodal, že keby ho chceli ruské špeciálne služby naozaj otráviť, tak by to urobili.

Čo čert nechcel pár dní po tejto jeho supertlačovke, vedenej tentoraz online asi zo špeciálneho bunkra, kde trávi podstatnú časť tohto roka izolovaný pred koronavírusom covid-19, sa podarilo práve Navaľnému nahrať rozhovor s jedným z členov komanda ruskej tajnej služby FSB, ktorí ho sledovali a nakoniec aj otrávili. Nič netušiaci odhalený agent – chemik, sám ležiaci doma s koronavírusom, v dlhotrvajúcom telefonáte nechtiac dosť jasne opísal ako a kým bol Navaľny otrávený jedom naneseným na jeho spodné prádlo (pánske boxerky, po rusky „trusi“), čím dokreslil už skôr zverejnené odhalenia medzinárodnej skupiny významných svetových médií na čele s investigatívnym projektom Bellingcat (https://www.youtube.com/watch?v=ibqiet6Bg38&feature=youtu.be). Navaľnému a jeho spolupracovníkom sa tak podarilo úplne znemožniť nielen všemocnú FSB, ale aj samotného Putina a Navaľného „trusi“ sa stali okamžite ľudovou legendou. Je príznačné, že samotná tajná služba vo svojej reakcii na Navaľného odhalenie sa zmohla podobne, ako predtým na tlačovke Putin, len na tradičnú konštrukciu, známu ešte z čias sovietskej KGB: podľa nej telefonát Navaľného, ako aj výsledky celého vyšetrovania jeho otravy, sú provokáciou voči službe a to všetko pod kuratelou západných tajných služieb (https://www.newsru.com/russia/21dec2020/navalny.html).

Zelensky sa pokúša o politickú ofenzívu

Zatiaľ čo Putin a jeho blízke okolie, ako aj jeho tajné služby, sa musia vyrovnávať s masívnou diskreditáciou, čo všetci triezvi ruskí ale aj zahraniční pozorovatelia na rozdiel od nich nedávajú ani tak do súvislosti s prácou amerických a západných tajných služieb, ale skôr za tým vidia zatiaľ nejasný ale o to tvrdší boj v kuloároch Kremľa, ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky sa pokúša o reštartovanie svojej politickej aktivity. Preto musí začať, ako je už na Ukrajine tradičným zvykom, od preformátovania vzťahov s hlavnými oligarchickými klanmi. Pri jeho nástupe do funkcie na jar 2019 ho mnohí podozrievali, že bude len bábkou v rukách jedného z nich, Igora Kolomojského.

Vládca Dnepropetrovska Kolomojsky síce počas zlomových okamžikov hrozby masívnej ruskej agresie na jar a v lete 2014 zorganizoval veľmi efektívnu samoobranu a presvedčil aj klany v Charkove a Odese, aby bránili ukrajinskú štátnosť pred ruskými „zelenými dovolenkármi“, ale následne za postmajdanovského prezidenta Petra Porošenka prišiel o podstatnú časť svojho vplyvu. Navyše stratil aj značnú časť majetku, na čele s kedysi najväčším súkromným finančným domom Privatbankou. Naopak, Rinat Achmetov na jar 2014 tak dlho lavíroval medzi Kyjevom a Moskvou, až stratil svoju domovskú baštu Doneck. Ale to mu aj tak nebránilo, aby po Majdane zase upevnil svoje pozície mimo obsadený Donbas aj vďaka pragmatickému biznisovému spojenectvu s Porošenkom.

Achmetovovi sa darilo aj pri Zelenskom, čoho najväčším potvrdením bolo obsadenie postu premiéra riaditeľom jedného z jeho uhoľných elektrární a kontrola ministerstva energetiky svojou ministerkou. Vďaka tomu sa jeho energetickému impériu darilo tento veľmi zložitý „koronavírusový“ rok prežiť bez fatálnych strát. Naopak, fabriky jeho konkurentov, na čele práve s Kolomojským, trpeli aj v dôsledku neúmerne vysokých cien elektriny vyrábanej v zastaraných a málo efektívnych Achmetovových uhoľných elektrárňach.

Práve v tomto kontexte je preto potrebné vidieť najnovšie zmeny na poste ministra energetiky, ako aj v ekonomickom bloku administrácie prezidenta a početných úvahách, že niekedy v novom roku bude nasledovať aj zmena na poste premiéra. Bude zaujímavé sledovať, či nový minister a potenciálne neskôr aj premiér Jurij Vitrenko nakoniec nebude len bábkou pre zmenu tentoraz Kolomojského. Ďalšími dôvodmi uvedených zmien je veľmi napätý stav ukrajinského rozpočtu, ktorý nevyhnutne potrebuje ďalšiu dávku pomoci od Medzinárodného menového fondu, EÚ a ďalších západných partnerov. Avšak rokovania terajšej ukrajinskej vlády sa zasekli ešte na jeseň aj kvôli tomu, že proruská opozícia, k lídrom ktorej má blízko aj Achmetov, presadila cez ukrajinský ústavný súd anulovanie doterajších kľúčových protikorupčných opatrení a zjavne sa chystala na elimináciu aj ďalších zásadných reformných krokov urobených po revolúcii na Majdane. Ďalšou motiváciou Zelenského zmien je príprava na príchod novej administrácie v Bielom dome a odstavenie zo svojho okolia ľudí, ktorí boli za Porošenka namočení do rôznych citlivých aktivít, čo by mohlo komplikovať vzťahy s novým americkým prezidentom.

Už úvod budúceho roka tak ukáže, či sa Zelenskému podarí udržať si kontrolu nad svojou vlastnou stranou Sluha ľudu, ktorej poslanecký klub zjavne čelí masívneho tlaku oligarchov a či sa mu podarí úspešne obnoviť vzťahy so západnými partnermi a novým osadenstvom Bieleho domu. V opačnom prípade, aj pod tlakom nepriaznivých dopadov pandémie koronavírusu na ukrajinskú ekonomiku a štátne financie, môže ukrajinský prezident čeliť veľmi hlbokej politickej kríze, z ktorej bude môcť uniknúť len vyvolaním predčasných parlamentných volieb.

 

 

 

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu a je odborným gestorom energetickej časti pripravovaného predvolebného programu koalície PS/Spolu.