Pandémia hlúposti
Pri každom ochorení sa svojho lekára pýtate, čo ďalej. Aké lieky vám predpíše, aký priebeh môžete očakávať, čo máte robiť. Keď pacientovi diagnostikujú ALS, odpoveď znie: „liečba neexistuje“. Viete, čo by dali ľudia s týmto ochorením za vakcínu, liek, vitamíny, operáciu alebo čokoľvek, čo ich zachráni alebo aspoň predĺži život? Doma sme vyskúšali všetko od pozitívneho myslenia až po liečbu kmeňovými bunkami. A dnes sa zhrozene pozeráme na správy a videá, pri ktorých sme svedkami, ako ľahostajne vedia niektorí pristupovať k liečbe a najmä prevencii. Nerozumieme, ako môžu čoskoro dostupnú vakcínu, ktorá zamedzí šíreniu koronavírusu, zanovito odmietať a radšej voliť chorobu a hrozbu smrti.
Sama som pred dvoma týždňami mala cez víkend zimnicu, začala som kašlať, bolela ma hlava aj telo. Už v pondelok som sa hlásila na test a ostala doma v posteli. Dúfala som, že pôjde o obyčajnú chrípku. A mala som šťastie, PCR test som mala negatívny. Bola som zatvorená len 4 dni, veľa času som prespala. Vďaka práci a svojmu priateľovi som sa nenudila, no neviem si predstaviť, aké náročné musí byť v karanténe viac ako týždeň. Mala som iba chrípku a netrúfla som si ju porovnávať s Covid-19 a vo videách sa vysmievať tým, ktorí sú chorí. Dávať im rady, ako ľahko sa dá cez chorobu prejsť, keď majú ťažký priebeh a nebodaj končia v nemocnici.
Po testoch som šla do práce a na druhý deň som dostala správu, že som bola v priamom kontakte s nakazeným človekom. Ostávam teda opäť v karanténe, možno aj cez sviatky, pretože moja mamina s ALS patrí medzi najrizikovejšie skupiny. Kašeľ si už nemôže dovoliť, nezvládla by ho. Momentálne sama čaká na výsledky, ktoré jej potvrdia alebo vyvrátia úspešnosť liečby kmeňovými bunkami. Ja zatiaľ budem čakať na výsledok ďalšieho PCR testu, aby som ju neohrozila. U seba doma. V teple, pohodlí, pri polievke a relatívne bez stresu, pretože sa cítim dobre. Ale čo všetci tí, ktorí sa nemôžu schovať?
Vďaka mamine, bývalej zdravotnej sestre na jednotke intenzívnej starostlivosti, poznám viacero zdravotníkov, ktorí makajú nepretržite. Aj keď sú zvyknutí na nočné zmeny a prácu cez Vianoce, toto je pre nich oveľa oveľa stresujúcejšie. Sú na nohách nepretržite, boja sa, aby nenakazili svoje rodiny, o práci hovoria doma málo, rúška majú nasadené stále a od dezinfekcie majú úplne popraskané ruky. Niektorým robí zaťažko dať si ten kúsok látky na ústa, keď ide do MHD alebo do potravín. Spamätajte sa a vážte si, že sa nemusíte báť o člena rodiny pripútaného k pľúcnej ventilácii a nemusíte hľadať spôsoby, ako mu zachrániť život.
Podceňovanie situácie a neustále zľahčovanie priebehu choroby a jej dopadov ma vytáča. Som zhrozená a prekvapená z výrokov ľudí, ktorí bez rúška pobehujú po protestoch a za všetkým vidia Sorosa, spiknutia a koniec sveta. Oháňajú sa slovami ako sú „demokracia“ a „sloboda“, pričom nemajú tušenie, čo znamenajú. Práve vďaka týmto hodnotám môžu vyjadriť svoj názor a voliť, koho uznajú za vhodného, tak majú povinnosti voči svojim spoluobčanom. Túto zodpovednosť už pri svojich prázdnych a bezduchých výkrikoch do úvahy neberú. Neviem, či sa naozaj spoliehajú na neexistenciu koronavírusu alebo veria, že sa ich snažíme rúškami otráviť a predsa je to menšie zlo, ako nejaký vírus, ktorý sa vylieči vodkou a Bromhexinom, ale je mi ich ľúto, pretože žijú v neustálom slepom strachu voči bubákom, ktorí neexistujú a nevidia toho skutočného, ktorí sa rýchlo šíri medzi ľuďmi.
Prajem skoré uzdravenie všetkým, ktorí ochoreli na Covid-19, veľa nádeje tým, ktorí trpia nevyliečiteľnými chorobami a prosím všetkých, aby dodržiavali opatrenia, aby nemuseli prežiť ani deň stresu kvôli tomu, že ich opúšťa zdravie.
Zdroj obrázka: The Guardian
