Denník N

Anesteziológov výkrik do tmy (Slovákom)

O druhej vlne COVIDu a o X-tej vlne na dezinformačnej scéne. Teda o tom, ako zdravý rozum prehráva…

Nedávno som bol konfrontovaný s tvrdením: „Ty si myslíš, že máš nejaké slovo? Taký vplyv, že si dovoľuješ dávať rady svojim 500 priateľom v statuse na Facebooku? Vieš o tom koronavíruse viac ako je všeobecne známe, že robíš verejné vyjadrenia?“ Nemusí byť človek géniom, aby chápal že sa zdravotníkov niekto snaží obviňovať z akéhosi povyšovania sa a že zdravotníci sú v očiach mnohých verejným nepriateľom. Kladiem si ale otázky: „Kto, ak nie zdravotníci vie o COVID-19 niečo viac? Kto, ak nie zdravotníci má robiť osvetu a rozširovať povedomie laikov v spoločnosti o novom koronavíruse?“

Vzhľadom k už neznesiteľnej situácii na dezinformačnej scéne, som sa rozhodol odkryť vám niektoré svoje myšlienky napísaním blogu.

Pracujem ako anesteziológ a intenzivista v neďalekom zahraničí, vzhľadom k spoločenským pomerom v domovine, vzhľadom k absolútnej neúcte k ľuďom, ktorí medicíne obetovali svoje životy, budem pravdepodobne domácu situáciu sledovať doživotne z exilu. A nie, žeby ma to nejak tešilo, ale vymoženosti moderného sveta nám umožňujú zvoliť si slobodne žiť ako chceme a kde chceme a iba hlupák by si zvolil polovičný plat za rovnakú prácu a to navyše v krajine, kde slovo lekár je už takmer nadávkou. V krajine, kde sa lieči „tým čo máme“, lebo na iné vybavenie a lieky manažment nemyslel, lebo najpodstatnejšie bolo uliať si SMERom do svojho vrecka.

Čo teda ten COVID spôsobil v zdravotníctve a aký ma odraz v celom spoločenskom dianí?

Zdravotnícky systém je vyťažený, preťažený a pomaly ale isto začínajú byť zdravotníci viac než unavení. Pandémia COVIDu nie je iba o počtoch ventilátorov a ECMO prístrojov. Problémov, ktoré spôsobuje je oveľa viac. V prvom rade, existujú stále aj iné diagnózy -> pre ktoré potrebujeme zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Okrem tejto bežnej zdravotnej starostlivosti potrebujeme zabezpečiť, aby bolo postarané aj o novú skupinu pacientov (a to veľmi početnú) s COVIDom vyžadujúcim aspoň pobyt na štandardnom nemocničnom lôžku a v tom horšom prípade na monitorovaných lôžkach jednotiek intenzívnej starostlivosti resp. na resuscitačných oddeleniach. Zdravotníci starajúci sa o bežných pacientov, by sa nemali starať o COVID pacientov => personálny deficit. Navyše, zdravotnící nie sú voči COVIDu zázračně imúnny, nemáme špeciálnu vakcínu bez čipu od Sorosa a tiež nás infekcia novým koronavírusom môže vyradiť z boja => ešte väčší personálny deficit.

Táto situácia má v praxi za následok napríklad to, že tí, lekári a sestry, čo práve nemajú COVID, musia pracovať naviac za kolegov, ktorí sú práve „PN“. Ja som preto slúžil na resuscitačnom oddelení 24hod 19.12, a následne 16 hod. nočné služby 21.12, 23.12, (24.12 si deň rozdelíme s kolegom), 25.12 a 28.12. Keď tretinu mesiaca prežijete v nemocnici, v obklopení kriticky chorých pacientov, tykáte si so smrťou, po službe vyleziete „do sveta mimo múry nemocnice“ a tam zrazu počujete tie drísty, zákonite premýšľate „PREČO?“ Prečo sa vôbec snažíte? Ok, ja som mladý, mňa to ešte baví, ale čo tí ostatní? Tí, ktorí by už radšej trávili čas s rodinou, než 20ty rok svojho života tráviť 7 nocí mesačne v nemocnici?

Ešte pred rokmi, za mojích študentských čias sme sa s pár spolužiakmi venovali odhaľovaniu hoaxov z medicínskeho prostredia – viď. napr. kniha Lovci Šarlatánov alebo rovnomenná stránka na Facebooku. Mňa, ako človeka, ktorý medicínskej osvete venoval signifikantné množstvo času hlboko zasahuje, keď „štandardní“ politici na Slovensku, ako Pellegrini alebo Fico sa z čistého politického kalkulu znížili k prikyvovaniu kotlebovým (kotleba píšem vždy a zásadne s malým „k“, i na začiatku vety.) dezinformačným názorom. V atmosfére, keď je celý svet zmenený novým, doposiaľ neznámym ochorením, v situácii, keď babičky, dedkovia, strýkovia a bratranci už fakt nevedia či sa majú báť, či nemajú, či Bill Gates alebo Soros… či ich čipujú testovaním alebo budu čipovať až vakcínou… Tak, v tejto situácii, títo vraj štátnici, nemajú štipku zodpovednosti a jediné načo myslia, sú ich politické body.

A čo vláda? Žiaľ, tiež nič moc. Očenáše nepomohli a vánok ducha svätého Krajčímu nejak tiež nepomáha. Čo nám teda ostalo? Snáď zbytky zdravého rozumu, ktorý verím, má väčšina z nás. Skúsme si nechať poradiť od odborníkov a venovať sa tomu, čomu rozumieme. To znamená, že keď ja, lekár, budem mať problém s wifi routrom, tak ho prekonzultujem s informatikom, pretože moje znalosti o PPPoE sú iba obmedzené. Keď budem potrebovať ostrihať vlasy, pôjdem za barberom, aj napriek tomu, že viem držať nožnice, ale moja práca by v tomto prípade vyzerala tak, ako keby sa internetoví lekári, vedci, vakcinológovia, virológovia, epidemiológovia, hygienici, intenzivisti a anesteziológovia dostali do nemocníc… a to by ešte len bola apokalypsa.

Prosím zdravotníkov, informujte svojich blízkych. A prosím nezdravotníkov, aby nám aspon trošku verili, či už na urgentnom príjme, na „are“, alebo keď vám budeme tvrdiť, že „vakcinovať treba“.

PS: Ja mám svoj termín na vakcináciu už rezervovaný.

Teraz najčítanejšie

Ján Šoltés

Slovenský lekár žijúci v zahraničí. Lekár, ktorému nikto nemôže vyčítat, že to doma neskúsil. Skúsil, stačilo. Anesteziológ a intenzivista, spoluautor Lovcov Šarlatánov.