Denník N

Zákaz vstupu. Zamorené.

????????????????????????????????????
????????????????????????????????????

Pred pár dňami ma šokovala fotografia, na ktorej členovia KSS kladú kvety pod tabuľou obetiam okupácie v Košiciach. V Krajnej Bystrej už farbu priznali a 21. augusta oslavovali. Narodenie Vasila Biľaka…

Pietna spomienka v Krajnej Bystrej začala socialistickým buzerovaním zo strany verejnej bezpečnosti. Na odbočke do Krajnej Bystrej stalo neoznačené policajné auto s dvoma uniformovanými policajtmi, ktorí sa vôbec netajili tým, že tu čakajú na konvoj poslanca Hlinu s obrneným transportérom, ktorému dostali príkaz zabrániť vjazdu („Rozkaz zněl jasně. Nesmí projít za žádnou cenu…“) na jedinú cestu, ktorá do Krajnej Bystrej vedie, a to z dôvodu, že sa jedná o (na mieste nikde tak neoznačenú) cestu 3. triedy. Z jedného príslušníka (toho bez Mgr.) vyšlo, že sú tam aj kvôli našej bezpečnosti – až budeme vychádzať na hlavnú cestu pri návrate (Ak teda uvidíte značku daj prednosť v jazde, neváhajte kontaktovať OOPZ vo Svidníku. V žiadnom prípade to neskúšajte sami – môže to byť nebezpečné). Križovatku a v nej ústiacu cestu z Krajnej Bystrej zaplnili účastníci spomienky, ich odstavené vozidlá a novinári. To už je moc, povedal si pán Hlina a podobnými slovami zavolal ministrovi vnútra, ktorý údajne (a asi tomu verím, viď dnešné akčné správanie mestskej polície v Košiciach, ktorej náčelník riadil aj štátnu, ktorá konvoj evidentne neočakávala) o žiadnom takomto príkaze nevedel (činila sa teda nejaká miestna, ešte asi červená, výložka). O chvílinku na to nám policajt, ktorý nedovolil vjazd ťahača smerom do obce, oznámil, že práve bola udelená výnimka a konvoj do obce už smie.
Cestu do nej lemovali podobizne Vasila Biľaka s číslom 98. Pred obecným úradom stálo do fólie a červenobielych pások zabalené torzo pomníku Vasila Biľaka, naviac oblepeného množstvom papierov, na ktorých stálo, že pomník je v rekonštrukcii po zničení vandalmi. Okolo neho sedela na čalúnených stoličkách pevná opora strany v podobe dôchodcov, ktorí sa tú údajne zišli pri príležitosti nedožitých 98. narodenín Vasiľa Biľaka (ktoré by mal pred 10timi dňami…). Groteskný pohľad dopĺňala červenobiela páska „zákaz vstupu“, ktorou sa sami oplotili (chýbala len ceduľa „Nekrmiť!“) a tabule „súkromný pozemok – vstup zakázaný“. Po odfotogrofaní si tohto bolševického betlehému sme požiadali jedného z množstva prítomných štátnych policajtov, aby vyzval súdruhov na odstránenie pásky, ktorou zabrali toto stále verejné priestranstvo. (Pojem „súkromny pozemok“ komunisti už zo svojej podstaty chápať správne ani nedokážu.) Naša riadne ohlásená a povolená akcia, na rozdiel od tej komunistickej, sa tak symbolicky zahájila. Diskutovať s komunistami sa nedá, ale aj tak sme to, na ich podnety, skúsili. Nedá a ani nemá. Ani nemá zmysel. Položili sme improvizovanú pamätnú tabuľu (súdružka Polanská sa jej vysmiala, že nie je z čierného mramoru…súdruhovia totiž milujú mramor. A mahagonový umakart.), nainštalovali zoznam obetí okupácie, položili kvety, zapálili sviečky, pripomenuli si, a tiež súdruhom, kto a ako sem cudzie vojská pozval, vypočuli si vyhrážky, primitívne posmešky, frázy, sťažnosti na pána starostu, že im nedvíha telefón (ani sa mu nedivím), poskytli rozhovory do médií, porozprávali sa s asi 80ročným pánom, ktorý si to sem odšoféroval až z okresu Sobrance, aby nás osobne pozdravil a vyslovil nám svoj súhlas s naším činom a odsúdil komunizmus (áno, nie každý východniar dôchodkového veku stratí pamäť a rozum), rozlúčili sme sa s pánom poslancom, ktorý okrem konvoja zabezpečil aj minibus z Košíc a šli sme domov. Za hlasného potlesku komunistov, pričom aj tí z nich, ktorí doteraz sedeli na stoličkách, podľa rokmi vypestovaného reflexu, pri tomto vstali a zaspievali internacionálu („Posledná borba vsplála, dajme sa na pochod…). My sa však do Krajnej Bystrej samozrejme vracať budeme. „A nebudeme sami, Dougu Badmane…“

 

Teraz najčítanejšie