To, čo sa nepodarilo červeným, ani za čias najtvrdšej normalizácie spoločenských pomerov v 50-tych rokoch 20. st., to sa kapitalistom, pod pláštikom liberálnej demokracie* a slobodného trhu, podarilo relatívne za krátky čas dosiahnuť. Áno, hovorím o bezobsažných, hodnotovo vyprázdnených najkrajších sviatkov roka, Vianociach.

Lenže také jednoduché to nebude. Vianoce a s tým spojené rituály v rodinách sú najvnútornejším prejavom lásky, úcty a empatickej komunikácie medzi jej jednotlivými členmi, ktoré sme si medzi sebou prejavovali celoročne. Výsledný obraz je len výťažkom tejto životnej esencie vtesnanej do niekoľkých dní, ktorými by sme sa mali počas týchto dní spolu obohacovať.

Preto som sa rozhodol aj moje tohtoročné vianočné posolstvo adresovať krátkou textovou správou ľuďom, ktorých si vo svojom okolí nejakým spôsobom vážim. To sa nieslo v duchu viac ako prorockých slov svätého otca pápeža Františka** o spomalení a upokojení sa. Prial som známym, aby mali možnosť počas týchto dní spomaliť v rýchlom životnom tempe, vnútorne upokojiť sa a takto vzniknutú „prebytočnú“ energiu venovať starostlivosti o svoje zdravie, dušu, blížnych a okolitú prírodu. Pretože len v harmónii dokážeme prebývať v jednom príbytku zvanom Matka Zem.

Mám však pocit, že značná časť z nás spohodlnela a zostala len žijúcimi mŕtvolami prežívajúcimi zo dňa na deň. Zarábame, aby sme splácali, splácame, aby sme prežili a vstávame ráno lebo neraz musíme. Je tomu naozaj tak? Pretože tým v nejednej rodine zostáva duchovné prázdno. Čudoval by som sa, keby niekomu z členov takejto rodiny zostala ešte aj chuť na zmenu a niečo hodnotovo orientované pre rodinu spraviť. Hodnoty sa akoby vytratili z nás. Možno ako kvetinová záhradka, o ktorú sa nik nestará. Naše životy vhupli do vyjazdených koľají stereotypov a sviatky tohto druhu nejeden z nás pojal ako povinnú jazdu a nie ako úprimnú snahu o verejný prejav lásky k životu, teda k sebe samému, deťom, rodičom a ľuďom, na ktorých nám zo srdca záleží.

Súhlasím s názorom, že je už na nás mladých ukázať svojmu bezprostrednému okoliu cestu, ktoré hodnoty činia človeka človeka a rodinu rodinou. Domnievam sa však, že problematika zodpovednosti je na mieste len v prípade vlastných detí. Pre rodičov, priateľov, či blízku rodinou by sme mali zostať len inšpiráciou, aby mali možnosť v našich otvorených srdciach a dlaniach prijať aj našu lásku.

Otázkou tak zostáva sa okrem iného zamyslieť, prečo sa to čaro Vianoc vytratilo a aké sviatky to vlastne chceme našim deťom odovzdať. Alebo že by nešlo o Vianoce vôbec?

_{*Liberálna demokracia je zo všetkých možných zlých a horších spôsobov spravovania vecí verejných to najlepšie, čo ľudia dokázali vymyslieť. Lenže s právami ide aj zodpovednosť a tá bez hodnôt je len slovom na papieri. Nastal čas na novú spoločenskú zmluvu platnú pre 21. storočie.}

_{**pozn. autora – som hlboko veriaci človek, ktorého viera sa nespája so žiadnou konkrétnou vierou, či náboženstvom.}