Kap. 4 – Správa po fľaši
Tak. A je to skoro za nami. Čas plných parkovísk. Čas radov. Čas do biela splesnetých a rozpučených mandariniek, čas šálov zabudnutých na lavičkách v parku. Čas ťažko rozdýchaných ľahkých infarktov. Čas vianočných popevkov, z ktorých sa niekto už isto zbláznil a ty nechceš byť ďalší, a preto si kupuješ akciovú vodku a keďže to robíš od začiatku novembra, Silvester bude asi zase na uzavretom oddelení… Čas pomaly rašiacich predsavzatí: už nikdy nechcem vidieť svoju matku a otca, už nikdy nechcem vidieť svokru/ svokra, už nikdy nechcem vidieť súrodencov, susedov, farára, ženu/ muža a nakoniec, už nikdy nechcem vidieť seba. A čas otázok. Prečo sú deti blbé? A po kom? Po mne či po ňom?
Frederik sa smeje a predstavuje si, ako takýmito dumkami zahltený depresant či depresantka sedí s hlavou v rukách a díva sa z okna na vianočné osvetlenie, ktoré sa, ako pavučina rozpíja do hmly, pretože včera skoro snežilo a dnes zase prší. Ako minulý rok a ako rok predtým…
Po takomto zasnení si otvorí noviny a prezerá titulky. Má dojem, že horšie to už byť nemôže, lenže tento dojem má každé nové ráno nielen tento podivný rok. Jediná zmena je, že tento rok si to pre Vírus všimlo aj zopár ďalších ľudí. K zvyčajným problémom pribudol ďalší. Všetci musia trocha sedieť doma a už blúznia o totalite a uväznení. Rúško prirovnávajú k maskám otrokov.
Dívať sa radšej na mokrú červenú strechu a sivobielu vatu nad ňou nie je zlé. Dívať sa v daždi na strechy a oblohu je niekedy príjemné. Každý máme iné radosti. Kde-kto teraz zapína hraciu skrinku a necháva sa lobotomizovať vymysleným Svetom. Niekto k tomu ani nemusí zapínať telku, stačia mu vlastné výmysly. A Žena vedľa drví mišku, kliká ako šialená, má domáce robotné väzenie a excel sa, predsa sám nevyplní. Kresťanské saturnálie sú v plnom prúde a blíži sa koniec piruety okolo slnka. Čo si želať do ďalšej?
Zdravie? Môžeš si to želať, to je asi tak všetko. Peniaze? Tie sú iné ako zdravie. Akoby bolo želať si ich splniteľnejším želaním. Tak, teda veľa peňazí. Aspoň septilión, ak už nie kvadrodecilión. Lenže toľko v žiadnej lotérke nemajú a na účte mi to za robotu asi tiež nepristane len tak, z ničoho nič, iba ak z inflácie a tej sa bojím, lebo jej prudký nárast signalizuje, že je niečo pekne na prd.
Stačila by aj miliarda, keď tak nad tým dumám…Ani milión by ma nepohneval. Ba, čuduj sa Svet a všetci v ňom aj liter by ma potešil. Mal by som na funus, keby, že ma trafí šľak z toho blázinca okolo. Asi si to príliš pripúšťam. Ale defilé bláznov, tupcov a pre rozličných dobrákov, ktorí ťa bez vyzvania oblažia svojimi vytríbenými názormi na čokoľvek a nielen oblažia, ale aj radi orežú, aby si zapadal do ich predstavy Sveta, je, aj na niečo dobré, myslí si Frederik. Človeku to pripomína dôležitú, nadčasovú pravdu. Jeho blížny sú blázni, tupci alebo ešte niečo horšie. Čuduj sa Svet, nejeden človek tomu akosi odmieta uveriť. Ešte, že mu o tom každý deň dajú (bez požiadania) ďalší a nový dôkaz. Aby nezabudol a neprestal byť v strehu. Pretože ak zabudne, má to zvyčajne bolestivé dôsledky. Človek potom chodí po Svete zamračenejší ako nezamestnaný po potravinách či podnikateľ po daňovom úrade, každému sa sťažuje na zlobu Sveta a ľudí má rád asi ako kolonoskopiu ostnatým drôtom. Treba si, preto neustále pripomínať, čo je korunou tvorstva proklamovaná koruna tvorstva vlastne zač. Najlepšie je prečítať si raz mesačne nejakú historickú knihu, stačí aj o minulom storočí, ak nie ste schopní empatie k ľuďom, čo sú mŕtvo dlhšie. To pomáha udržať si, síce neveselú, ale jasnú myseľ. Ak nečítate, skúste si pozrieť dokument o genocíde alebo vojne, ešte lepšej občianskej vojne. Je ich teraz všade plno. Milión sem, milión tam. Prach životov rozfúkaný jarným vetrom, napísal by Tu-Fu. Obyčajná príšernosť banálneho zla. Sused susedu človekom. Dokonca stačí prečítať si dennú tlač.
Keď sa mi občas stane, že zabudnem na všetky základné fakty a ovládne ma hybris a začnem si namýšľať, že som dôležitý, osvedčilo sa mi prelistovať si učebnicu Špeciálnej chirurgie…Hlavne nádory sú úchvatné. Dostali nejedného budúceho Napoleona. A udržali si dobré mravy a nechvália sa tým, kde, kade a, kde-komu. Pekne potichu si robia svoje. Nájdite si nejaký takýto budíček ja. A buďte ako nádor. Potichu zbierajte sily, vždy v strehu, tu a tam skúšajte klamnými údermi obranu, ustúpte len, aby ste nabrali dych a potom, keď to Svet najmenej čaká, zaútočte a vyhrajte. Smrť.
Dnes som zase vtipný ako mŕtvy holub, myslí si Frederik. To bude tými mastnými a veselými.
