Denník N

Ako sa vypočítava účinnosť vakcíny? Čo nezaznelo a malo na TA3 ešte zaznieť?

Obrázok od Mabel Amber z Pixabay. Nemôžeme sa na vakcíny pozerať cez ružové okuliare, ale je to pre rizikové skupiny asi to najlepšie čo na trhu práve je.
Obrázok od Mabel Amber z Pixabay. Nemôžeme sa na vakcíny pozerať cez ružové okuliare, ale je to pre rizikové skupiny asi to najlepšie čo na trhu práve je.

Od TA3 som dostal možnosť konfrontovať svoje názory na vakcínu v diskusii so zástancami očkovania proti Covidu 19 novou mRNA vakcínou.

Myslel som, že gro argumentačného stretu sa bude týkať bezpečnosti vakcíny, ale nezhodli sme sa už na účinnosti (odkaz tu).
Na pochopenie pandémie už bežným ľuďom nebude stačiť dobre rozumieť exponenciále, ale očkovanie nás prinúti poznať aspoň základy štatistiky.

Ako sa teda robí štúdia posudzujúca účinnosť vakcíny?
Niekto by si myslel, že sa zoberie veľký počet ľudí a rozdelí sa na dve počtom cca rovnaké podskupiny. Jedna podskupina sa zaočkuje testovanou očkovacou látkou a druhá placebom. Následne sa všetci ľudia v štúdii aktívne vystavia infekcii koronavírusom a potom sa porovná, kto infekciu dostal v tej ktorej podskupine.

Ale nie, nie je to tak. Nie je to tak jednoduché. Ľudia v štúdii sa aktívne infekcii koronavírusom nevystavujú. Ako teda prebehla štúdia v reále?

Tretej fázy štúdie od Pfizeru/Biontech sa zúčastnilo a zároveň do vyhodnotenia účinnosti sa dostalo 36 523, resp 40137 ľudí – probandov a cca polovica z nich dostala očkovaciu látku. (odkaz tu)
Museli sme sa uspokojiť s tým, že sa čakalo, kým sa ľudia v štúdii koronavírusom nakazili prirodzene sami (odkaz tu, strana 9).

Preto v spomínanej štúdii, ktorá bola hlavným podkladom na schválenie vakcíny Európskou liekovou agentúrou (EMA) pre celú EU, klinicky ochorelo len 170 ľudí (resp. 178 ak zahrnieme aj probandov, ktorí už predtým infekciu prekonali). A z rozloženia týchto 170 (resp. 178) ľudí v podskupinách sa počítala účinnosť vakcíny.

Konkrétne v skupine ľudí, ktorá predtým nemala sledovaný koronavírus, ochorelo 162 probandov v nezaočkovanej podskupine a 8 probandov v podskupine zaočkovanej.
Matematicky 162 + 8 = 170 a 162 teda predstavuje 95% zo 170. Deklarovaná účinnosť vakcíny je teda 95%.

Podobne ak sa zahrnuli aj probandi, ktorí už predtým infekciu prekonali:
Matematicky 169 + 9 = 178 a 169 teda predstavuje tiež cca 95% zo 178.

Vakcína teda funguje, znižuje relatívne riziko nakaziť sa o 95% v porovnaní so situáciou, keď sa človek nenaočkuje.
Tieto hore uvedené hodnotenia zároveň ale u laika vyvolávajú pocit, že účinnosť vakcíny je super dobre overená, lebo sa to potvrdilo na cca 40 000 ľuďoch-probandoch v štúdii.
Potvrdilo sa to síce v štúdii na cca 40000 probandoch, ale pre výpočet účinnosti bol dôležitý počet tých nakazených, teda tých 170 (178) ľudí.

Niekto by mohol namietať, že však účinnosť sa posudzuje aj vo fáze 1, resp. 2.
Àno, tak bolo v konkrétnej dávke 30 ug testovaných pár desiatok ľudí (odkaz tu).

To je veľmi nízke číslo v porovnaní s dátami o reálnej účinnosti vakcíny, ktorou bolo medzičasom naočkovaných v Británii pol milióna ľudí, v USA milión a v Európe budú naočkované milóny a výsledky sa onedlho dozvieme.

Chcem tým poukázať na to, že účinnosť je síce 95%, ale pravdepodobnosť, že je to tak aj v reálnom svete, je nízka, lebo sa výpočet tejto účinnosti zakladá na malých číslach.
A naozaj:
Na problém posúdenia účinnosti ukazuje aj fakt, že v rámci vyhodnotenia štúdie sa napriek klinicky predpokladanej očakávanej nižšej účinnosti vakcíny u starších ľudí, ktorí koronavírus zatiaľ neprekonali, ukázala štatisticky účinnosť v skupine nad 75 rokov ako paradoxne 100 %. A každý, kto niekedy v zdravotníctve pracoval, vie, že pri práci s pacientom nie je nič 100%.

Dobrou správou naopak je, že pre zastavenie exponenciálneho šírenia v populácii, resp. presnejšie povedané, a čo je ešte dôležitejšie, k zabráneniu dekompenzácie zdravotných systémov prispeje preočkovanie hlavne skupín s rizikovým priebehom. O čo nižšia preočkovanosť populácie ako takej, o to dôležitejšie je preočkovanie jej rizikových skupín.
Podľa nemeckého ministra zdravotníctva dochádza k viac ako 50% úmrtiam v skupine nad 80 rokov. (odkaz tu)

No a napríklad v Nemecku sa začína napr. masívne očkovať v skupine ľudí práve nad 80 rokov. To samé o sebe je pochopiteľné.
Ak sa ale obháňame všade EBM (medicínou založenou na dôkazoch), je transparetné na druhej strane priznať, že sa v Nemecku očkovanie začína u skupiny, pre ktorú de facto nie sú štatisticky dostupné data o účinnosti z fázy III testovania. Vekový medián v skupine nad 75 rokov ( tvoriacej z celkového počtu probandov cca 4%) bol 77 rokov.
Ignorujme teraz pri kritike účinnosti vakcíny skutočnosť, že sa pri hodnotení úplne ignoruje existencia asymptomatických(ale aj symptomatických) priebehov a ich infekčnosti.
No a čo sa týka účinnosti, máme tu ešte tú nepríjemnosť s mutovanou variantou koronavírusu z Britských ostrovov.
K tomu sa samozrejme, čo sa týka účinnosti vakcíny, ešte nedá veľa povedať.
Dobrou správou je, že aj oveľa nižšia účinnosť by bola klinicky dôležitá, pretože nehovoríme o ochorení s letalitou eboly. Navyše existujú náznaky toho, že by si vakcína mohla udržať svoju účinnosť aj voči niektorým jej mutovaným formám. (odkaz tu)

Nabudúce sa zameriam na kritické posúdenie testovania bezpečnosti vakcíny (s dôrazom na krátke trvanie fázy 3 testovania vakcíny trvajúce priemerne 2-4 mesiacov).

Tento článok si nevyhradzuje ako primárny cieľ 100% vyváženosť, ale má byť skôr doplnením spektra v médiách dostupných (spravidla nekritických) informácií.
Tým v rámci zachovania čo možno najväčšej vyváženosti priamo odkazujem na oficiálne vyjadrenia z tlačovej konferencie EMA (odkaz tu), farmaceutických firiem a všetky doterajšie vyjadrenia ministerstva a ministra zdravotníctva SR.
Tento článok tiež nemá byť odporučením, či sa dať, alebo nedať naočkovať. Ak sa ako laik neviete sami rozhodnúť, s rozhodnutím by vám mal pomôcť napr. váš praktický lekár.

Zhrnutie:
Máme v rukách vakcínu, ktorej účinnosť sa v III. fáze testovania vakcíny preukázala na malom počte ľudí, ktorí ochoreli (170, resp. 178) a bezpečnosť bola posudzovaná v čase nedostatočnom na posúdenie rozvoja neskorých nežiadúcich účinkov (vo fáze 3 v čase zverejnenia dát v priemere 2-4 mesiace ). Nemáme zatiaľ (čo sa týka očkovania) nič lepšie, ale aktuálne sa očkujú státisíce až milióny ľudí (fáza 4), takže už čoskoro bude informácií viac.

poznámka pod čiarou:
—————————————————-
Ešte krátke info pre fanúšikov vakcíny od Astra Zeneca/Oxford: Podľa dostupných informácií (odkaz tu) Astra Zeneca kooperuje s výrobcom ruskej vakcíny Sputnik. Predpokladá sa, že ľudský organizmus vytvára po prvom očkovaní protilátky nielen proti cez DNA vytvorenému Spike-Proteinu, ale aj proti vektorovému adenovírusu nesúcemu DNA ako takému, čo účinnosť vakcíny vzhľadom na nutnosť opakovaného podania vakcíny znižuje. Pravdepodobne preto ruská vakcína používa pri prvom a druhom očkovaní dva rozličné vírusy (odkaz tu), čo asi nebude úplne zlý nápad… A to bude aj asi dôvod, prečo sa účinnosť vakcíny Astra Zeneca nepohybovala iba pri medializovaných 90% ( u časti pacientov, ktorým bola paradoxne podaná polovičná dávka), ale pri plnom dávkovaní okolo 62 % (v priemere potom okolo 70%). Aká bude konečná účinnosť novej vakcíny od Astra Zeneca, je teda úplne otvorená vec a bude sa ešte len testovať (odkaz tu).

Teraz najčítanejšie

Ivan Vorčák

atestovaný internista a kardiológ s 11 ročnou praxou, Kontakt: slovenski.lekari@gmail.com, zdravotnaprevencia.sk , vlogy budú na: youtube